„Individuálne nároky na odškodnenie budú sformulované nad tento rámec,“ povedal advokát a dodal, že ponuku prijíma. Spoločnosť by ponúknuté odškodnenie splácala po 300 miliónoch forintov (1,09 milióna eur) po dobu piatich rokov. Právny zástupca Mal-u György Ruttner vyjadril v mene vedenia spoločnosti sústrasť pozostalým obetí katastrofy, ako aj ľútosť zraneným a poškodeným. „Na teraz začínajúcich rokovaniach sa rozhodne o tom, v akej forme odškodnenia sa táto sústrasť prejaví,“ konštatoval. Magyar ocenil, že sa postoj vedenia spoločnosti zmenil a vyjadril nádej, že poškodení sa v priebehu niekoľkých dní dostanú k odškodneniu, ktoré „zlepší zhoršené podmienky ich života“. Rokovaní sa zúčastní aj Attila Nyikos - právny poverenec vládneho splnomocnenca, ktorý dozerá nad činnosťou spoločnosti. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a vyše 120 ľudí utrpelo zranenia. Množstvo obydlí bolo úplne zničených.

Riaditeľ hlinikárne nepôjde do vyšetrovacej väzby

Riaditeľ hlinikárskej spoločnosti Mal Rt. v Ajke Zoltán Bakonyi nepôjde do vyšetrovacej väzby. Rozhodol o tom právoplatne na druhom stupni vo Vespréme župný súd. Súd potvrdil rozhodnutie z prvého stupňa. Na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia však senát uznal, že Bakonyi je dôvodne podozrivý z trestného činu spôsobenia katastrofy s následkom smrti a ohrozovania z nedbanlivosti pri výkone povolania. Bakonyiho z väzby prepustili minulú stredu po tom, čo Mestský súd vo Veszpréme nevyhovel návrhu Národného vyšetrovacieho úradu (NNI) vziať ho do vyšetrovacej väzby. Bakonyiho zadržala polícia v pondelok 11. októbra s podozrením z trestného činu spôsobenia verejného ohrozenia s následkom úmrtia viacerých osôb a poškodenia životného prostredia. Spoločnosť Mal Rt. v Ajke je vlastníkom skládky, odkiaľ unikol nebezpečný červený kal. Bakonyi pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, súčasne však proti zadržaniu a podozreniu podal sťažnosť. Polícia návrh na vzatie do väzby argumentovala tým, že riaditeľ opomenul vypracovať plán a opatrenia na ochranu proti prípadným katastrofám. Z odkaliska hlinikárenskej spoločnosti Mal pri západomaďarskej Ajke uniklo 4. októbra milión kubických metrov červeného kalu, ktorý spôsobil smrť deviatich ľudí. Zranenia utrpelo ďalších približne 150 osôb. Obrovské škody boli spôsobené najmä v obciach Kolontár a Devecser; zlikvidovaný bol celý ekosystém rieky Marcal.

Maďarský minister obrany poďakoval za pomoc pri katastrofe

Maďarský minister obrany Csaba Hende sa poďakoval svojmu slovenskému partnerovi Ľubomírovi Galkovi za pomoc Slovákov pri nedávnom nešťastí v Maďarsku. „Veľmi si vážime pomoc asi 200 dobrovoľníkov zo Slovenska, ktorí nám pomáhali pri odstraňovaní následkov katastrofy s toxickým kalom,” uviedol Hende. Obaja šéfovia obrany, ktorí sa stretli v Izraeli, následne diskutovali o úlohách, ktoré s profesionálnym nasadením plnia vojaci pri prírodných a priemyselných nešťastiach, hoci v čase napätého rozpočtu pre obranu to nie je jednoduché. Partneri otvorene diskutovali aj o situácii na Cypre, kde majú v misii UNFICYP obe krajiny svojich vojakov pôsobiacich v spoločnom kontingente, a ktoré šéfovia obrany nedávno navštívili. „Aj malé kroky vedú k pokroku a zlepšovaniu situácie na Cypre a prispejú k riešeniu cyperskej otázky,” uviedol minister Galko. Ministri hovorili aj o možnostiach spolupráce, ktoré sa otvárajú v prvej polovici roka 2011, keď bude Maďarsko predsedať EÚ. „Sme radi, že v práci dobre napreduje zmiešaná komisia pre obranné a vojenské otázky,” dodal minister Galko, ktorého na záver stretnutia jeho kolega pozval na oficiálnu návštevu Maďarska.

