Kedysi samostatná obec Baňačka, ktorá od roku 1981 administratívne patrí k Novému Mestu pod Šiatrom, v druhú septembrovú sobotu bola opäť dejiskom tradičného Mariánskeho stretnutia cirkevných speváckych zborov. Tohto roku ho usporiadali už po dvadsiaty siedmy krát.

Zástupcovia organizátorov, členovia Slovenskej národnostnej samosprávy Nového Mesta pod Šiatrom, ako aj členky hostiteľskej, miestnej Ženskej speváckej skupiny Rozmarín v priestoroch miestneho Kultúrneho domu privítali účinkujúce zbory, známych a priateľov. Odtiaľ sa vybral spoločný sprievod ku gréckokatolíckemu kostolu svätého archanjela Michala, vybudovanému v roku 1774. Podujatie sa začalo svätou omšou, ktorú slúžili miestny farár Benedek Szikora a kňaz Tomáš Gergely, ktorý je rodákom Baňačky, v súčasnosti pôsobí v Komlóške, obývanej Rusínmi. Vďaka nemu sa liturgia čiastočne konala v slovenčine. Vo svojej kázni kňaz Gergely vyzdvihol, že sa môžeme bližšie dostať k svätej Márii, ak pochopíme aj jej ľudskú stránku. – Veď aj ona bola matkou, ktorá svoje dieťa uspávala spevom. A my ju dnes chválime spevom, aby sme sa jej odvďačili za jej starostlivosť, ktorou nás zahŕňa každý deň, či už je ten deň ľahší a veselší, alebo ťažší, plný prekážok. Práve ona nám pomáha prekonať tieto prekážky, – povedal o. i. Tomáš Gergely a zároveň zdôraznil, že tejto jej starostlivosti si musíme byť vedomí nielen v septembri, keď je najviac Mariánskych sviatkov, ale počas celého roka.

Samotný program stretnutia začal pozdravnými slovami predsedníčky miestneho slovenského voleného zboru, riaditeľky Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom Júlie Kuczikovej. Po jej príhovore priestor pred majestátnym ikonostasom patril už speváckym zborom. Ako prvý vystúpil miestny Rozmarín, ktorý od roku 2006 vedie Mária Holodová. Členky Rozmarínu poznajú skoro šesťsto miestnych piesní, ktoré sa kedysi spievali z pokolenia na pokolenie skoro na všetkých obecných oslavách a rodinných udalostiach od narodenia až po smrť. Zdedený repertoár zboru Rozmarín je zvečnený v rôznych publikáciách. Takouto je aj zbierka ľudových piesní a tradícií s názvom Cenné dedičstvo – Ľudové zvyky v Baňačke, vydanej v roku 2012 z iniciatívy učiteľky novomestskej slovenskej školy Pirosky Dudásovej Emriovej. Miestne speváčky sa predstavili s mariánskymi piesňami. Nasledoval Spevácky zbor Harličky, ktorý pôvodne vznikol ako žiacky spevácky zbor novomestskej slovenskej školy. Jeho rady v posledných šiestich rokoch obohatili aj členky učiteľského zboru. Tak sa zo speváckeho telesa postupne stal zmiešaný zbor pedagógov a žiakov. Spoločne vystupujú na vianočných programoch školy a na slovenských národnostných stretnutiach v zemplínskom regióne. Sú pravidelnými účastníkmi Mariánskeho stretnutia cirkevných speváckych zborov v Baňačke. Často ich sprevádza na zobcovej flaute bývalá žiačka školy Júlia Dzurišová. Zbor vedie a tiež na klavíri sprevádza hosťujúca učiteľka Dagmar Kötelešová. Na tohoročnom stretnutí si obecenstvo mohlo vypočuť v jeho podaní päť umelo spracovaných piesní.

– Ak by sa naše podujatie nekonalo práve v Baňačke, vyhlásila by som ďalší účinkujúci zbor ako skupinu, prichádzajúcu z najkrajšej obce na Zemplíne. Odpustite mi však moju hrdosť –právo hostiteľa podujatia a Komlóšku vyhlásiť len za druhú najkrajšiu dedinu na Zemplíne. Rusínsky národnostný spevácky zbor z Komlóšky má oprávnene svoje miesto na dnešnom podujatí, – týmito slovami uviedla Júlia Kucziková ďalšie vystupujúce teleso. Primárnym cieľom zboru z tejto rusínskej obce je pestovať národnostné tradície, zbierať a učiť sa pôvodné rusínske ľudové piesne a zachovať ich pre potomkov. Práca kolektívu bola ocenená viacerými oceneniami, z ktorých najprestížnejším je cena Pro Cultura Minoritatum Hungariae. V Baňačke zaspievali okrem rusínskych aj jednu pieseň v staroslovienčine.

