– Dávno sme sa nevideli, – vítali ma 16. júna, v nedeľu ráno, so širokým úsmevom členovia Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena pri autobuse, pristavenom za budapeštianskou slovenskou školou.

Úsmev nepatril ani tak mojej maličkosti, ako skutočnosti, že sme deň predtým v neúprosnej horúčave spoločne prezentovali slovenskú kultúru a gastronómiu na Dni II. obvodu Budapešti. Autobus, ktorý zabezpečila Slovenská samospráva Budapešti (SSB), sa zaplnil do posledného miesta. Do Blatnohradu (Zalavár) si po dvanásty raz išli uctiť sv. Cyrila a Metoda Slováci z hlavného mesta, početnejšia skupina prišla z Kerestúru. Vzácnym hosťom bol generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Emil Kuchár, Slovenský inštitút zastupoval poslanec SSB Levente Galda.

O dôstojný úvod sa postarali speváci Ozveny pod taktovkou Pétera Pálinkása prednesom maďarskej a slovenskej štátnej hymny a Lisztovej skladby Slavimo Slavno Slaveni na text srbského básnika Meda Pucića. Prítomných srdečne privítala predsedníčka SSB Edita Hortiová, aby vzápätí odovzdala slovo starostke obce Blatnohrad Ildike Horváthovej, ktorá citovala slová veľvyslanca Petra Weissa, vyrieknuté roku 2013 na oslavách odhalenia súsošia sv. Cyrila a Metoda v Historickom parku v Blatnohrade: „Verím, že Blatnohrad sa stane pútnickým miestom pre Slovákov, ktorí majú vlasť v Maďarsku, že budú v Blatnohrade čerpať silu pre udržiavanie svojho národného povedomia a že si v Blatnohrade budú upevňovať aj svoju vieru, či už sú evanjelici, katolíci alebo pravoslávni. Verím, že toto miesto budú so záujmom navštevovať aj občania Maďarska, pretože symbolizuje tú duchovnú silu, ktorú pre slovanské národy predstavovali Cyril a Metod.“ Dodala, že by si priala, aby sme každý rok, keď prídeme do Blatnohradu, mali pocit, že sme prišli domov, lebo nás tu čakajú s radosťou a s láskou ako dávno nevidených príbuzných.

Edita Hortiová vo svojom príhovore zdôraznila záslužnú činnosť vierozvestcov, ktorí už v IX. storočí považovali za svoju misiu zjednotenie národov na tomto území. – Oni priniesli slovanským národom kresťanskú vieru a túžbu po spolupráci medzi tu žijúcimi národmi a tieto snahy sú aktuálne aj dnes, – uviedla. Podrobne priblížila život a dielo oboch vierozvestcov, ktorí našim predkom priniesli vieru, zostavili slovanské písmo hlaholiku, preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty a vymohli u pápeža Hadriána II., aby sa veľkomoravská staroslovienčina stala liturgickým jazykom. Predsedníčka SSB informovala účastníkov slávnosti o tom, že ich zbor v roku 2016 umiestnil pri vchode do parku informačnú tabuľu v slovenskom jazyku a daroval slovenskej škole v Budapešti prototyp súsošia solúnskych bratov, ktorý je umiestnený vo vstupnej hale. SSB sa vlani pripojila k Združeniu Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Zlíne (Česká republika), ktoré má za cieľ zachovanie a prezentovanie jedinečného európskeho dedičstva, autentického príbehu cyrilo-metodskej misie. – Toto združenie spája mestá a organizácie, ktoré prezentujú odkaz sv. Cyrila a Metoda a jeho cieľom je vytvorenie čo najdlhšej pútnickej cesty vyhovujúcej dnešným požiadavkám pútnického turizmu, – konštatovala E. Hortiová.

Po príhovoroch sme siedmy raz položili vence úcty a vďaky pri soche dvoch vierozvestcov, diele sochárky Ľudmily Cvengrošovej, ktorá zdobí Historický park vďaka Slovenskej samospráve Budapešti a pomoci Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matice slovenskej a vedenia obce Blatnohrad. Popri SSB položili vence predstavitelia obce Blatnohrad, Slovenského inštitútu, zboru Ozvena a slovenských samospráv II., III., XIII., XVI. a XVII. obvodu Budapešti.

Z Historického parku sme sa presunuli do Kostola kráľovnej posvätného ruženca, kde slúžil pre nás sv. omšu v slovenskom jazyku vdp. Vince Bengyák z neďalekej obce Miháld. Prihovoril sa nám na aktuálnu tému, ktorá ťaží aj jeho dušu – je to rozdelená spoločnosť. Rozdelená je Európa, rozdelené sú národy, tak aj maďarský a slovenský, rozdelené sú rodiny, ba tento neblahý jav badať aj v cirkvi. Táto téma rezonovala aj v minulosti, veď už kráľ Svätopluk na príklade troch viničných prútov názorne ukázal svojim synom, že ak budú držať spolu, budú silní, ale ak sa rozdelia, ľahko ich zlomia. Ako uviedol, máme šancu chytiť sa za ruky a tak ako to zachytáva film Lászlóa Cselényiho Lebo idem tam, kam pôjdeš ty, kde vymierajú ľudia, celé osady, tam vymiera aj jazyk. Teda ak si zachováme jazyk, svoje korene, budeme žiť, ak nie, tak už teraz sme mŕtvi. Ako ďalší príklad spomenul rozprávku o troch bratoch. Dvaja dali čertovi kvapku svojej krvi, tretí odmietol. O rok sa čert vrátil. Dvoch, ktorí sa podrobili jeho vôli, utopil, ale tretieho nedokázal zmárniť, nech sa akokoľvek snažil. Z toho vyplýva, že nad tým, za čo pracuješ, obetuješ námahu, pot, krv, nemá moc ani čert. Podobné je ponaučenie vyplývajúce z filmu Tristo: – Svojím štítom chránime nielen seba, ale aj rodinu, národ. Len tak odoláme chorým, cudzím ideológiám, anomáliám, ktoré na nás v súčasnosti striehnu z každej strany. Budúcnosť si zabezpečíme, len ak sa dokážeme spojiť, držať spolu, – konštatoval vo svojej kázni pán farár.

Slovo Božie čítala členka zboru Ozvena Mária Libayová a liturgiu spestrili cirkevné piesne v podaní zboru Ozvena. Na záver omše udelil Vince Bengyák veriacim požehnanie a posadil sa do lavice uprostred kostola, aby sa spolu s nami kochal v koncerte zboru. Po skladbách, v ktorých sa predstavili ako vynikajúci sólisti Katka Noszlopyová a Ladislav Pálinkás, odznela veselá, pôvodne juhoafrická ľudová pieseň Siyahamba, ktorá roztlieskala prítomných. Zdalo sa mi, že omša duchovne naplnila nielen účastníkov spomienkových osláv, ale aj dôstojného pána. Jeho spoločnosti sme sa mohli tešiť aj počas výborného, chutného obeda, ktorý nám pripravili Blatnohradčania v miestnom kultúrnom dome.

Akosi ťažko sa nám odchádzalo, dlho sme sa lúčili s pani starostkou, pánom farárom a pohostinnými miestnymi obyvateľmi. Ako keď sa lúčia dávno nevidení príbuzní.

Vlasta Zsákaiová Držíková

Foto: autorka