Červené bahno pripravilo 220 rodín o všetko. Najmä o domov

V meste Devecser, ktoré bolo postihnuté 4. októbra únikom červeného kalu, najmenej 220 rodín nemá kde bývať. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI ešte vyše 100 rodinných domov v Devecseri musia zbúrať. Zisťovanie škôd v meste komplikuje skutočnosť, že mnoho rodín sa ubytovalo u príbuzných a známych. Podľa primátora Devecseru Tamása Toldiho sa tieto rodiny pokúšajú zohnať prostredníctvom oblastných poverencov. Na margo už vyznačenej štvrte, kde by mali postaviť náhradné domy, primátor povedal, že prebiehajú rokovania o podmienkach predaja s majiteľmi pozemkov. Toldi dodal, že nie je ešte vyjasnené, či pozemky odkúpi samospráva či štát. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a vyše 120 ľudí bolo zranených. Množstvo obydlí bolo úplne zničených.

Stav jedného zo zranených pri ekologickej katastrofe sa zhoršil

Stav jedného z pacientov po ekologickej katastrofe pri maďarskej Ajke sa zhoršil. Podľa riaditeľa župnej nemocnice v Győri Lászlóa Jánosa Tamása 70-ročný muž, ktorý má tri štvrtiny povrchu tela popálené žieravým červeným kalom, je už druhý deň v kritickom stave. Pacientovi s popáleninami 30-35 percent povrchu tela transplantovali pokožku. Ďalšieho zraneného, ktorý utrpel popáleniny 10-15 percent povrchu tela, prepustia koncom týždňa z nemocnice, bude však musieť neskôr podstúpiť ďalšie zákroky. Ekologická katastrofa na západe Maďarska v župe Veszprém, pri ktorej sa 4. októbra pretrhla hrádza odkaliska, si vyžiadala deväť obetí a vyše 120 ľudí bolo zranených. Množstvo obydlí bolo úplne zničených.

Hlinikáreň vyplatí obetiam katastrofy odškodné

Maďarská hlinikáreň MAL v Ajke, z nádrže ktorej vytieklo pred dvoma týždňami skoro milión kubických metrov toxického kalu, vyplatí obetiam katastrofy odškodné vo výške 1,5 miliardy forintov (5,47 milióna eur). Spoločnosť zriadi fond, z ktorého bude obetiam ročne vyplácať 300 miliónov forintov (1,1 milióna eur). V pondelok o tom informoval prezident spoločnosti MAL Lájos Tolnay. Povedal tiež, že firma už urobila prípravy na presun kalu do inej nádrže, ktorá je štyrikrát bezpečnejšia než tá, ktorá sa pretrhla. Nad hlinikárňou prevzala minulý týždeň kontrolu maďarská vláda, ktorá bude dohliadať na vyplatenie kompenzácií, odstraňovanie škôd a na bezpečnosť prevádzky. Jedovatý kal, ktorý unikol po pretrhnutí hrádze hlinikárne, zaplavil sedem okolitých obcí, zamoril 40 štvorcových kilometrov pôdy vrátane vodných tokov vlievajúcich sa do Dunaja, čím spôsobil najhoršiu ekologickú katastrofu v histórii Maďarska. Zahynulo pri nej najmenej osem ľudí, 150 ďalších utrpelo zranenia. Jedna osoba je stále v kritickom stave. Príčiny nehody úrady stále vyšetrujú. Za haváriu je však podľa doterajšieho vyšetrovania zodpovedná hlinikáreň MAL, ktorej vedenie podľa dostupných informácií vedelo o havarijnom stave hrádze, no situáciu adekvátne neriešilo. Zamestnanci spoločnosti tvrdia, že vedenie sa vyhrážalo prepustením všetkým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti.