Ženský zbor Českého spolku pracuje v Košiciach od roku 1998. Od začiatku roka 2018 vedie zbor Monika Tomčáková. Klaviristkou zboru je Zuzana Žegleňová. Medzi jeho najúspešnejšie projekty patrí mnohonásobné uvedenie oratória G. B. Pergolesiho Stabat Mater a kantáty Bohuslava Martinů Otvírání studánek, ktorú uviedol napríklad v roku 2013 v Českom múzeu hudby v Prahe a tiež v roku 2014 v Štátnej filharmónii v Košiciach, v spolupráci so známym českým profesionálnym hudobným telesom Kvarteto Martinů. Pri niektorých koncertoch (najčastejšie vianočných a slávnostných) spolupracuje zbor so sólistami Opery Štátneho divadla v Košiciach a s orchestrom Musica Iuvenalis. – Keby sme mali Cenu neudržateľných sĺz, teraz by som ju odovzdala vám, – povedala po pásme košického zboru J. Kucziková. Riaditeľka novomestskej slovenskej školy nás informovala aj o tom, že s predstaviteľmi českej komunity v Košiciach nadviazali kontakty v rámci FUEN (Federatívna únia európskych menšín a národností), v ktorej Celoštátnu slovenskú samosprávu v Maďarsku (CSSM) zastupuje práve ona.

– Koncom júna sme u nás oslávili dvojité výročie. Pred tridsiatimi rokmi pod vedením dlhoročného aktivistu Zväzu Slovákov v Maďarsku, nebohého Jána Valyka sme založili náš spevácky zbor, – informovala nás Mária Holodová. – Piesne sme sa naučili od starších členiek zboru, ako aj od ďalších informátorov, napríklad od mojej mamy a Ján Valykó tiež poznal mnoho starodávnych piesní. Od neho som prevzala štafetu ja v roku 2006. Začiatky boli veľmi ťažké, občas sme napríklad nemali priestory, kde by sme mohli skúšať, nakoniec koncom deväťdesiatych rokov bol vybudovaný náš kultúrny dom. Niekoľko rokov po rozbehnutí našej práce sme usporiadali prvé Mariánske stretnutie cirkevných zborov, ktoré sa nám vydarilo veľmi dobre. Vtedy ešte aj tu na Zemplíne a v Medzihorí pôsobili spevácke zbory vo viacerých slovenských obciach a mali sme početných účinkujúcich aj zo Slovenska. Okrem Maďarska sme vystupovali aj na Slovensku, v Rakúsku, Rumunsku, na Ukrajine a aj v partnerskom meste Nového Mesta pod Šiatrom v Holandsku. Máme to šťastie, že v našich radoch je zastúpená aj mladšia generácia. Ďalším jubileom bolo dvadsiate výročie vytvorenia Oblastného domu zemplínskych Slovákov. Sme veľmi vďační bývalému predsedovi CSSM nebohému Jánovi Fuzikovi, ako aj nebohému Jurajovi Andovi, ktorý mal na starosti slovenské oblastné domy. Raz pri návšteve Jána Fuzika sa nás prekvapene spýtal: Vy nemáte svoj oblastný dom? Následne CSSM kúpila dom Ľudovíta Šestáka, ktorý sa k nám kedysi priženil zo Slovenska. Ako stolár patril k zámožnejším v dedine a jeho bývalá dielňa je tiež súčasťou národopisnej zbierky. Keď sme sa dozvedeli, že budeme mať oblastný dom, za päť dní sme po dedine pozbierali starý nábytok, náradie, kroje a iné. Neskôr bola v budove vytvorená aj hosťovská izba a pred niekoľkými rokmi aj spoločenské priestory, vrátane zastrešeného vonkajšieho javiska. V budove sídli aj Regionálne stredisko Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku našej zemplínskej oblasti, – uviedla pre náš týždenník vedúca Rozmarínu Mária Holodová.

(CsL)

Foto: autor

Podujatie podporili Slovenská národnostná samospráva Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy, Zväz Slovákov v Maďarsku a Správa fondov G. Bethlena.