Tárnocká slovenská národnostná samospráva vykonáva svoju činnosť v duchu potrieb svojho členstva. Preto sa intenzívne venuje aj starostlivosti o starodávne kríže v dedine, veď sú súčasťou života pôvodného slovenského obyvateľstva.

Napríklad o kríž na úpätí Starého vrchu sa desaťročia starali Bukovszkí, ktorí obrábali vinnú révu v okolí kríža. Vlani v novembri sa podujal šóškútsky kamenár Arpád Morvai reštaurovať kríž, ktorý najprv poškodila letná búrka a potom ešte jeden vodič nákladného auta prevalil oplotenie. To sa podarilo opraviť za pomoci spoločnosti Közért Kft. Ako sa vyjadrila predsedníčka slovenského voleného zboru Mária Muskovicsová Szabová, veria, že mnoho desaťročí bude kríž predstavovať tesnú súdržnosť slovenského obyvateľstva Tárnoku so všemohúcim. Mladý tárnocký farár počas vysviacky hovoril o dedičstve predkov a potrebe zachovania tradícií. V liturgii posviacky mu pekným spevom pomáhali nielen zväčša starší príslušníci Slovenského klubu, aktívne pestujúci slovenčinu, ale aj členky speváckej zložky folklórneho súboru Hajtóka. Škoda len, že po slovensky sa ani nepomodlili, ani nezaspievali.

Ešte než dôstojný pán Lénárd Sisa pristúpil k vysviacke, členovia Slovenského klubu sa usadili na stoličkách pri kríkoch oproti krížu. S radosťou sa rozrečnili po slovensky a spomínali. Napríklad dcéra Bukovszkých, ukazujúc fotografiu hovorila o starostlivosti jej otecka o kríž a hrozno. Tešili sa, že sa môžu zhovárať po slovensky. Zároveň sa posťažovali, že neveľmi majú s kým, lebo v dedine už bežne slovenčinu nepoužívajú. Blízkosť Budapešti prilákala množstvo novousadlíkov, ktorí neakceptujú národnostný ráz obce. Všetci sa tešili, že po vysviacke ich odvezie autobus k javisku na Starom vrchu, odkiaľ už bolo počuť vyhrávanie dychovej kapely z Budafoku.

Dychovka na Starom vrchu

Odvoz nevyužil najstarší Slovák v Tárnoku Henrich Somogyi. Svižným krokom vykročil do kopca a ešte aj celou cestou veselo rozprával. Aj vo veku po deväťdesiatke stačil s dychom a energiou. O čom všetkom sme hovorili, o to sa podelíme s čitateľmi v niektorej z príloh nášho periodika. Teraz len toľko: „Bol som sklepárom. Okrem toho som celý život hral fotbal.“

Na Starom vrchu postavili Tárnočania javisko. Tam usporadúvajú dôležité podujatia dediny, keď to počasie dovolí. Na voľnej ploche postavia ešte stany, aby ich dážď v nijakom prípade neprekvapil ani v lete. V posledných augustových dňoch, našťastie pre organizátorov, sa dážď vyhol Tárnoku. V príjemnej letnej pohode mohla slovenská národnostná samospráva zverejniť, predovšetkým pred členmi Slovenského klubu, na čo minuli verejné dotácie. Ako vo svojom príhovore povedala predsedníčka zboru Mária Muskovicsová Szabová s podporou na činnosť, vykonávanie úloh a ostatkom z predchádzajúceho roku v roku 2020 hospodárila národnostná samospráva so sumou o niečo viac ako dva a pol milióna forintov. Dlhé roky sa priatelia so Slovákmi v susednom Šóškúte, preto sa nielen zúčastňujú Trúbeľkového festivalu, ale sa postarajú aj o jednu z mimoriadnych cien. Vzhľadom na to, že svetová pandémia koronavírusu prepísala aj možnosti zhromažďovania, ani stretnutia Slovenského klubu sa nemohli konať. Členovia sú staručkí, ich bezpečnosť je dôležitá, ani zavedené hygienické pravidlá to nedovoľovali. Zrušili pravidelné programy ako Krvatačka, či pestovanie tradícií súvisiacich s pôstom, veľkonočným týždňom a Veľkou nocou. To bola zároveň príležitosť venovať sa úlohám, ktoré beztak vyžadujú prácu s počítačom, napríklad digitalizáciu starých fotografií. Podporili tiež prácu v archívoch a knižniciach, ktorá bola potrebná na zaznamenanie a dokumentáciu miestno-historických údajov. Napokon na jeseň sa podarilo samospráve usporiadať niekoľko akcií. Zapojili sa napríklad do prípravy kuchárskej knihy spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Takto varila starká. Do varenia sa pustili okrem predsedníčky slovenskej samosprávy šikovné gazdinky Valéria Dávidová, Terézia Marková a Eva Lizičková. Navyše sa fotografovalo v nádhernej historickej pivnici Lizičkovcov, kde majú okrem súčasného, moderného zariadenia aj cenné historické, ale funkčné exponáty potrebné na dorábanie vína. Popri fotografovaní štáb miestneho kameramana Andrása Ábela nakrúcal priebeh celej akcie.

Starý cintorín je jednou z najcennejších pamiatok slovenskej minulosti v Tárnoku. Preto samospráva pravidelne podporuje Nadáciu pre Starý cintorín. Z tohtoročného skromnejšieho rozpočtu na zachovanie cintorína prispela sumou 200 tisíc forintov. Pokračuje sa v práci miestno-historických výskumov a vydávania publikácií. Vydali 5. zväzok, ktorý je venovaný zápisniciam duchovného Ignáca Oravecza v latinčine, preložené do slovenčiny. Je to jedinečný dokument napísaný v roku 1818 a zaznamenáva činnosť cirkvi, život veriacich a ich zvyky v Tárnoku. Prípravou zošita samospráva poverila etnografa dr. Jánosa Bednarika. Všetci veria, že publikácia s názvom Experto crede – higgy a tapasztaltnak Tárnok 1817–18-ban Oravecz Ignác szemével(Experto crede – ver vyskúšanému, Tárnok v rokoch 1817 a 1818 očami Ignáca Oravecza) uzrie svetlo sveta v novembri tohto roka.

Popri mnohých ďalších aktivitách aj v roku 2020 sa podarilo pripraviť kalendár. V tejto aktivite bude samospráva pokračovať aj teraz, a v decembri by chceli vydať ďalší.

Tohto roku slovenský volený zbor podporí tradičný Oberačkový festival, na ktorom bude vystupovať Tárnocká dychovka. V decembri, ak to situácia dovolí, usporiadajú adventné stretnutie pod názvom Tí starodávnie Vianoce, s tradičnými jedlami, adventnými a vianočnými zvykmi.

Ako sa vedia členovia Slovenského klubu baviť, to ukázali všetkým naokolo počas večera po verejnom zasadaní. Mohutný mužský spev sa niesol navôkol medzi starodávnymi pivnicami po kopcoch s vinohradmi na striedačku s dychovkou. Oberačka zjavne bude sľubná, tobôž oberačková slávnosť bude veselá.

E. Trenková

Foto: autorka