V historke „Keď sa báli o novohradských Slovákov“ uverejnenej v apríli 2026 som spomenul ich snahu ešte z januára 1919 pričleniť celý Novohrad ku Slovensku. Báli sa „zmaďarčenia“. Šéf vtedajšej „slovenskej vlády“ Vavro Šrobár a náš vyjednávač v Trianone Štefan Osuský si boli toho vedomí, ale pre vyšší záujem sa rozhodli „neopravovať“ hranice na Ipli.

Šrobár spomínal obavy, že Žitný ostrov a s ním prístup k Dunaju neuhájime na parížskej mierovej konferencii pre Slovensko. Maďari dôvodili, že je to čisto maďarské územie a dokazovali aj štatisticky. Maďarským štatistikám sme na Slovensku – a oprávnene, neverili. Preto sa Osuský so Šrobárom vybrali na vlastné oči presvedčiť, aká je národnostná skutočnosť pol roka po vzniku republiky (jar 1919). Cestovali autom do obce Bős (dnes Gabčíkovo). Šrobár konštatoval, že na Žitnom ostrove je toľko ciest ako nikde na Slovensku a i poľné cesty sú široké ako hradské. Veľkostatkári nemuseli šetriť s pôdou. Pri množstve ciest zablúdili. Uvidiac ženu s mládencom pracovať na poli zastali pri nich. Šrobár sa maďarsky pozdravil a spýtal ženy na cestu. Tá pozrela na auto i Osuského a „sebavedome a vyčítavo“ odsekla: „A páni nevedia, že to už maďarčina prestala? My maďarsky nevieme. Ak viete, pýtajte sa po slovensky. My sme tu Slováci!“ Z ďalšieho vyplynulo, že sú od Trenčína, bývajú na statku a cez leto sem chodí mnoho Slovákov za prácou. Keby dostali zem, nemuseli by sa vracať do tej slovenskej biedy na Horniaky. A panskej zeme je tu mnoho...

Osuského rozhovor vraj zelektrizoval. Vyhlásil: „Za ten Žitný ostrov budem sa biť v Paríži. Tá hrdá žena ho vyhrala.“ Neznáma slovenská žena a jej národné sebavedomie poskytlo nový dôvod, že Ostrov má patriť Slovensku. Samozrejme nebol jediný. Hranice sa vytyčovali aj podľa prirodzených medzí: rieky, hrebene hôr a pod. V prípade Žitného ostrova pomohli aj hospodárske väzby k Bratislave – samotní maďarskí gazdovia z Ostrova to podporovali. Určitým spôsobom sa tiež vyvrátili falošné, v maďarskej geografii zaznačené popisy, ktoré sa bohvie odkedy prepisovali z knihy do knihy i v cudzine, o Žitnom ostrove a jeho ľude. Žitný ostrov sa stal súčasťou Slovenska.

Jozef Schwarz