V knižnici Békešskej Čaby sa 17. apríla zišli miestni a komlóšski Slováci, aby sa stretli s komlóšskym básnikom Jurajom Dolnozemským, ktorý patrí k najstaršej slovenskej literárnej generácii v Maďarsku. Knižnica usporiadala prezentáciu najnovšej, siedmej zbierky básnika, ktorá vyšla pod názvom Živé korene.

Básnik a zberateľ hmotnej kultúry Slovákov v Maďarsku - vlastným menom Juraj Antal - začal publikovať básne až na sklonku 70. rokov. Svoje básne uverejňoval, medzi inými, na stránkach periodík Ľudové noviny, Náš kalendár a SME. Knižne debutoval zbierkouVečerný dážďv roku1988.

Hostí podujatia pozdravila riaditeľka knižnice Szilvia Rakonczás. Poslankyňa Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby Ildika Očovská vo svojom pozdravnom prejave krátko zhodnotila význam tejto osobnosti a jej najnovšiu zbierku. „Juraj Antal sa naučil po slovensky od svojich rodičov. Vyrástol v slovenskom prostredí a neprestajne 87 rokov žije v Slovenskom Komlóši. Vo svojich básňach používa krásne slovenské výrazy materinskej reči, ktoré jeho pomaďarčené prostredie pomaly zabúda. Básnik je svedomím dolnozemských Slovákov. Ako to píše sám o sebe, je „svedkom“ kultúry Slovákov na Dolnej zemi. V jeho básňach ide o to, aby jeho vrstovníci a potomkovia nezabudli jazyk a kultúru svojich predkov - Slovákov.“

Power pointovú prezentáciu o živote a tvorbe básnika s mnohými obrazmi predstavila Zuzana Lonovičová.

„Juraj Dolnozemský nie je prvýkrát u nás v Župnej knižnici. V roku 2003 tu bol s Michalom Blaškom a roku 2008 bol u nás samostatne hosťom literárneho večierku,“ pochválila sa pracovníčka knižnice.

Prítomní sa na prezentácii dozvedeli veľa zaujímavostí zo života básnika. Napríklad, že básnické meno mu dal literát - kamarát Gregor Papuček. Jeho otec, Juraj Antal starší pracoval v poľnohospodárstve. Dokazuje to aj jeho fotografia na titulnej strane kalendára z roku 1955 a článok o ňom. Básnik prešiel v mladosti viacerými zamestnaniami: pracoval ako poľnohospodársky robotník, vypaľoval tehly, robil plavčíka, futbalového rozhodcu. Ale bol aj predsedom miestnej organizácie Zväzu Slovákov v Slovenskom Komlóši a spolupracovníkom mesačníka Komlóšsky hlásnik. Má vzácnu etnografickú súkromnú zbierku, ktorú dodnes starostlivo opatruje. Kolekcia je umiestnená v troch izbách jeho domu. Podľa neho je v týchto starodávnych predmetoch zachovaný duch komlóšskych Slovákov. Jeho poézia je tiež prepletená národnostnými motívmi a láskou k prírode. Z hľadiska slovenskej národnosti sa zaoberá v zbierke Živé korene náboženskou tematikou a otázkami verejného života. Básnik si získal úctu a rešpekt medzi „svojimi“, udelili mu viacero vyznamenaní.

Prednášku spestrili čítaním básní Mária Bánfi-Žiláková, Katarína Gáliková, Mária Kiseľová, Emília Kováčová a Ildika Očovská. Zaznelo 25 básní. Titulnú báseň zarecitoval sám autor, ktorý potom aj svojimi spomienkami zabával obecenstvo.

Speváčka Aliz Agod, Ďuri báčiho vnučka, očarila obecenstvo maďarskými a slovenskými ľudovými piesňami. Pricestovala z Budapešti, aby vystúpila na prezentácii básnickej zbierky svojho milovaného starého otca. V radoch obecenstva sedeli aj rodinní príslušníci autora: manželka, dcéra Eva, ktorá žije v Slovenskom Komlóši a dcéra Zuzana, ktorá pricestovala na stretnutie zo Segedína. Na prezentácii – aspoň na krátky čas – sa takto stretla aj komlóšska rodina Antalovcov.

Na podujatí sa zúčastnili aj predstavitelia Slovenskej spoločnosti Slovenského Komlóša: predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku, podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy František Zelman, riaditeľka slovenskej základnej školya predsedníčka slovenskej samosprávy v Slovenskom KomlóšiZuzana Lauková a učiteľka, predsedníčka Organizácie komlóšskych Slovákov Marianna Melegová Bajczerová. Všetci pozdravili svojho rodáka básnika kvetmi a peknými slovenskými slovami.

Organizátorka stretnutia usporiadala aj výstavu, s cieľom predstaviť etnografické predmety, Tranosciá, fotografie, básnické zbierky, publikované básne v časopisoch a rukopisy, ktoré dokumentujú činnosť tvorcu.

Juraj Antal sa dodnes aktívne zúčastňuje na kultúrnom živote Slovákov v Maďarsku.

Nech má ešte veľa tvorivých síl a dobré zdravie! Aby vedel prekvapiť svojich čitateľov ďalšími novými básňami.

Ildika Očovská

Foto: autorka