Pri príležitosti Dňa poézie sme sa spýtali niektorých slovenských literátov a učiteliek slovenskej literatúry, ktorú báseň Alexandra Kormoša by ukázali takej osobe, ktorá jeho tvorbu nepozná.

Odpovedá riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a gymnázia Edita Pečeňová:

„Autor krátky čas žil v Békešskej Čabe. Viazali ho sem aj rodinné väzby. Vo svojich básňach vnímavou, citlivou dušou zachytil farby, tóny, vône Dolnej zeme. Aj v tejto básni výstižne opisuje „modro-ružovo-belasý horizont”, „párnoperisté agátové listy” – priamo cítime z jeho slov vzrušujúce čaro blížiaceho sa leta… Lenže pri dnešnom čítaní básne ma zarazil básnický obraz symbolu Békešskej Čaby:

„veža starého čabianskeho mlyna
vyčnieva z ružovej do belasej
ako hlava klauna ktorý spoza
majestátno-komickej masky…”

Pýcha Čabänov, mlyn, ktorý stelesňoval usilovnosť mozoľnatých rúk tu žijúcich našich otcov, starých otcov, vyhorel. V centre mesta smutne stoja ruiny tejto majestátnej budovy.

Alexander Kormoš je našim klasikom. Spolu s ním chcem veriť, že:

„spoza trikolóru poznania-viery-nádeje
vychádza žeravá bomba nového leta”.

Netrpezlivo čakám …”

Celú báseň si môžete prečítať tu:

Alexander Kormoš: Nové leto

modro-ružovo-belasý horizont pretína

ďaleké topole čo sa na mňa pozerajú cez

májovú kyticu párnoperistých agátových

listov

veža starého čabianskeho mlyna

vyčnieva z ružovej do belasej

ako hlava klauna ktorý spoza

majestátno-komickej masky

s päťcípou hviezdou na čele pravdu klame

do pretvárajúcej sa oblohy., spoza

trikolóru poznania-nádeje-viery vychádza

žeravá bomba nového leta