Voda je pitná, upokojuje vláda obyvateľov Kolontáru

Voda v oblasti postihnutej únikom toxického odpadu z hlinikárne v maďarskej Ajke je pitná. S odvolaním sa na správu zahraničných expertov o tom v nedeľu informovala obyvateľov Kolontáru a okolitých obcí maďarská vláda. Správu vydal 5-členný tím expertov, ktorý na žiadosť Maďarska vyslala do postihnutej oblasti Európska komisia. V oblasti robí súbežne expertízu aj tím Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý by mal svoju správu predstaviť v pondelok alebo Po pretrhnutí sa hrádze a zásahu červenkastým bahnom, ktorého dotyk s pokožkou spôsobuje popáleniny, zahynulo deväť ľudí, ďalších viac ako 150 ľudí bolo zranených. Za haváriu je podľa doterajšieho vyšetrovania zodpovedná hlinikáreň MAL, ktorej vedenie podľa dostupných informácií vedelo o havarijnom stave hrádze, no situáciu adekvátne neriešilo. Zamestnanci spoločnosti tvrdia, že vedenie sa vyhrážalo prepustením všetkým, ktorí by o nebezpečných trhlinách v hrádzi prehovorili na verejnosti.

V Zlatých Klasoch urobili zbierku pre obete katastrofy

Do Devecseru poslali 100 vriec oblečenia

Pomáha, kto môže! Obyvateľka Zlatých Klasov Erika usporiadala zbierku pre obete ekologickej katastrofy v Maďarsku. Dedinčania za dva dni vyzbierali desiatky vriec plných teplého oblečenia, detských hračiek i paplónov. Tie teraz ľudia, ktorým toxický kal vzal všetko, čo mali, najviac potrebujú. Obyvateľov Devecseru, ktorí svoj domov ani po katastrofe nechcú opustiť, vyzbierané veci veľmi potešili. „Boli sme sa pozrieť v Maďarsku a je to veľmi smutný pohľad. Mesto je po nešťastí vymreté, ľudia utrápení so slzami v očiach. Rozhodli sme sa im aspoň nejako pomôcť,” hovorí Erika Razgyelová, ktorá v Zlatých Klasoch usporiadala zbierku. „Prekvapilo ma, koľko ľudí ponúklo pomoc ľudom v Devecseri. Tí najviac túžili po teplom oblečení a aj nejakých hračkách. Bez domova tam totiž zostalo až 140 detí. Cez víkend sme im poslali okolo 100 vriec,” prezradila Erika, ktorú trápi, že jediné, čo obyvateľom Maďarska nemohli priniesť, sú masky.

Červený kal nevnikol do pôdy hlbšie ako 10 cm, tvrdia experti

Zamorenie pôdy červeným kalom nie je hlbšie ako 10 centimetrov a len na niektorých miestach sa zmiešal s povrchovou vrstvou pôdy. Hlbšie položené vrstvy pôdy a prvá vrstva podzemnej vody nie sú bezprostredne ohrozené, konštatovala vedecká rada vládneho koordinačného výboru. Rada vo svojom vyhlásení zdôraznila, že „tento akt potvrdili aj experti z Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí preskúmali dotknuté miesta”. Vedecká rada rozhodla, že aj v budúcnosti bude ona rozhodovať o tom, aké ochranné prostriedky majú používať ľudia pohybujúci sa v oblasti, resp. o tom, ktoré materiály a prostriedky sú najúčinnejšie pri sanačných prácach. Grémium má vypracovať aj strategický návrh pre vládu, aby sa vylúčili riziká podobné odkalisku oxidu hlinitého v Ajke. Rada sa dohodla aj na tom, že o údajoch týkajúcich sa kvality ovzdušia, vody a pôdy získaných pri prieskumoch, budú komunikovať „jednokanálovým systémom”, koordinovane. Na základe ich analýz a vyhodnotení sa rada bude zúčastňovať na podávaní návrhov ohľadne poskytnutia opatrení na ochranu obyvateľstva.

Hlinikáreň, ktorá spôsobila ekologickú haváriu, obnovila prevádzku

Hlinikáreň Mal v Ajke, ktorej odkalisko pred takmer dvoma týždňami spôsobilo ekologickú katastrofu v regióne, obnovila výrobu. Oznámila to komerčná televízna stanica TV2, ktorú citovala tlačová agentúra Reuters. TV2 uviedla, že hlinikáreň potrebuje štyri dni na to, kým dosiahne svoju plnú kapacitu výroby. Výrobu v hlinikárni s okamžitou platnosťou pozastavili 5. októbra v súvislosti s únikom toxického červeného kalu do okolia - vrátane viacerých obcí - po pretrhnutí hrádze jedného zo zásobníkov. Ekologická havária si vyžiadala deväť obetí na životoch a vyše 120 zranených a znečistila jeden z prítokov Dunaja. Technické predpoklady obnovenia výroby sa v podniku vytvorili už v uplynulých dňoch. Podľa kompetentných úradov sú zabezpečené aj podmienky bezpečnej prevádzky zariadenia. Červený kal, ktorý vznikne v budúcnosti pri výrobe, umiestnia v novom, doteraz nepoužívanom zásobníku, pre ktorého prevádzku sú už k dispozícii potrebné povolenia.

Greenpeace kritizuje Maďarsko za ekologickú katastrofu

Organizácia Greenpeace kritizovala maďarskú vládu v súvislosti s ekologickou katastrofou v Ajke. Podľa Greenpeace je opätovné uvedenie hlinikárne do prevádzky, z odkaliska ktorej 4. októbra unikol červený kal, „totálne nezodpovedné”. „Doposiaľ stále nie je známe, ako k tejto katastrofe mohlo dôjsť. Okrem toho sme zistili, že reakcia maďarských úradov na katastrofu bola nepostačujúca a ešte stále je. A nielen z tohto dôvodu iba veľmi málo dôverujeme hodnoteniu bezpečnosti zo strany miestnych úradov,” uviedol vo vyhlásení hovorca Greenpeace Herwig Schuster. Organizácia zároveň vyzvala premiéra MR Viktora Orbána, aby hlinikáreň zostala uzavretá dovtedy, kým bezpečnosť v Ajke nepreskúma nezávislá medzinárodná komisia expertov.

Už aj pred 13 rokmi spôsobil kal kontamináciu v Ajke

Už aj skôr, pred 13 rokmi, spôsobil červený kal z bagroviska v Ajke kontamináciu časti mestskej štvrte Tósokberénd. Informovala o tom agentúra MTI s odvolaním sa na slová Györgya Baksu, ktorý bol do roku 2002 výkonným riaditeľom podniku na výrobu oxidu hlinitého. Podľa neho poškodení dostali vtedy vyplatené odškodné. K udalosti došlo v apríli 1997 na ešte nerekultivovanej časti VI. nádrže. Z plochy jedného tisíca metrov štvorcových rozniesol mimoriadne silný vietor s rýchlosťou takmer 100 km/h vysušený červený kal a pokryl časť mesta Ajka v štvrti Tósokberénd. Červený kal zašpinil steny domov a šaty sušiace sa vo dvore, detské hračky, cesty, dvory boli akoby zakryté červeným rúchom, uviedol bývalý konateľ. Potvrdil, že každá jedna postihnutá osoba bola v tom období finančne odškodnená. György Baksa pre MTI ďalej uviedol, že počas jeho vedenia v podniku denne monitorovali stav priehrady bagrovísk, okrem spomínaného prípadu v roku 1997 k úniku červeného kalu nedošlo.

(tasr-sita-mti-l)

http://www.youtube.com/watch?v=cGFAKtrPOns

http://www.youtube.com/watch?v=jQ7lTNki5hI

http://www.youtube.com/watch?v=ncpS3AQ13w8

http://www.youtube.com/watch?v=cGFAKtrPOns&feature=player_embedded
http://www.youtube.com/watch?v=574QhWxcQ1k