V druhú augustovú sobotu sa v obci Žemberovce, nachádzajúcej sa v okrese Levice, konali veľkolepé oslavy pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Na slávnostné programy zavítala aj početná delegácia zo Santova, s ktorým majú Žemberovce dlhoročné družobné a priateľské kontakty.

Na pôde nedávno obnoveného kultúrneho domu hostí pozdravil starosta Slavomír Bárczy, ktorý vyjadril radosť z toho, že po vlaňajšom stretnutí v Santove tentokrát Žemberovce môžu privítať svojich priateľov a známych z tejto podpilíšskej slovenskej obce. Starostka Santova Eva Csicsmanczaiová sa poďakovala hostiteľom, že sa v minulom roku bez váhania zapojili do santovskej aktivity Pilíš Expo 2025, ktorá sa uskutočnila v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Interreg Maďarsko – Slovensko, spolufinancovaného Európskou úniou. Zároveň odovzdala darčeky starostovi a poslancom miestneho zastupiteľstva. Slovenská národnostná samospráva v Santove, ktorá zohrávala významnú úlohu v minuloročnom oživení družobných kontaktov, tiež prekvapila svojimi darčekmi členov vedenia obce. Prevzali ich z rúk predsedníčky slovenského voleného zboru Margity Kollárovej, ktorá má osobne nemalé zásluhy v opätovnom nadviazaní kontaktov.

Začiatky vzájomnej spolupráce siahajú do roku 2007, keď vtedajšia starostka Žemberoviec Jana Staňová a starosta Santova Miklós Kollár podpísali dvojstrannú dohodu o spolupráci v oblasti spoločenského a hospodárskeho života medzi dvoma obcami. Dve osady spája zemiansky rod Barossovcov, pretože v Žemberovciach najväčšími zemepánmi boli Zsemberyovci a tiež istú dobu aj Barossovci, ktorí mali svoje majetky aj v Peštianskej župe. Príslušník tejto rodiny Pál Baross sa v druhej polovici 19. storočia usadil v Santove. Rodina obývala zemiansku kúriu v centre dediny, táto historická budova dnes slúži ako materská škola. V znamení motta dvojstrannej dohody „Hľadajme to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje…” sa roky usporadúvali rôzne spoločné programy, neskôr však (až do minulého roku) nastala určitá stagnácia.

V rámci tohoročného stretnutia po štedrom pohostení domáci pripravili tak pre miestnych obyvateľov, ako aj pre hostí bohatý program. V priestoroch kultúrneho domu si mohli pozrieť zaujímavú výstavu s názvom „Čo sa skrýva pod šatami...“, ktorá prezentovala dejiny spodného oblečenia z rôznych historických dôb. „Podnet som dostala, keď som otvorila lodný kufor na povale domu rodiny môjho manžela v Banskej Štiavnici. Manželova prababička mala v ňom v podstate svoje veno, krásne ručne vyšívané nohavičky, košieľky, ale aj korzety,“ uviedla zostavovateľka a kurátorka putovnej výstavy historička a archeologička Margaréta Nováková Mezőlakyová, ktorá bola zároveň aj tlmočníčkou počas celého dňa pre tých Santovčanov, ktorí nemajú slovenské korene, resp. už neovládajú slovenčinu. Záujemcovia sa tiež mohli pokochať v obrazoch manželského páru Eriky a Jozefa Klačkovcov, ktoré boli vytvorené technikou maľovania žehličkou. Jozef Klačka aj ukázal, ako nanesie farebný vosk na žehličku, ktorou potom vytvorí obraz. O najnovších výsledkoch archeologického výskumu spečeného valu, časť ktorého sa nachádza v blízkosti Žemberoviec, prednášal archeológ Mário Bielich. Poslucháči sa z jeho prezentácie mohli dozvedieť, že toto mohutné zemné opevnenie, ktoré patrí medzi najzáhadnejšie historické stavby na Slovensku, volajú aj Slovenským čínskym múrom, Valom obrov, či Čertovým múrom. O prvej písomnej zmienke o Žemberovciach, ich stredovekých dejinách, pôvode názvu a početných zemanoch v obci a ich kúriách, ako aj o najčastejších priezviskách prednášal historik Peter Keresteš. Ako uviedol, Dolné a Horné Žemberovce. ktoré sa zlúčili až v roku 1946, boli v stredoveku strediskovou lokalitou Bátovskej kotliny a významnou osadou na obchodnej trase medzi Levicami a baníckymi mestami.

Po programoch sa Santovčania vybrali na miestny cintorín, kde zaspievali slovenské nábožné piesne a položili vence k hrobu Károlya Barossa a k cintorínskemu krížu. Následne si hostia pozreli aj miestny rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, ktorý dali postaviť v 18. storočí práve Barossovci, potomkovia ktorých boli zastúpení aj v hosťujúcej delegácii. Popoludní pri Zdravotnom stredisku si prišli na svoje milovníci tradičných remesiel, stredovekej hudby a tancov, ako aj rytierskych umení a bojových techník.

Začiatok večerného programu v historickom duchu odštartoval „župan“ – predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) – Branislav Becík výstrelom z palnej zbrane a zároveň odovzdal „richtárovi“ – starostovi – Slavomírovi Bárczymu Pamätný list k významnému jubileu. Obidvaja „vrchní“ sa pozitívne vyjadrili o spolupráci NSK a obce Žemberovce. Následne členovia historickej skupiny Vir Fortis pozvali do stredovekého kruhového tanca všetkých účastníkov. V kultúrnom programe Spevokol Žemberovčan prekvapil Santovčanov tým, že sa zo zbierky santovských ľudových piesní Alexandra Kormoša, ktorú dostali v minulom roku ako darček, naučili dve piesne, ktoré popri vlastnom pásme pri tejto slávnostnej príležitosti aj zaspievali. Tradičné slovenské piesne zo Santova prezentoval Spevácky zbor Klubu dôchodcov, ich viachlasný prednes aj tentokrát zožal úspech. V prestávke pred ďalším číslom programu moderátor oslovil niekoľkých divákov a očividne bol prekvapený, keď mu v peknom západoslovenskom nárečí dôvtipne odpovedali o. i. Santovčanka Katarína Diószegiová s manželom Pavlom, od ktorých sa dozvedel, že Katka varí každú nedeľu pre pätnásť osôb. Na večernú zábavu prítomných naladila populárna speváčka ľudových piesní Vlasta Mudríková so svojou kapelou. Rad pestrých programov sa skončil ohňovou šou a koncertom skupiny Ščamba.

Santovčania sa vrátili domov plní nových zážitkov a prekvapení, akým bolo napríklad stretnutie s bývalou starostkou Janou Staňovou, s ktorou viacerí z nich nadviazali priateľské vzťahy. Tí, čo ešte nevedeli, že sa na Slovensku nachádza obec s názvom Santovka, boli prekvapení, keď cez ňu prechádzali, a dokonca mohli ochutnať aj známu minerálnu vodu z tejto osady neďaleko Žemberoviec.

Po návrate sa santovskí aktivisti ihneď pustili do práce. V prvú septembrovú sobotu sa totiž bude konať Deň kultúrneho dedičstva, témou ktorého tohto roku bude história zemianskeho rodu Barossovcov, resp. ich bývalej kúrie v obci.

Cs. Lampert

Foto: autor