Novela zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorú plánuje Úrad podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny do Vianoc predložiť do parlamentu, zavádza rovnaké sankcie, aké sú v zákone o štátnom jazyku. Na tlačovej besede o tom informoval podpredseda slovenskej vlády Rudolf Chmel.

„Pôjde o rub a líce tej istej agendy, rátame s tým, že v zákone budú sankcie, rovnako ako sú dnes v novele zákona o štátnom jazyku,” uviedol vicepremiér. Zámer zaviesť sankcie však podľa R. Chmela spočíva v tom, že zákon o štátnom jazyku musí byť so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín kompatibilný. „Keď majú byť tie dva zákony kompatibilné, jednoducho to tam musí byť,” dodal podpredseda vlády SR. Dôvodom zavádzania sankcií je však podľa neho aj to, že jazyky národnostných menšín si v niektorých prípadoch vyžadujú ešte vyššiu ochranu ako štátny jazyk. Novelu jazykového zákona, ktorá dáva ministerstvu kultúry možnosť udeľovať vo výnimočných prípadoch sankcie, označil Chmel za kompromis. Existencia sankcií v tomto zákone však podľa neho vyvoláva „znova negatívnu rezonanciu u príslušníkov národnostných menšín”. Vyriešiť tento problém sa podľa vicepremiéra nepodarilo preto, lebo koalícia v niektorých ideologických otázkach nehľadá stanovisko, ktoré by ju zbližovalo. Podľa Chmela sa to ukázalo aj na vlasteneckom zákone, ktorý by chceli zrušiť, „ak nie zrušiť, aspoň zásadným spôsobom novelizovať”.

Podali novelu, ktorou chcú zvesiť symboly z tried

Šiesti poslanci Národnej rady SR z troch koaličných poslaneckých klubov chcú zmeniť zákon o štátnych symboloch, ktorý prijala minulá vláda ako mäkšiu verziu kontroverzného vlasteneckého zákona z dielne Slovenskej národnej strany (SNS). 18. októbra novelu priniesol jeden z nich, poslanec Ondrej Dostál, do parlamentnej podateľne. „Ide o reakciu na vlastenecký zákon, ktorý krátko pred voľbami prijal parlament. Táto vec mala byť riešená už dávno,“ vysvetlil O. Dostál. Novela zákona o štátnych symboloch má za cieľ vypustiť zo zákona ustanovenia o povinnej výchove k vlastenectvu v štátnych vzdelávacích programoch ako aj symboly v triedach. „Chceme, aby o tom bola diskusia a aby to nebolo len tak potichu zmetené pod koberec. Bola to jedna z vecí, ktorú opozícia dosť ostro kritizovala v minulom volebnom období, vtedy, keď to bolo prijímané, bolo všetkým jasné, že je to predvolebná agenda SNS a Smeru a dnes sa nikto nemá k tomu, aby ten zákon zmenil,“ prízvukoval poslanec. „Nemáme nič proti výchove k vlastenectvu, ale nemyslíme si, že toto má byť riešené v zákone o štátnych symboloch,“ vysvetlil Dostál s tým, že vzdelávacie programy ukotvuje školský zákon. Podotkol, že v školskom zákone je aj ustanovenie, ktoré do programov premieta podobné ciele ako zákon o štátnych symboloch. „Táto vec je normálne systémovo ošetrená v existujúcom školskom zákone,“ dodal. Poslanci navrhujú aj to, aby už v každej triede a zasadacej miestnosti samospráv nemuselo visieť grafické znázornenie školskej zástavy, text štátnej hymny a preambuly Ústavy SR. „Toto považujeme nie za prejav vlastenectva, ale za dehonestáciu vlastenectva, pretože všeobecne je to vnímané ako nanucovanie vlastenectva,“ tvrdí Dostál. V každej škole však aj po schválení tohto návrhu zostane zástava, text hymny aj preambuly. Podľa Dostála poslanci nemajú nič proti tomu, aby tieto symboly v každej škole boli, no ak sú v každej triede, „pôsobí to umelo“. Zmeny OKS avizovalo už 21. septembra. Vtedy vysvetlili, že hranie hymny na začiatku a konci školského roka v návrhu ponechali. Novelu predkladá skupina poslancov z troch strán vládnej koalície - Miroslav Beblavý za SDKÚ-DS, Jozef Viskupič za Obyčajných ľudí, ktorí sú členmi poslaneckého klubu SaS, a Dostál spolu s Petrom Osuským, Františkom Šebejom a Petrom Zajacom za OKS, ktorí patria pod poslanecký klub strany Most-Híd. „Nemáme zatiaľ prisľúbenú podporu celých klubov,“ pripustil Dostál. Podľa jeho slov oslovili aj KDH, no tí nemali záujem podpísať sa pod túto novelu. Zároveň sa podľa Dostála pri hlasovaní uvidí, či majú poslanci za OKS podporu Mosta. Štátne školy musia od 1. septembra povinne umiestniť na vhodnom mieste štátnu zástavu, text štátnej hymny a preambulu Ústavy SR. V miestnostiach, v ktorých sa vyučuje, má byť grafické znázornenie štátnej zástavy, text štátnej hymny a preambuly ústavy. Zakotvila to novela zákona o štátnych symboloch, ktorá 1. septembra nadobudla účinnosť. Ustanovenia týkajúce sa výzdoby v školách sú okrem každodenného hrania hymny Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom jediné body, čo sa zachovali v približne pôvodnom rozsahu z kontroverzného zákona na podporu vlastenectva, ktorý do národnej rady predložili v predchádzajúcom volebnom období poslanci za SNS. Vlastenecký zákon, ktorý prezident Ivan Gašparovič vrátil na opätovné prerokovanie parlamentu, plénum neschválilo. Čiastočne ho nahradila práve novela o štátnych symboloch z dielne Smeru, Dostál ju nazval „mäkšou verziou“.

(sita-t-l)