Počas druhej septembrovej soboty sa vo Veňarci uskutočnil už 21. Haluškový festival, ktorý opäť spojil miestnu slovenskú gastronómiu, folklór, kroje, hudbu, remeslá a stretnutie „haluškárov“ z blízkeho okolia i zo vzdialenejších regiónov.

Festival svojho času iniciovala Terézia Nedeliczká, ktorá je dodnes jeho hlavnou organizátorkou a hybnou silou. Na organizácii festivalu sa popri obecnej samospráve aj tentoraz podieľali miestna slovenská samospráva, regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku vo Veňarci, pobočka Zväzu Slovákov v Maďarsku, miestny folklórny súbor Rozmarín, Evanjelická cirkevná obec, Združenie novohradských a hevešských Slovákov, Slovenská samospráva Novohradskej župy a Civilná ochrana vo Veňarci. Aj toto, prevažne slovenské inštitucionálne zázemie pripomína, že nejde iba o gastronomické podujatie, ale aj o súčasť živého slovenského kultúrneho života obce.

Účastníkov mimoriadne vydareného podujatia prišiel podporiť a pozdraviť celý rad vzácnych hostí. Nechýbali predstavitelia našej Slovače na čele s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou a parlamentným hovorcom Slovákov v Maďarsku Antonom Paulikom, ktorí pripomenuli viac než tristoročnú prítomnosť Slovákov vo Veňarci, hodnotu ich jazyka, kultúry i tradičných gastronomických zvykov. Zdôraznili, že miestni Slováci si počas stáročí uchovávali svoje kultúrne dedičstvo a odovzdávali ho ďalším generáciám. Hoci sa slovenčina dnes v každodennom živote používa menej než kedysi, folklór a gastronómia zostávajú silnými piliermi tunajšej slovenskej kultúry. Obaja vyzdvihli význam folklóru, tradičnej kuchyne a spoločných kultúrnych podujatí ako priestoru na upevňovanie komunity a prezentáciu jej identity navonok.

V centre podujatia prirodzene stojí zachovávanie tradícií. Halušky tu nie sú iba jedlom, ale aj súčasťou slovenského i palóckeho gastronomického dedičstva Novohradu a tradícií tunajších slovenských komunít. Základom cesta boli strúhané surové zemiaky a múka, jednotlivé recepty sa však odlišovali prísadami a spôsobom dochutenia. Do súťaže vo varení sa zapojilo desať pozvaných družstiev z Agárdu, Bíru, Héhalomu, Gengelagu (Egyházasdengeleg), Guty, Legíndu a Veňarca, pričom niektoré obce zastupovalo viac tímov. Súťažiaci pripravovali halušky pre niekoľko tisíc hostí.

Porote predsedala gastronomická odborníčka, autorka magazínu Vasárnap a spolupracovníčka časopisu Palócföld Žofia Nagyová. V porote, ktorej viacerí členovia mali skúsenosti už z predchádzajúcich ročníkov festivalu, ďalej zasadli Anton Paulik, hlavný referent pre národnostné školstvo Ministerstva vnútra Maďarska Štefan Kraslán, predseda Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ferdinand Egyed a konateľ spoločnosti SlovakUm, s. r. o. Imrich Fuhl.

Porota hodnotila jedlá v štyroch kategóriách. V kategórii bryndzových halušiek získal prvú cenu Agárd, druhé miesto Gengelag a tretie Guta. Medzi tvarohovými haluškami zvíťazil Legínd, druhý skončil Veňarec a tretí Héhalom. V kategórii kapustových halušiek – strapačiek – patrilo prvenstvo Veňarcu, druhé miesto Gengelagu a tretie Agárdu. V kategórii „iné“ získala prvú cenu Mamovka Beňouka, druhé miesto obsadil Agárd a tretia cena udelená nebola. Súťaž tak predstavila tradičné i nezvyčajné podoby halušiek, pričom medzi netradičnými variantmi sa objavili napríklad aj makové.

Slovenský charakter festivalu výrazne dotváral kultúrny program. Predstavili sa veňarecký folklórny súbor Rozmarín, Mária Fehérová a Anna Komjáthiová z Veňarca, Máté Danielisz z Jače, budapeštiansky Slovenský folklórny spolok Lipa, Slovenská skupina na zachovávanie tradícií z Čomádu, Ženský zbor z Hévízgyörku a Folklórny súbor Hriňovčan zo Slovenska. Nechýbala prehliadka krojov, súťaž v jedení halušiek a slávnostný raz dodala podujatiu slovensko-maďarská bohoslužba v evanjelickom kostole.

Program dopĺňali remeselný jarmok, tvorivé aktivity pre deti či jazda na traktore. Návštevníci mohli spoznať aj miestny ľudový dom so zbierkou krojovaných bábik, výstavu podkutých vajec a remeselných výrobkov, evanjelický kostol, Miléniový park, hrobku rodiny Veresovcov a expozície v kúrii Dessewffyovcov.

Gastronómia, zachovávanie tradícií a remeselný jarmok sa aj tentoraz spojili do podujatia, počas ktorého sa Veňarec na jeden deň premenil na miesto pohostinnosti. Haluškový festival ani vo svojom 21. ročníku nebol iba súťažou vo varení, ale predovšetkým stretnutím pri dobrom jedle, hudbe, krojoch, folklóre a živých tradíciách, ktoré pripomínajú slovenské korene Veňarca a zároveň potvrdzujú životaschopnosť tunajšej slovenskej kultúry.

(-hl)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria