Nová maďarská ústava nemá žiadne exteritoriálne účinky. Po piatkovom stretnutí so svojím slovenským kolegom to uviedol minister zahraničných vecí Maďarskej republiky János Martonyi.

Mikuláš Dzurinda mu dal v tomto za pravdu, avšak ako dodal, takéto dopady by mohli nastať v prípade istej aplikačnej praxe. "V duchu normálnych vzťahov tomu dokážeme predísť," uviedol na tlačovej konferencii.

Premiérka Iveta Radičová na rokovaní s Martonyim tlmočila názor SR, že článok d) ústavy, podľa ktorého MR nesie zodpovednosť za Maďarov žijúcich v zahraničí, má exteritoriálne účinky. Avizovala, že Slovensko v tejto súvislosti prijme nevyhnutné opatrenia.

Dzurinda na to zareagoval, že nebude napínať svaly a vykrikovať, že SR neakceptuje kolektívne práva. „Lebo to je zapísané v ústave a v preambule Lisabonskej zmluvy, ako aj v iných medzinárodných dokumentoch,“ konštatoval s tým, že Národná rada SR prijme k tejto téme na svojej májovej schôdzi vyhlásenie.

Martonyi na margo článku d) poznamenal, že Maďarsko akceptuje kolektívne práva menšín už dávnejšie, pričom im ponecháva priestor napríklad na vytvorenie celoštátnych samospráv. „V Európe veľa krajín uznáva spoločné práva menšín, sú aj také, ktoré ich neuznávajú a myslia si, že individuálne práva jedincov postačujú,“ poznamenal s tým, že v tejto otázke nemajú s Bratislavou rovnaký prístup, pričom potrvá dlhý čas, pokiaľ oba štáty nájdu spoločný názor. Dodal, že ide o internú záležitosť každej jednej krajiny, ako sa k tomu postaví, pričom im MR do toho nebude žiadnym spôsobom zasahovať.

V otázke volebného práva sa obaja ministri zhodli, že ešte nie je na programe dňa, keďže Budapešť ju nemá uzavretú. Navzájom sa budú o príprave vykonávacích predpisov informovať. „Optimálne by bolo, keby z pohľadu volieb do maďarského parlamentu Maďarsko udržalo súčasný stav, teda keď sa volebné právo viaže na trvalý pobyt,“ pripomenul Dzurinda. Prípadné volebné právo by sa podľa Martonyiho týkalo Maďarov na celom svete, a nie iba tých, ktorí žijú v pohraničných oblastiach s MR.

Budapešť nepovažuje za správne východisko rokovaní predložený slovenský návrh medzinárodnej dohody, ktorý mal riešiť otázku dvojakého občianstva. Ten sa totiž rozchádza s ich poňatím tejto otázky. Podľa Martonyiho to ale neznamená, že nechcú pokračovať v rokovaniach, aj keď nebudú ľahké.

Šéfovia diplomacií podpísali tiež dodatok dohody o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici. Tá vytvára podmienky pre prevádzkovanie ipeľských mostov. V júni budú dobudované dva a pripravujú sa dohody o výstavbe ďalších dvoch, ako aj špecifická dohoda o vybudovaní nového mosta cez Dunaj v Komárne.

(TASR)