V Kostole svätého Jozefa v VIII. obvode Budapešti sa v prvú februárovú nedeľu na podnet Slovenskej samosprávy Jozefova na čele s predsedníčkou Monikou Szelényiovou zišli veriaci z hlavného mesta, Mlynkov, Dabašu-Šáre, Čívu a Inárču, aby sa zúčastnili na slovenskej svätej omši, ktorú slúžil páter Jakubrafael Blahoslav Patay, slovenský kapucín pôsobiaci v hlavnom meste Maďarska. Na tichej svätej omši liturgické čítania predniesli Ildika Klauszová Fúziková a Beáta Erdeiová, ktorá zároveň miništrovala.

Páter Jakubrafael po privítaní uviedol, že februárová svätá omša je venovaná sestre Lizke Krajňákovej, bývalej podpredsedníčke Slovenskej samosprávy IX. obvodu, členke Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena, ktorá nás pred štyrmi rokmi navždy opustila. Potom sa veriacim prihovoril Slovom Pána o Ježišovi, ktorý v Kafarnaume, Šimonovom (Petrovom) dome, uzdravil jeho testinú a následne všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi v celom meste. Na druhý deň sa utiahol na pusté miesto a tam sa modlil. „Šimon a tí, ktorí boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.“ (Mk 1, 36-39)

Keďže v kostole sa veľmi rozlieha ozvena, páter sa rozhodol podísť bližšie k veriacim, medzi lavice, aby lepšie počuli jeho slová. V kázni sa zamyslel nad evanjeliom – dobrou, radostnou zvesťou, literárnym druhom, ktorým sa v oných časoch ľudia vyjadrovali. Text je zhustený, nie je dlhý, ale má veľké posolstvo. Tak aj v dnešnom evanjeliu o návšteve Ježiša v dome Petrovom. Kapucínsky brat sa zvlášť sústredil na Petrovu svokru ako príklad toho, čo by sme mali v živote robiť. Je bežné, že starší ľudia trpia chorobami. V tom čase bola nebezpečná aj horúčka, na ktorú ľudia často zomierali. Pozoruhodné bolo, že Petrova svokra hneď po uzdravení vstala a slúžila. „Je to krásny detail, obraz, od počiatku kresťanstva veľmi dôležitý pre ľudí, ktorí vyznávali Krista. Vyplýva z toho otázka – keď ja prijmem od Pána Boha nejakú milosť, svedčím o tom, čo sa mi stalo? Slúžim iným ľuďom, ktorí potrebujú pomoc? Táto žena tak urobila. My si teraz môžeme položiť otázku: čo Boh pre mňa v mojom živote urobil? My máme tendenciu považovať veľa vecí vo svojom živote za samozrejmosť. Dokonca aj to, ak stretneme človeka, ktorý nám pomôže – veríme, že buď je to šťastná náhoda, alebo samozrejmosť. Pánu Bohu neďakujeme za to, že nám takého človeka poslal a nesvedčíme o tom, čo nám Boh urobil. Sme málo vďační a preto vidíme aj málo zázrakov. Evanjelium je pre nás veľkou výzvou a príkladom, aby sme sa nebáli slúžiť jeden druhému. Je svedectvom Božej dobroty. Boh ma má rád, nepozerá sa na môj hriech, on sa pozerá na mňa. Je veľmi dôležité, aký máme úmysel. Božie milosrdenstvo dopĺňa aj to, kde my sme slabí, nedostatoční. Naša viera, to nie je len to, že ja verím, že Boh existuje, ale kresťanská viera je o tom, čo mi dáva do praktického života nielen vo vzťahu k iným ľuďom, ale v prvom rade vo vzťahu k Bohu. Zo svokry z dnešného evanjelia si berme príklad vďačnosti, lásky a vzájomnej služby,“ uviedol vo svojej kázni páter Jakubrafael.

Na konci sv. omše kapucínsky brat udelil veriacim svätoblažejské požehnanie hrdla, čím prosil Pána Boha, aby ich chránil od všetkého zla a aby posilňoval zdravie ich tela a duše.

vzs a msz

Foto: Monika Szelényiová