Pritom treba dodať, že od zverejnenia prvej verzie po finálne hlasovanie parlamentu uplynulo asi 5 týždňov. V tomto období tzv. spoločenskej diskusie bolo síce vyplnených asi 920 tisíc dotazníkov s niekoľkými základnými otázkami ústavy, ale o tomto anonymnom procese ani z aspektu našich Slovákov veľa nevieme. V danom období nezasadalo Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy, naše pracovné výbory sa po voľbách práve formovali, takže na hlbšiu vnútornú národnostnú analýzu nebolo ani času, ani príležitosti.

Napriek tomu sme vytvorili náš kompletný textový návrh CSS – vychádzajúci predovšetkým z platnej ústavy a daných práv.

Záujmy 13 národných a etnických menšín v procese tvorby novej ústavy sme koordinovali, zastupovali a komunikovali hlavne na platforme nášho spoločného Združenia celoštátnych menšinových samospráv. Do tohto procesu sa účinne zapojil aj parlamentný ombudsman menšinových práv a jeho úrad.

Kolektívne a aj osobne sme mali možnosť upozorniť na nedostatky plánovanej modifikácie prezidenta MR Pála Schmitta, ako i nášho rezortného ministra a podpredsedu vlády Tibora Navracsicsa. Taktiež sme sa stretli s poverencom vlády pre modifikáciu novej ústavy Józsefom Szájerom, s ktorým sa vytvorili aj určité operatívne pracovné kontakty.

Prístup zo strany spomenutých partnerov bol otvorený a náklonný, preto nám potom niektoré spomedzi finálnych výsledkov spôsobili určité sklamanie.

Prehliadnuc základné tematické okruhy z hľadiska národnostných práv musíme konštatovať, že súčasná platná ústava v podstate ani nemá klasický úvod, pritom však v dva a pol riadkoch veľmi striktne naznačuje, že slúži – aj keď iba s prechodnou platnosťou – mierovému politickému prechodu v pluralitný, demokratický právny štát s parlamentnou demokraciou a trhovým hospodárstvom.

Preambula novely ústavy, tzv. Národné vyznanie, oproti tomu podáva takmer na poldruha strane vymenovanie všetkých historických, národných, kultúrnych, spoločenských a ekologických hodnôt, ku ktorým sa členovia maďarského národa hlásia. V prvej verzii úvodu, ktorý podľa neskoršieho bodu tvorí organickú súčasť ústavy, národnosti neboli ani spomenuté. Na to sme rázne upozornili, následne sme sa tam objavili ako súčasť maďarského národa.

Finálny text môžeme považovať za prijateľný, podľa neho spolunažívajúce národnosti sú súčasťou maďarskej politickej pospolitosti a štátotvornými činiteľmi. V ďalšej vete sa prehlasuje, že kultúra a jazyk národností v Maďarsku sa má pestovať a chrániť.

Práve na túto pozitívnu formuláciu sa odvoláva, keď poukazujeme na nedostatky ochrany národnostných jazykov. Platná ústava ani maďarčinu neoznačuje za úradný jazyk krajiny. V prvej modifikácii, v 2. bode odstavca H sa písalo: „Maďarsko chráni maďarský jazyk, uctieva si jazyky národností a národných skupín v Maďarsku, ako aj iných národov.“

Po našom urgovaní v druhej, parlamentom prijatej verzii bol text zmenený nasledovne: „Maďarsko chráni maďarský jazyk a jazyky s nami spolunažívajúcich národností.“

Následkom ďalšieho pozmeňovacieho návrhu do finálneho textu sa dostalo iba púhe konštatovanie: „Maďarsko chráni maďarský jazyk.“

To nás sklamalo a dostali sme vysvetlenie, že ochrana národnostných jazykov je deklarovaná v preambule, v Národnom vyznaní. To je vlastne pravda a vzhľadom na to, že národnostné jazyky doteraz v ústave chránené vôbec neboli, môže znamenať určité garancie.

