Vo štvrtok 31. októbra si evanjelici na celom svete pripomínajú Pamiatku reformácie, od začiatku ktorej uplynie 507 rokov. V Maďarsku sa v duchu osláv niesol celý mesiac. Po celej krajine sa konali prednášky, konferencie a koncerty.

História osláv tu siaha do roku 1939, keď kalvínska a evanjelická cirkev po prvý raz organizovali protestantské dni. Túto tradíciu obnovili roku 1993 a odvtedy sa k nej pripojili aj ostatné členské cirkevné zbory zoskupené v Ekumenickej rade cirkví v Maďarsku. V Slovenskej republike je 31. október pamätným dňom – Dňom reformácie.

Iniciátorom reformácie bol nemecký augustiánsky mních, teológ, reformátor a zakladateľ protestantizmu Martin Luther. Martin Luther (1483 – 1546) pribil 31. októbra 1517 na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom, pretože zvádzali ľudí k nesprávnemu presvedčeniu, že hriechy odpúšťa pápež za peniaze a nie Boh na základe úprimného pokánia.

Reagoval tým aj na to, že keď pápež Lev X. potreboval peniaze na dokončenie Chrámu sv. Petra v Ríme, nariadil predávanie odpustkov. Ich kúpou sa vraj bolo možné oslobodiť od trestov za hriechy a vyslobodiť aj dušu mŕtveho z očistca. Lutherovým vystúpením sa začal proces reformácie – z latinského reformare, čo znamená opraviť, dať znova do poriadku, čo bolo narušené.

M. Luther sa pre svoje postoje ocitol v nemilosti pápeža, ktorý na neho uvalil kliatbu a jeho knihy skončili v plameňoch. Zakladateľ protestantizmu Luther reagoval spálením pápežskej buly s kliatbou a začal prednášať v nemčine, čím sa definitívne rozišiel s rímskou cirkvou. Svoje učenie neodvolal ani na sneme ríšskych kniežat vo Wormse v roku 1521. Napriek zákazom sa jeho učenie šírilo po Európe a v roku 1523 začal opäť prednášať na univerzite vo Wittenbergu.

Svoje učenie Luther a jeho spolupracovníci spísali do vyznania, ktoré 25. júna 1530 prečítali cisárovi Karolovi V. na sneme v Augsburgu. Augsburské vyznanie je kresťanské vieroučné vyznanie založené na Lutherovej teológii. Patrí ku kľúčovým textom reformácie a luteránskej teológie.

Reformačné myšlienky sa prostredníctvom kupcov a študentov rýchlo šírili aj na území Uhorska. Trvalo však takmer 100 rokov, kým aj tu vznikla evanjelická cirkev. Proces jej vzniku urýchlila Žilinská synoda z roku 1610, na ktorej sa skonštituovala a vytvorila samostatná cirkevná organizácia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Pre evanjelikov je sviatok reformácie nielen spomienkou na historické udalosti, ale ide o proces, počas ktorého si má jednotlivec aj spoločnosť uvedomiť, či je na správnej ceste, má naprávať chyby a usilovať sa o návrat na správnu cestu. Znamená to tiež každodenný návrat k Božiemu slovu.

Počas Dňa reformácie sa vo väčšine protestantských kostolov, tak aj v našich evanjelických, konajú slávnostné služby Božie a číta sa Pastiersky list biskupov. Na rozdiel od katolíkov, ktorí 1. novembra slávia Sviatok všetkých svätých a 2. novembra majú Spomienku na všetkých verných zosnulých, evanjelici nemajú Sviatok všetkých svätých, avšak 2. novembra, na deň Pamiatky zosnulých, pri hroboch spomínajú na svojich príbuzných.