Kontroverzný jazykový zákon, z ktorého súčasná vláda SR nevypustila kritizované sankcie, zrejme čakajú ďalšie zmeny. V slovenskom parlamente sa o ne pokúsi koaličná strana Most-Híd. Isté odporúčania plánuje Slovensku poslať aj Benátska komisia a vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek.

Vysoký komisár OBSE novinárom 29. septembra povedal, že je stále proti sankciám. „Uvítal by som úplné odstránenie pokút. Stále zastávam názor, že sankcie by v takomto type zákonov nemali byť, pretože nepodporujú všeobecné porozumenie medzi národmi,” povedal. Vollebaek však ocenil, že nová vláda SR urobila zmeny v kritizovanom zákone. Napríklad znížila sankcie na polovicu. Materiál si však chce ešte preštudovať, keďže anglický preklad novely dostal len 29. septembra a podrobnejšie sa k nemu vyjadrí neskôr. Vollebaek sa začal zákonom o používaní slovenčiny zaoberať pred rokom po tom, čo zavedenie pokút presadila bývalá vláda Roberta Fica, vrátane národne orientovanej Slovenskej národnej strany (SNS). Zákon vyhrotil komplikované slovensko-maďarské vzťahy a vyvolal kritiku maďarskej menšiny a zahraničných inštitúcií. Súčasná vláda sa zaviazala, že reštrikcie voči menšinám zruší. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) však predložil návrh zmien s tým, že bez možnosti udeľovania pokút nie je možné ochraňovať štátny jazyk. Voči tomu protestovala strana Most-Híd. Ministerstvo potom znížilo sadzbu pokút na polovicu v rozsahu 50 až 2500 eur. Upravili aj oblasti, komu a za čo možno pokutu udeliť. „Pokuty sa týkajú verejnej správy vtedy, keď v štátnom jazyku neoznámia informáciu pre verejnosť,” uviedol predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Strana od požiadavky zrušiť sankcie ustúpila, lebo chcela, aby novela získala podporu v parlamente. Na schválenie zmien je totiž potrebných aspoň 76 hlasov, súčasná koalícia má v Národnej rade 79 kresiel. V týchto dňoch však už jeden z poslancov Mosta-Híd Bugárovi avizoval, že novelu so sankciami nepodporí. „Keby zákon nebol schválený, v tom momente platí pôvodný zákon, a to je porušenie, samozrejme, koaličnej dohody,” dodal Bugár. Pripustil ale, že sa ešte v parlamente pokúsia navrhnúť niektoré zmeny. Napríklad aj na základe odporúčaní poradného orgánu Rady Európy Benátskej komisie, ktoré majú byť známe 20. októbra. „Ešte stále tam budeme mať možnosť, povedzme dva týždne na to, aby sme to preštudovali a poprípade urobili, navrhli zmeny v druhom čítaní,” dodal. „Ja by som najradšej takýto zákon zrušil. Zákon, ktorý obsahuje pokuty, nie je dobrý,” uzavrel Bugár. Most-Híd zároveň pripravuje návrh zákona o používaní jazykov menšín, predložiť by ho chceli v decembri.

Knut Vollebaek: Vzťahy SR a Maďarska

ovplyvnil aj zákon o dvojakom občianstve

Zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijali v Maďarsku, a následná reakcia Slovenska na legislatívu za predchádzajúcej vlády neboli užitočné pre bilaterálne vzťahy oboch krajín. Vyhlásil to 29. septembra vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek po stretnutí s vicepremiérom Rudolfom Chmelom. „Maďarský zákon mohol vyvolať určité obavy zasahovania do práva Slovenskej republiky, takisto slovenská reakcia bola úrychlená a neposkytovala ďalšiu víziu k dobrým, priateľským vzťahom medzi krajinami,” povedal Vollebaek. Každá krajina má podľa neho právo upravovať občianstvo v rámci svojej krajiny. „Takisto je právom štátu, či bude akceptovať dvojaké občianstvo.” V európskych krajinách je podľa komisára rôzna situácia, niektoré štáty dvojaké občianstvo akceptujú, iné nie. Vicepremiér hovoril s Vollebaekom aj o novele jazykového zákona schválenej vládou. Komisár konštatoval, že je pozitívne, ak ju rieši exekutíva. Novela je podľa Chmela výsledkom dohôd a kompromisom štvorčlennej koalície. „Buď sa dohodnete, alebo budete fungovať po starom,” komentoval. Súčasná dohoda je podľa neho výrazným posunom aj v európskom akceptovaní tohto zákona. Chmel kritizoval samotné prijatie zákona o štátnom jazyku, ktorý odobrila Mečiarova vláda v roku 1995. „Keďže ten prvý gombík na tom saku sa už v roku 1995 zapol zle, tak všetky ďalšie gombíky, ktoré zapínate neskôr, zapínate zle,” dodal. Vicepremiér informoval komisára aj o chystanej novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín. Chmel zdôraznil, že podporuje zníženie 20-percentnej hranice pre používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. „Ak by sa tá hranica z 20 percent znížila na desať, tak by sa to týkalo v prevažnej miere ukrajinských, rusínskych a nemeckých príslušníkov národnostných menšín, len v malej miere by sa to týkalo príslušníkov maďarskej menšiny,” uviedol Chmel. Podľa neho zníženie hranice odporúčajú aj európske inštitúcie. Vicepremiér však nevie zaručiť, či nájde vôľu všetkých koaličných partnerov. Komisár Vollebaek ponúkol Slovensku konzultácie pre tento zákon.

(čtk-tasr)