V Maďarsku sa v poslednom období pomerne často hovorilo o úlohách ombudsmanov. V čase prípravy novej ústavy mnohí, medzi nimi aj predstavitelia národností, vyjadrovali svoje pochybnosti o tom, či jeden ombudsman dokáže obhospodarovať všetky oblasti, ktorým sa v súčasnosti venujú štyria, či je možná štruktúra, ktorá zaručuje rovnocennú starostlivosť o všetky oblasti.

- Aký máte názor na túto otázku?

- Okruh pôsobnosti verejného ochrancu práv je skutočne široký, ale myslím si, že monokratickosť orgánu je ďaleko výhodnejšia ako mnohostrannosť, ako je trebárs maďarský model. Počul som, že aj snaha profesora Szabóa bola tá, aby existujúci systém pretvorili na model jedného ombudsmana. Môžem potvrdiť, že jeden ombudsman, aj keď je tu množstvo úloh, má určitý aparát a pri rozumnom rozdelení je ďaleko lepšie, ak riadi činnosť jeden človek. Ja si myslím, že deliť je zbytočné aj z hľadiska personálneho a finančného. Ak si človek zvolí vhodných a kvalifikovaných zástupcov, tak si myslím, že to zvládne. Takže môj záver je jednoznačný, som za jedného ombudsmana, ktorý ak má dobre urobenú štruktúru svojho aparátu, zvládne aj rôznosť problémov, s ktorými sa stretáva.

- Podľa webovej stránky váš úrad má približne päťdesiat zamestnancov. Aká je štruktúra?

- V súčasnosti máme 38 zamestnancov, pretože vzhľadom na ekonomickú krízu a znižovanie rozpočtu boli realizované úsporné opatrenia a dotklo sa to aj úradu verejného ochrancu práv. Čo sa týka štruktúry, verejný ochranca práv má vedúceho kancelárie, troch riaditeľov oddelení a jednu generálnu riaditeľku, ktorá riadi vecnú pôsobnosť, teda to podstatné, čo ombudsman rieši. Potom je pomocný personál pri vybavovaní jednoduchých administratívnych záležitostí a technický personál. Myslím si, že sme našli pomerne dobrú štruktúru a aj keď by došlo k zvyšovaniu pôsobnosti verejného ochrancu práv, tak je možné túto štruktúru veľmi ľahko prispôsobiť novým podmienkam. Pracuje u nás 21 právnikov, ktorí riešia podnety a vedúca kancelárie je tiež právnička, spolu so mnou je to 23 právnikov.

- Ako dlho trvá vybavenie jedného podnetu? Na vašej internetovej stránke som si prečítala, že vaším cieľom bolo skrátenie doby vybavovania podnetov.

- Myslím si, že sme jedným z úradov, ktorý sa veľmi rýchlo snaží vybavovať podnety občanov. Verejný ochranca práv nemá zákonom stanovenú lehotu vybavenia, ale ja som vnútorným predpisom stanovil veľmi krátku lehotu. Snažíme sa ju dodržiavať, čo sa nám vo väčšine prípadov aj darí. Iba tam nie, kde potrebujeme aj stanovisko od viacerých inštitúcií, ktoré sa niekedy omeškajú, takisto ako aj v zložitejších prípadoch. Ale v podstate konáme veľmi rýchlo.

- Do akej miery súvisia, alebo nadväzujú podnety, ktoré prichádzajú, vaše vlastné iniciatívy?

- Práve obsah podnetov a osoby, ktoré ich podávajú, nás viedli k tomu, aby sme začali uvažovať o tom, že treba ísť bližšie k občanovi. Zohľadňovali sme, že nie všetci majú rovnaký zdravotný stav, rovnakú dostupnosť z miesta ich pobytu a takisto nie všetci majú rovnaké finančné možnosti. Zvažovali sme, že my pôjdeme za občanom. Vychádzali sme z toho, že verejná správa je služba občanovi a začali sme to realizovať, preto sa nevyhýbam žiadnym stretnutiam s občanmi. Som rád, keď s nimi môžem besedovať, môžem ich problémy riešiť v mieste ich bydliska. Takže toto nás viedlo, ako aj to, že sme zistili, že tak ako v iných krajinách právne vedomie občanov je nižšie a je jednou z príčin, ktoré spôsobujú problémy medzi občanmi a orgánmi verejnej správy. Tak sme si ako druhú úlohu dali zvyšovať právne vedomie z vlastnej iniciatívy a vytvorili sme strediská, do ktorých chodievame raz za určitý čas a na mieste riešime problémy. Napr. v Žiline alebo ďalších mestách je obrovská obsadenosť a veľmi veľa škôl sa na nás obracia, dokonca sami študenti žiadajú, aby sme čo najviac realizovali zvyšovanie ich právneho vedomia. Lebo je pravda, že ak sa človek nad tým trošku zamyslí, tak často práve kvôli nízkemu právnemu vedomiu ľudia strácajú čas pri riešení svojich problémov. Napr. sa obrátia na orgán, ktorý nemá s ich problémom čo do činenia. Treba zainteresovať tých najmladších, lebo my starší už máme určité návyky, ktoré sa ťažko menia, ale mladých ešte možno vychovávať. Veľmi ma rozčuľuje, keď starší tvrdia, že mládež nemá záujem o veci verejné. Nie je to pravda, naopak. Pri týchto stretnutiach s mladými vidím, aký majú záujem o veci verejné a chceli by ich veľmi iniciatívne a veľmi rýchlym a logickým spôsobom riešiť.

Otázky kládla A. Račková