Nosným bodom z hľadiska ochrany národnostných práv je v platnej ústave paragraf č. 68, ktorý zhŕňa v 5 bodoch viaceré garancie. Spomedzi nich sa vypustilo, že národnosti majú podiel na moci ľudu (vraj je to zastaralé, síce aj v novej ústave 3. bod odstavca B deklaruje: Prameňom verejnej moci je ľud.). Zostalo pritom a spolu s preambulou sa vlastne dvakrát konštatuje, že národnosti sú štátotvornými činiteľmi.

Taktiež sa vypustilo zo všetkých verzií, že Maďarsko zabezpečuje ochranu národnostiam a ich kolektívnu účasť na verejnom živote. Ostatné doterajšie práva na pestovanie kultúry, používanie materinského jazyka, na výučbu v materinskom jazyku, na individuálne a kolektívne používanie pomenovaní vo vlastnom jazyku s vyznačenou modifikáciou zostali. Taktiež sa naďalej zabezpečuje ústavné právo zakladania miestnych a celoštátnych národnostných samospráv. Tu sme poukázali na absenciu nového stupňa, teritoriálnych samospráv, ale podľa platného zákona o samosprávach aj nenárodnostné župné samosprávy, ako i samospráva hlavného mesta, spadajú do kategórie miestnych zborov.

Novým bodom je právo na slobodné priznanie vlastnej národnostnej identity a jej zachovanie – toto posledné ešte nefigurovalo v prvej verzii.

Z tohto odstavca sa preniesol bod č. 3, podľa ktorého zákony Maďarskej republiky zabezpečujú právo zastúpenia pre národné a etnické menšiny, žijúce na jej území. Toto mala byť skôr garancia na naše parlamentné zastúpenie, ale aj Ústavný súd vynášal v tejto veci protichodné rozsudky – a nesplnený výsledok je známy.

Parlamentné „zastúpenie“ národností usmerňuje v novej ústave odstavec č. 2 v kapitole Štát, bod č. 2 nasledovne: „Podiel národností žijúcich v Maďarsku na práci Národného zhromaždenie reguluje fundamentálny zákon.“ Teda zákon ústavný, dvojtretinový.

Túto formuláciu obsahovali v podstate všetky verzie, darmo sme sa snažili tam dostať namiesto „podielu na práci parlamentu“ jednoduché a jasné slovné spojenie „parlamentného zastúpenia“.

Pri poslednej kľúčovej otázke, záchrane samostatnej inštitúcie menšinového parlamentného ombudsmana, nám bolo od začiatku zrejmé, či skôr ozrejmené, že v tomto nemáme veľké nádeje. Napriek tomu sme dosiahli určité výsledky. Prvá verzia totiž obsahovala, že nový ombudsman základných práv (jediný namiesto doterajších štyroch) bude venovať zvláštnu pozornosť záujmom budúcich generácií, ako aj ochrane práv domácich národností a národných skupín. Svojich zástupcov vymenuje on sám.

Vo finálnom texte (odstavec č. 30) bolo schválené, že ombudsmana a jeho zástupcov volí Národné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou poslancov na šesť rokov. Zástupcovia zastupujú záujmy budúcich generácií a práva národností, žijúcich v Maďarsku.

Na záver a na zhrnutie si myslím – a takto sme to hodnotili aj v Združení celoštátnych menšinových samospráv -, že do procesu tvorby novej ústavy sa nám podarilo zapojiť sa na najvyšších úrovniach.

Výsledky nie sú jednoznačne pozitívne, ale základné ústavné práva na pestovanie a zachovanie národnostnej kultúry, materinského jazyka a výučby sa zachovali, ich ochrana je v preambule novej ústavy tiež garantovaná. Formulácia parlamentného zastúpenia je o čosi konkrétnejšia, ale zďaleka nie podľa potreby a podľa našich predstáv, tu môžeme mať vážne problémy pri tvorbe regulačného volebného zákona. Pozíciu samostatného národnostného ombudsmana sme jednoznačne stratili, ale v tejto otázke bola najväčšia odhodlanosť vlády – aj z hľadiska ďalších doterajších ombudsmanov.

Čaká nás ešte mnoho práce pri tvorbe náväzných ústavných zákonov, hlavne národnostného a volebného, ale na základe schváleného, a aj nami dotváraného textu novej ústavy nevidím situáciu za krajne zhoršenú, alebo beznádejnú.

Ján Fuzik

predseda CS