Naše novohradské korene III. Novohradskí hrdinovia a obete vojen je názov knihy, ktorú vydala Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad. Prezentácia sa konala 27. januára v miestnej evanjelickej modlitebni.

Stretnutie otvorila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy, v tomto prípade aj v úlohe vydavateľa. Tünde Debreceniová Králiková vyjadrila potešenie, že o prezentáciu publikácie prejavili záujem aj noví obyvatelia obce a chcú sa zoznámiť s bohatou minulosťou ich nového domova. Svoj príhovor začala dojemnou spomienkou. „Zo susednej obce som získala fotografiu, o ktorej sa mi nepodarilo nič zistiť. Počas zberu som navštívila jedného informátora. Ukázala som mu fotografiu a on sa rozplakal. Bol na nej jeho otec. Touto publikáciou sme odkryli mnohé príbehy, ktoré aj dnes bolia a sú veľmi emotívne. Texty sme doplnili bohatou fotodokumentáciou a slovenskou korešpondenciou. Vďaka slovenskému jazyku naši obyvatelia boli vo väčšom bezpečí pred ruským vyčíňaním.”

Prvá časť série sa snažila oboznámiť čitateľov s históriou obce, príchodom Slovákov do nej, so zaujímavosťami z dejín miestnych cirkví, ako aj s tradičnou kultúrou, folklórom, krojom, všetko obohatené portrétmi, resp. spomienkami na významné osobnosti, či inštitúcie a kolektívy. Druhá, Novohradská svadba, predstavila úlohu a zachované slovensko-maďarské verše družbu, rozpomienky miestnych obyvateľov od manželiek, kuchárok, hudobníkov až po obliekačku nevesty. Tentoraz nám rytier maďarskej kultúry József Végh predkladá väčší časový úsek, ale nenecháva sa uniesť, v centre jeho pozornosti je stále život padlých hrdinov, osud preživších a dopad vojen na miestnu komunitu. Kým kniha Naše novohradské korene bola dvojjazyčná, v II. časti sa slovenčina zjavovala len sporadicky, nová publikácia, keď si odmyslíme úvodné slová vedúcej predstaviteľky miestneho slovenského zboru T. Debreceniovej Králikovej a niektoré fotografie dobových písaných textov, je jednojazyčná, maďarská.

„Po slovenských tradíciách a svadobných zvykoch si tentoraz chceme pripomenúť hrdinov a obete vojen z Novohradu. Počas zberateľskej práce sme sa stretli s novými a novšími doplnkami, aby sme spoznali našu slovenskú minulosť. Slovenské názvy registrov, matrík, príbuzenské vzťahy vo vojnových príbehoch, listy a piesne v slovenskom jazyku dotvárajú obraz našich národnostných koreňov,“ dočítame sa v úvode z pera predsedníčky slovenskej národnostnej samosprávy obce v údolí obklopenom vrchmi, podľa ktorých dostala župa dnešný názov. T. Debreceniová Králiková spomenie aj to, že pri spracovaní údajov sa stretli s mnohými, dodnes pretrvávajúcimi bolesťami zo straty rodičov, príbuzných alebo členov rodiny. „Vojnové hrôzy môžu pochopiť iba tí, ktorých sa to týka. Nočné mory sa časom zmierňujú, ale nikdy nezaniknú. Samozrejme, to nie sú len tí, ktorí boli zabití v zákopoch alebo postihnutí celoživotným zranením. Podobne sú obeťami aj tí, ktorí žili iba v pozadí, trpeli obrovskou bolesťou, ktorú im spôsobila buď strata členov rodiny, priateľov alebo hladovanie a núdza,“ pokračuje v myšlienke T. Debreceniová Králiková a zdôrazňuje, že je povinnosťou preživších, ako aj dnešnej generácie, pamätať na hrdinských predkov, a urobiť všetko pre to, aby to, čo rodičia, starí rodičia zažili, sa neopakovalo. V tomto úsilí sa zrodil aj tento zväzok.

Osvetárom J. Véghom zmapované vojnové obdobia od Rákócziho povstania, cez revolúciu v rokoch 1848-49, prvú a druhú svetovú vojnu až po Maďarské ľudové povstanie v roku 1956, na vyše 232 stranách dostali iný zmysel vďaka príbehom ľudí, doplnené o jedinečné fotografie. Knižka pôsobí na prvý pohľad sympatickým dojmom, jej vonkajší vzhľad je v duchu prvej a druhej publikácie. Na titulku je portrét mladého vojaka Józsefa Vargu, ktorý padol v prvej svetovej vojne. Vonkajšej, ani vnútornej grafickej úprave sa nedá nič vytknúť. Veľmi ľahko sa číta, je zrozumiteľná každému. Autor chcel očividne osloviť väčší počet ľudí, nešlo mu len o faktografickú analýzu období, ale známe historické udalosti naplnil ľudskosťou.

„Samospráva obce Novohrad zrekonštruovala pamätník prvej svetovej vojny využitím verejnej súťaže. Táto kniha poskytla možnosť doplniť chýbajúce mená. Plány zahŕňajú postavenie nového pamätníka obetiam druhej svetovej vojny, ktorý by obsahoval úplný zoznam hrdinov, o ktorých vieme,“ spomína v texte predstaviteľka miestnych Slovákov a naznačuje, že Slovenská národnostná samospráva obce Novohrad chce pokračovať v publikačnej činnosti. Začala zber legiend a zaujímavých príbehov o dedine a hrade. „Keď sa nám podarí získať dostatok financií, nový zväzok by sme radi predstavili verejnosti už koncom tohto roka, a opäť by bol dvojjazyčný,“ povedala T. Debreceniová Králiková. Po prezentácii publikácie sa začala diskusia pri okrúhlom stole spojená s pohostením. Tradičné miestne syrovníky a pagáče dozaista pomohli ku konštruktívnej výmene názorov.

Na záver zaujímavého popoludnia sme požiadali predsedníčku miestnej slovenskej samosprávy, aby nás informovala o svojich nasledujúcich plánoch. „Teraz našim najhlavnejším cieľom je viesť mládež k tomu, aby si obľúbila slovenský jazyk. Chceli by sme to začať v menšej skupine, v rámci krúžku. V škôlke sa snažíme motivovať cez slovenské piesne, básne a riekanky. Na škodu veci, nemáme slovenčinára ani v materskej, ani v základnej škole. No veľmi dobre funguje náš Dôchodcovský klub, ktorý sa oduševnene stará o zachovanie a podanie nehmotnej slovenskej ľudovej kultúry. Zvyknú sem zavítať aj mladí, milovníci folklóru. Čoraz viac je badateľné, že na kvalifikáciách porotcovia oceňujú účinkujúcich, ktorí vystúpia so svojimi miestnymi piesňami v jazyku predkov a to na mladšiu generáciu pôsobí motivujúco,“ predstavila nám krátkodobé plány samosprávy T. Debreceniová Králiková.

AR

Foto: autor, Zoltán Hustyava