Napriek pôvodnému zámeru predsedu vlády, v druhej polovici augusta sa v parlamente doteraz nekonalo plenárne zasadnutie. Práve preto nezasadal ani Výbor pre národnosti v Maďarsku. Takže o dianí v parlamente môžem písať len v obmedzenom rozsahu.

O nečinnosti valného zhromaždenia však nemôžeme hovoriť, parlamentná väčšina totiž aktívne hľadala kandidátov jednak do Nezávislej mediálnej rady, ktorá by mala byť kontrolným orgánom nad vysielaním a činnosťou verejnoprávnej televízie a rozhlasu, a do čela Úradu vymáhania a ochrany majetku. Spomedzi deviatich členov mediálnej rady troch mali delegovať vládne, troch opozičné strany v parlamente a zvyšných troch mali navrhnúť odborné organizácie činné v oblasti médií. Kandidátov napokon mal vypočuť Výbor pre vzdelávanie, kde som aj ja účastníkom zasadnutí.

V danom termíne sa zišli členovia výboru, avšak na návrh členov z vládnej strany napokon vypočutie bolo zrušené s argumentáciou, že výber kandidátov nebol dostatočne pripravený. Takže vypočutie sa nekonalo a ani náhradný termín sme sa nedozvedeli. Hlasovať o zložení rady by malo plenárne zasadnutie posledný augustový deň, čo sa pravdepodobne presunie na neskorší termín.

Správy o vypočutí kandidátov na post predsedu Úradu vymáhania a ochrany majetku ste mohli vidieť v médiách. Pôvodne mali byť štyria, avšak jeden z nich napokon ustúpil. V čase písania mojich zápiskov výsledok vypočutia nie je známy, avšak v druhej polovici týždňa sa má konať plenárne zasadnutie, kedy parlamentná väčšina bude mať možnosť hlasovať o konečnom návrhu Výboru pre spravodlivosť a ústavnosť. Čo sa týka očakávanej činnosti a jej výsledkov, pravdu povediac som skeptik, ale v každom prípade držím palce nastávajúcemu predsedovi, aby jeho práca bola úspešná.

Spomedzi mimoparlamentných aktivít by som rád vyzdvihol svoju účasť na otvorení finálnej výstavy na konci – už piateho – výtvarného tábora vo Veľkom Bánhedeši. Tí, ktorí sledujete moje zápisky a moju mimoparlamentnú činnosť, viete, že od chvíle otvorenia prvého ročníka tohto stretnutia výtvarníkov zo Slovenska, v ďalších ročníkoch aj slovenských umelcov z Rumunska a zo Srbska, podporujem už aj samotnú myšlienku tábora, ale podľa možnosti som prítomný aj na vernisážach výstav z tam vzniknutých diel naprieč Maďarskom.

Tento rok sa v tábore konalo aj výtvarné sympózium, kde redaktor, pedagóg, výtvarný teoretik a kritik zo Srbska Vladimír Valentík predstavil účastníkom súčasný stav, ale aj predchádzajúci vývoj slovenského výtvarného života vo Vojvodine. Na základe jeho prednášky sme sa s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou zhodli na tom, že vznik tábora a následnej zbierky tu zrodených diel je síce veľký krok dopredu, ale máme čo pracovať na tom, aby sme sa aspoň priblížili k tomu, čo sa podarilo dosiahnuť v tejto oblasti našim susedom v Srbsku. Bude to asi ďalšia úloha pre vznikajúce Múzeum Slovákov v Maďarsku.

Anton Paulik