Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. (Mk 9,2-10)

Jeden človek napísal o sebe takýto príbeh:

Začalo sa to celkom sľubne, pred niekoľkými rokmi. Založil som si malú firmu a videl som, že je životaschopná. Začalo sa mi dariť. Prijímal som ľudí do práce a rozvíjal svoju firmu. Stával som sa úspešným a uznávaným. Mal som ale čím ďalej tým menej času na rodinu. Postavil som si nádherný dom. Bol som ale čoraz viac posadnutý svojou firmou. Nestíhal som ani sv. omšu, ani modlitbu. Hovoril som si – veď predsa robím tak veľa dobra. Dávam ľuďom chlieb – to je moja modlitba.

Vtedy prišla mozgová porážka. Liečenie trvalo veľmi dlho a dostal som sa z toho. Počas choroby som však prišiel o firmu. Dostal som z toho infarkt. Prišiel som aj o nádherný dom a bol som rád, že som sa nedostal na ulicu, ale aspoň do bytovky. Počas choroby som ale našiel nový spôsob a štýl života. Boh ma musel vyviesť na vrchol bolesti a utrpenia, aby som sa stal znova človekom.

Pán Ježiš vyviedol svojich učeníkov na horu, kde sa im ukázal v nebeskej sláve, aby mohli byť pripravení na chvíle utrpenia a smrti. Tam im predstavil Otec svojho Syna – toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho. Ježiš sa premenil pred očami apoštolov, čo malo hlboký účinok na apoštolov.

Ježiš sa premieňa aj pred naším zrakom, pri každej sv. omši, keď sa vyslovujú slová premenenia – toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás, toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. A chce pokračovať v tomto premieňaní – aj nás pozýva k premene svojho života. Aj naše premieňanie nie je krátkodobá záležitosť, ale celoživotný proces – premieňať sa podľa vzoru a príkladu samého Krista, neustále viac a viac dozrievať k Jeho podobe. Eucharistické slávenie ma cez Kristovo premenenie pozýva stávať sa viac a viac človekom.

Evanjelista dodáva k tejto udalosti slová: keď táto tajomná chvíľa skončila, sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Práve v nich je ukryté tak veľa. Je potrebné, aby sme aj my dospeli do takéhoto stavu, v ktorom sa ocitli apoštoli. Učili sa vidieť Ježiša v akúkoľvek chvíľu svojho života.

Premenenie, či premieňanie, ktoré sa deje na oltári a ku ktorému sme pozvaní aj my, má svoje pokračovanie. Ani sv. omša poslednými slovami – Iďte v mene Božom – a naše Amen nie je koniec Kristovho premenenia. Latinský záver svätej omše znie – Itte, misa est. To v preklade znamená Choďte, omša je, omša pokračuje – v mojom osobnom živote, v mojej rodine, v práci, v mojich skutkoch, vzťahoch... To, čo som zažil v prítomnosti Krista v jeho a vo svojom premenení, má teda pokračovať mojím životom a v mojom živote. To je to moje osobné premieňanie. Ja som teda povolaný k pokračovaniu diela, ktoré Kristus vykonal na Hore premenenia, ktoré vykonal na kríži, ktoré vykonal pri sv. omši a ktoré chce konať aj vo mne.

Premena je možná len tam, kde je čo premieňať. Premena na Ježiša Krista je možná všade tam, kde ešte nie je celý a úplný Kristus. Nikto z nás ešte nemôže povedať a vzťahovať na seba slová apoštola Pavla, že už nežijeme my, ale žije v nás Kristus. Ešte stále sme to len my, krehkí ľudia, so svojimi chybami, náklonnosťami, nedostatkami, zlyhaniami. Ešte vždy je v nás čo premieňať, aby sme boli viac podobní Kristovi. Preto aj Kristus sa bude neustále premieňať na našich oltároch – až do skončenia sveta. Veď svätá omša, eucharistické slávenie – to je nová a večná zmluva. Zmluva uzavretá medzi Bohom a ľudstvom až do konca tohto sveta, na veky.

Pokiaľ bude svet svetom a človek človekom, vždy tu bude dostatok matérie, ktorá bude vhodná na to, aby slúžila ako základ k premieňaniu. Nech aj terajšie eucharistické premenenie neostane len v chráme, ale nech každý z nás pokračuje v ňom svojou osobnou premenou počas celého dňa.

A práve o tom je každý pôst, ktorý prežívame či už v liturgii Cirkvi, alebo vo svojom osobnom živote. Pôst má širší pojem, nielen postenie sa, ale je aj premenou.

Aj vo svete sa dejú veľké zmeny. My sami o sebe, alebo aj o druhých povieme, že sme sa veľmi zmenili. Zmena je ale iba akcidentálneho charakteru. Zmeniť môžem farbu vlasov, účes, oblečenie, nábytok v izbe, stravu... Niečo iné je premena. Keď sa niečo premení, znamená to, že sa daná vec či osoba zmenila vo svojej podstate. A to by sa malo udiať v pôste v našom živote. Preto sa neusilujme len o akési kozmetické zmeny, ale o podstatnú premenu seba samých. Premenu na nového človeka podľa príkladu Ježiša Krista.

Stanislav Brtoš