Novelou jazykového zákona vláda Ivety Radičovej „ustúpila Budapešti”. V Slovenskej televízii to vyhlásil Dušan Čaplovič zo Smeru-SD. Obhajoba tejto normy, s ktorou prišiel kabinet Roberta Fica, bola podľa Čaploviča najväčším diplomatickým úspechom smerom k Budapešti. „Bolo jasne konštatované, že je to štandardný zákon,” zdôraznil.

Problém normy vidí v jej zbytočnom spolitizovaní. „Nebolo to namierené voči menšinovým jazykom, ale na ochranu slovenského jazyka,” pripomenul. Podľa neho každý človek musí ovládať v komunikácii štátny jazyk. Ako Čaplovič tvrdí, on osobne sa ešte vo funkcii podpredsedu vlády stretol s tým, že v Dunajskej Strede ho policajt nevedel po slovensky navigovať na miestny úrad a na južnom Slovensku sa často po slovensky nedalo vôbec dohovoriť. Poukázal tiež na to, že pri nástupe do funkcie bol skartovaný materiál jeho predchodcu Pála Csákyho, lebo komunikoval aj v oficiálnej korešpondencii po maďarsky. Pokuty v norme majú podľa neho svoj účel. „Každý zákon musí mať aj istý zdvihnutý prst,” je presvedčený.

„My tvrdíme, že štátny jazyk nemôžete chrániť pokutami,” zdôraznil predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Ako podotkol, sankcionovať je možné štátnu a verejnú správu, ak vydávajú informáciu závažnú pre verejnosť a je normálne, aby v prípadoch, ak tá informácia môže ovplyvniť život, bezpečnosť či majetok občanov, musí byť aj v štátnom jazyku. Podľa neho by sa však mali snažiť aj naši ústavní činitelia, počínajúc prezidentom hovoriť tak, aby dávali ostatným príklad. Pokuty, ktoré obsahuje súčasná norma, podľa neho vyvolávajú strach u obyčajných ľudí. Ako dodal, nielen na južnom, ale aj na severnom Slovensku sa nájdu ľudia, ktorí sa nevedia dohovoriť po slovensky. Podľa neho je ich však minimum a „je to o ľuďoch, nie o pokutách.”

Pokuty by mali v jazykovom zákone zostať, znížia sa o polovicu

Sporné pokuty by v jazykovom zákone mali zostať, znížia sa však o polovicu. Návrh novely zákona podľa ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) jednomyseľne schválila vláda, zmenu legislatívy musí ešte odobriť parlament. Proti zachovaniu pokút bol v minulosti koaličný Most-Híd, spoluzastupujúci záujmy Maďarov žijúcich na Slovensku. Sankcie do zákona po zhruba desaťročí vlani vrátila bývalá vláda Roberta Fica, čo vyvolalo kritiku medzinárodných inštitúcií i Budapešti. „Sankcie zostávajú len v podobe krajného prostriedku, nijako sa netýkajú občanov bez ohľadu na ich národnosť,” povedal po rokovaní kabinetu Krajcer. Potvrdil, že pokuty by sa mali oproti súčasnému zákonu znížiť o polovicu; návrh počíta so sankciami v rozpätí od 50 do 2500 eur. „Možná sankcionovateľnosť sa týka najmä orgánov verejnej správy, z hľadiska občanov nie je na mieste žiadna obava,” tvrdil Krajcer. Pokutovať by sa malo napríklad opakované zverejnenie informácií, týkajúcich sa života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov, v inom ako slovenskom jazyku. Sankcie bude možné udeliť, ak ani po upozornení nedôjde k náprave.

Podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon vyhlásil, že strana zákon v parlamente podporí. „Je to výsledok kompromisu, ktorý v značnej miere vylepšuje súčasne platný právny stav a odstraňuje strach zo Slovenska,” poznamenal. Na základe vládou schváleného návrhu nebude podľa neho možné pokutovať jednotlivcov či firmy. „Nezmyselné reštrikcie, ktoré zaviedla Ficova vláda, tie sú odstránené,” dodal. Ukladanie pokút by však podľa návrhu nemalo byť automatické, závisieť bude od vôle úradníkov ministerstva. Úplné zrušiť chce vláda len sankcie pre vydavateľov príležitostných tlačovín, napríklad programov kín, divadiel či bulletinov. Tie, ak sú v inom jazyku, musia v súčasnosti obsahovať slovenský preklad, inak hrozí pokuta.

Zavedenie pokút bývalou vládou SR vyvolalo odpor maďarskej menšiny, zahraničných inštitúcií i maďarskej vlády. Predchádzajúci kabinet zdôvodňoval opätovné zavedenie pokút tým, že v rokoch 2001 až 2006, keď pokuty neplatili, dosiahli nápravu len v desiatich percentách prípadov porušenia zákona. Pokuty však doposiaľ nemusel platiť nikto vrátane mimoparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá pred júnovými voľbami nasadila do ulíc bilbordy a plagáty v maďarčine. Vláda v novele zrušila aj ďalšie pravidlá, zavedené bývalým kabinetom. Výlučne po slovensky už nebudú musieť hovoriť poštári, šoféri verejnej dopravy, zamestnanci telekomunikácií. Povinnosť ostáva pre zamestnancov štátnych inštitúcií, väzníc, policajtov, vojakov, hasičov. Oznamy a reklamy už tiež nebudú musieť byť v prvom rade v slovenčine, za cudzím textom však musí nasledovať preklad. Novelu ešte musí schváliť parlament a prezident, platiť by mala od začiatku nového roka.

Pre sankcie v jazykovom zákone zvažuje SMK petíciu

Mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) naďalej žiada zrušenie jazykového zákona, resp. odstránenie sankcií, ktoré v ňom majú byť naďalej zachované. V súvislosti s novelou jazykového zákona, ktorú odobrila vláda SR, SMK zvažuje zorganizovanie petičnej akcie. „Jazykový zákon je hlavným nástrojom politiky zastrašovania vychádzajúcej z neopodstatnenej nedôverčivosti voči Maďarom žijúcim na Slovensku. SMK s poľutovaním konštatuje, že nová vládna koalícia tento fakt zásadne nemení, len zužuje okruh subjektov, ktoré môžu byť pokutované, na maďarských starostov, prípadne primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev,” uviedol József Berényi, predseda SMK. Každý, kto podľa neho zahlasuje za novelu, podporí a naďalej bude oživovať „politiku zastrašovania” voči Maďarom, so zvláštnym zreteľom na starostov či primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev. „Sme presvedčení, že maďarskí starostovia, resp. primátori a miestni poslanci presne vedia, kedy musia poskytnúť informácie v dvoch jazykoch, aby sa každý občan cítil doma v danej obci. Odmietame, aby sa to muselo vymáhať finančnými sankciami,” zdôraznil Berényi.

(sita, čtk, tasr - l)