Zapracovanie svojich požiadaviek do návrhu sa predstavitelia menšín snažili presadiť na viacerých stretnutiach s významnými osobnosťami politického života. Svoje obavy v súvislosti s návrhom novej ústavy spomenuli na prijatí u prezidenta republiky Pála Schmitta,  stretli sa s podpredsedom vlády a ministrom verejnej správy a spravodlivosti Tiborom Navracsicsom a rokovali s poverencom pre prípravu nového základného zákona, poslancom Európskeho parlamentu Józsefom Szájerom.

Združenie celoštátnych menšinových samospráv predložilo konkrétne návrhy na znenie textu novej ústavy, o ktorých 28. marca rokovali J. Szájerom. Národné vyznanie, ktoré je súčasťou preambuly, navrhli doplniť o nasledujúcu vetu: Národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku – uznávajúc ich identitu – pokladáme za súčasť maďarského národa. Národnosti a etnické skupiny disponujúce vlastným jazykom a kultúrou počas stáročí obohacovali a aj v súčasnosti obohacujú kultúrne hodnoty našej krajiny. Svoj návrh odôvodnili tým, že ústava platí spolu s Národným vyznaním, preto nie je iba symbolickým gestom, ale má aj právny význam to, aby sa poukazovalo na jazyk a kultúru národností a etnických skupín a na spoločnú históriu. Základné ustanovenia navrhli zmeniť tak, aby sa popri vete, že oficiálnym jazykom je maďarčina,  ich súčasťou stalo, že nesmie sa obmedzovať slobodné používanie materinského jazyka národností a etnických skupín. Žiadajú dodať, že Maďarsko okrem ochrany maďarského jazyka a rešpektovania jazykov iných národov zabezpečí podmienky pre zachovanie jazykov domácich národností a etnických skupín. Týmto by sa návrh novej ústavy zosúladil s medzinárodnými záväzkami Maďarska, najmä s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcovou dohodou Rady Európy o ochrane národných menšín.

Do časti Sloboda a zodpovednosť predstavitelia menšín navrhli zahrnúť nasledovné znenie: Národnosti a etnické skupiny žijúce v Maďarsku sú štátotvornými činiteľmi, majú právo na inštitucionalizovanú účasť vo verejnom živote, na spoluprácu so štátnymi orgánmi. Individuálne práva národností a etnických skupín a práva, ktoré môžu uplatňovať ako členovia danej komunity, Maďarsko zaručuje a chráni. Národnosti a etnické skupiny majú právo na používanie materinského jazyka, požívanie mena vo vlastnom jazyku, pestovanie svojej kultúry, na pravidelné informovanie v materinskom jazyku vo verejnoprávnych médiách, udržiavanie kontaktov so štátnymi a verejnými inštitúciami, občanmi materských krajín a národmi, ktoré hovoria ich jazykom. Maďarskí štátni občania patriaci k národnostiam a etnickým skupinám majú právo na slobodné vyznávanie k svojej identity. Národnosti a etnické skupiny môžu zakladať miestne, teritoriálne a celoštátne samosprávy. Práva a povinnosti národností a etnických skupín regulujú základné zákony. Práva národných a etnických menšín aj v súčasnosti reguluje niekoľko medzinárodných dohôd a zákonov. Menšiny pokladajú za dôležité tieto základné práva aj zvlášť vymenovať v ústave a regulovať ich dvojtretinovým zákonom.

V záujme toho, aby nová ústava jednoznačne obsahovala, že národnosti a etnické skupiny sa nielen podieľajú na práci Národného zhromaždenia, ale majú právo na svoje zastúpenie v parlamente, v časti Štát navrhli nasledujúce znenie: Právo na parlamentné zastúpenie národností a etnických skupín zabezpečí Maďarsko v základnom zákone volebno-právnou výhodou. Inštitúciu ombudsmana základných práv navrhli doplniť o osobitných ombudsmanov pre práva národností a budúcich generácií, ktorí by mali právo vyšetrovať, alebo nariadiť vyšetrovanie nezrovnalostí, o ktorých sa dozvedeli a v záujme ich odstránenia by mohli iniciovať všeobecné alebo individuálne opatrenia. Osobitných ombudsmanov by – spolu s ombudsmanom základných práv – podľa návrhu menšín volil parlament dvojtretinovou väčšinou hlasov na šesť rokov a o svojej činnosti by každoročne referovali parlamentu. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik v tejto súvislosti pre Ľudové noviny uviedol: „Zástupca ombudsmana pre práva národností, čo obsahuje pôvodný návrh ústavy, by už nezávisel iba od parlamentu, ale aj od svojho nadriadeného. To znamená, že samostatne by sa nemohol obrátiť na verejnosť a nemohol by sám určiť ani to, čo chce skúmať. Nehovoriac o tom, že keď si pomyslíme na príkladný menšinový zákon z roku 1993, teda spred 18 rokov, mnohé silné piliere toho zákona sme už stratili. Prišli sme o samostatný úrad pre národné a etnické menšiny, teraz dokonáva verejná nadácia a patrí sem aj úrad menšinového ombudsmana. Celkovo to vidím tak, že bojujeme za to, čo sme doposiaľ už mali, čo bolo v súčasnej ústave kodifikované.“

V súvislosti s vývinom menšinových práv, ktorý možno očakávať v prípade schválenia súčasného návrhu novej ústavy, vyjadril svoje znepokojenie aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Budapešti Peter Weiss, ktorý 22. marca navštívil ombudsmana práv národných etnických menšín Ernő Kállaiho.

Naďalej pokračuje práca na texte novej ústavy a podľa tlačových správ boli do nej zapracované aj niektoré požiadavky národností.

Alžbeta Račková

(Neoficiálny preklad návrhov na modifikáciu