Vytvorenie nového hospodárskeho systému a zavedenie princípu vzájomnej zodpovednosti predložil parlamentu predseda vlády MR Viktor Orbán. Súčasťou 29-bodového akčného plánu na oživenie ekonomiky je o. i. zavedenie rovnej 16-% dane z príjmu fyzických osôb.

Cieľmi akčného plánu sú podľa V. Orbána postavenie maďarského hospodárstva na nohy a vytvorenie sociálnej istoty. Premiér povedal, že do desať rokov chcú vytvoriť milión nových pracovných miest. Medzi poslancami spomedzi opatrení vyvolali najbúrlivejšie reakcie návrh na legalizáciu domácej výroby pálenky a výrazné zvýšenie zdanenia bánk a poisťovní. Na návrh Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP), ktorá získala v bloku s Maďarským občiansky zväzom - Fidesz vyše dvojtretinovú väčšinu v parlamente, sa do akčného plánu dostalo aj tzv. rodinné zdaňovanie. V tomto prípade by výdavky na deti boli odpočítateľnou položkou zo základu dane. Vláda chce od roka 2011 rozšíriť okruh podnikov, ktoré by boli zdaňované zvýhodneným 10-% kľúčom z doterajšieho 19-% v závislosti na obrate. V zmysle akčného plánu by zaviedli daň pre finančné inštitúcie tak, aby banky, poisťovne a lízingové spoločnosti namiesto plánovaných 13 miliárd forintov zaplatili v tomto roku do štátneho rozpočtu už 200 miliárd forintov. Významným prvkom opatrení je zníženie objemu mzdových prostriedkov vo verejnej sfére o 15 %, určenie stropu miezd manažmentu štátnych podnikov a inštitúcií, či zákaz nákupu a výmeny automobilov, nábytku a telefónov v štátnej sfére. Štátne inštitúcie budú mať strop miezd 2 milióny forintov. V súčasnosti existujú mzdy aj vo výške 7 miliónov forintov. Vláda mieni znížiť počet riaditeľstiev štátnych firiem zo 100 terajších na desať. Chce tiež znížiť terajší počet 636 členov dozorných rád v štátnych podnikoch na 180. Mieru podpory politických strán ešte v tomto roku navrhuje akčný plán vlády znížiť o 15 %. Súčasťou plánu je aj zavedenie druhotnej kontroly potravín, aby sa zamedzil dovoz „potravinového odpadu z Európy”, moratórium na ceny dodávky vody a elektriny, ako aj moratórium na vysťahovanie neplatičov pôžičiek na byty.

Orbánov návrh

K predvolebným sľubom:

• Občania budú platiť 16­percentnú daň z príjmov; dnes je progresívne zdaňovanie od 17 do 32 percent, v priemere platia 18,2­percentnú daň.

• Firmy s ročným obratom do 500 mil. HUF budú platiť daň 10 percent, dnes je táto hranica do 50 mil. HUF.

• Zruší sa desať menších daní.

Kde chce vláda šetriť:

• Rozpočet na platy vo verejnej správe sa zníži o 15 percent.

• Štátny zamestnanec nemôže mať vyšší plat ako 2 mil. HUF mesačne (zhruba 7­tisíc eur).

• Vo verejnej správe sa má šetriť aj tak, že nebudú kupovať nový nábytok či autá.

• Zdaní sa aj minimálna mzda.

• Extra daň pre banky, poisťovne a lízingovky sa upraví tak, aby ročne odviedli ro rozpočtu spolu 200 miliárd HUF, dnes je to nastavené tak, že odvádzajú 13 miliárd HUF ročne.

Podľa západných hospodárskych denníkov ide o populizmus

V analýzach zahraničných hospodárskych denníkov Wall Street Journal (WSJ) a Financial Times (FT) sa v súvislosti s akčným plánom Orbánovej vlády zhodne objavilo populistické označenie. „Nový populistický vodca Maďarska vyhlásil, že vláda zníži rozpočtové výdavky a bankám zvýši daňové zaťaženie, aby zaplátal rozpočtovú dieru. Je to odkaz pre nervózne medzinárodné trhy, aby upokojil investorov. Finančná situácia krajiny je stabilná,” píše WSJ. „V akčnom pláne je niekoľko dobrých nápadov, nie som však presvedčená, že opatrenia sú v súlade so stanoveným cieľom deficitu,” povedala pre WSJ Raffaella Tenconiová z investičnej banky Wood & Co. Podľa FT nie je jednoznačné, či avizované opatrenia budú dostatočné ku konsolidácii rozpočtu. „Orbán vyrukoval s populistickým nápadom bankovej dane. Zobral by tak 200 miliárd forintov sektoru, ktorý v súčasnosti platí 13 miliárd forintov. O tom však budú ešte rokovať. Okrem toho by formálne zakázali hypotéky založené na devízach. Je to krok, ktorý je ľahšie deklarovať, ako realizovať,” píše vo FT Stefan Wagstyl.

MMF víta záväzok Maďarska udržať deficit na 3,8 %

Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska komisia privítali záväzok Maďarska, že udrží deficit tohoročného rozpočtu na plánovanej úrovni a že prijme dodatočné opatrenia, ak budú potrebné. Po rokovaniach s maďarskými predstaviteľmi v Budapešti MMF a EK uviedli, že s maďarskou vládou budú pokračovať v rokovaniach v júli. Krajina v novembri 2008 dostala núdzový úver vo výške 25 mld. USD od Európskej únie a MMF, aby sa predišlo jej kolapsu po prudkom páde forintu po vypuknutí globálnej finančnej krízy.

(t-s-l)