Maďarský premiér Viktor Orbán si za riadenie Európskej únie v Európskom parlamente vypočul chválu aj kritiku. Viacerí sa však zhodujú, že Európa potrebuje nastupujúci poľský optimizmus.

Podľa Európskej ľudovej strany (EĽS) bolo maďarské predsedníctvo „bezchybné“. Takéto hodnotenie zaznelo počas slávnostného odovzdávania predsedníctva Rady EÚ do rúk Donalda Tuska, ktoré sa uskutočnilo 1. júla vo Varšave.

Za najvýraznejší úspech maďarského predsedníctva je považované uzavretie prístupových rokovaní s Chorvátskom a jeho plánovaný vstup do EÚ v roku 2013.

Líder euroľudovcov Joseph Daul si myslí, že napriek zmenám, ktoré priniesla Lisabonská zmluva (stály predseda Rady), zohráva rotujúce predsedníctvo v rozhodovacom procese EÚ naďalej dôležitú úlohu. Dôkazom toho má byť práve maďarské predsedníctvo. To si podľa Daula najlepšie počínalo v oblasti ekonomiky, v oblasti spoločných politik a vonkajších vzťahoch. Ľutuje však, že v dôsledku „zmeny prístupu niektorých politických síl v Európskom parlamente“ nebolo možné prijať legislatívny balíček o Európskom hospodárskom riadení. Sporné je najmä použitie reverznej väčšiny pri uplatňovaní sankcií. „Z toho, čo sme chceli, sme však boli úspešní na 95 %,“ povedal.

Frakcie S&D, GUE/NGL, Zelení a Liberáli boli však v kritike Maďarska tvrdí. V prvom rade kritizovali nedávno prijatú maďarskú ústavu a mediálny zákon, ktorý vláda počas maďarského predsedníctva pozmenila k spokojnosti Európskej komisie.

„Brusel nie je Moskva“, reagoval na výhrady Orbán, ktorý tým mal na mysli, že nikto nemá právo poučovať Budapešť. Po rozprave však parlament prijal uznesenie, v ktorom vyjadril obavy z niektorých aspektov maďarskej ústavy.

Politici naliehali na komisiu, aby analyzovala, či je maďarská ústava v súlade so základnými hodnotami Európskej únie. Maroš Šefčovič, ktorý je podpredsedom komisie a komisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, však nevidí v prípade maďarskej ústavy žiadny problém. „Maďarská ústava nevyvoláva žiadne otázky ohľadom jej kompatibility s právom Európskej únie“, konštatoval.

Podľa Marca Incertiho, vedeckého pracovníka a šéfa pre komunikáciu v Centre pre európske politické štúdie (CEPS), je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa deje na maďarskej domácej scéne a medzi vykonanou prácou na úrovni EÚ. V tom druhom prípade si podľa Incertiho neviedlo Maďarsko „až tak zle“. Na otázku, či nebola komisia príliš slabá počas diskusií ohľadom kontroverzií na maďarskej vnútropolitickej scéne, Incerti hovorí: „Podľa terajších zásad komisie bola na Maďarsko tak prísna, ako len mohla byť. Problémom je, že komisia momentálne nie je tvrdá vo všeobecnosti. Okrem iných vecí ekonomická kríza obmedzila priestor komisie pre manévrovanie,“ povedal. Keby bola komisia na Maďarsko tvrdšia, mohlo by to mať negatívne dôsledky. Ostatné krajiny by to mohli vnímať tak, že komisia „je tvrdá na malých a na relatívne nové členské štáty, ale do boja s veľkými chlapcami sa nikdy nepúšťa.“ Incerti tvrdí, že Európska rada bola na Maďarsko oveľa tvrdšia ako komisia. Súčasne dodal, že celá záležitosť „ešte nie je na konci“. Nasledujúce predsedníctva sa podľa neho Maďarskom zaoberať nebudú. Poľské predsedníctvo to nikdy neurobí z geopolitických a regionálnych dôvodov, zatiaľ čo nasledujúce dánske predsedníctvo má dosť svojich vlastných problémov. Kodaň je momentálne pod paľbou pre svoje znovuzavedenie hraničných kontrol, povedal Incerti.

Poslankyňa Anná Záborská (KDH, EĽS) tvrdí, že maďarské predsedníctvo je vnímané ako veľmi úspešné. “Viac ako entuziazmus potrebuje dnes Európa realistické priority a schopnosť dosiahnuť ich. To sa maďarskému predsedníctvu podarilo, takže očakávania sú v prípade Poľska vysoké. Som rada, že uvedenie poľského predsedníctva bolo energické a plné optimizmu, pretože Poľsko bude musieť prichádzať s ďalšími návrhmi na dosiahnutie ekonomického rastu." Záborskú mrzí, že medzi prioritami nového predsedníctva zatiaľ nenašla politiku podpory rodiny, ktorej sa maďarské predsedníctvo veľmi energicky venovalo.

Europoslanec Alajos Mézsáros (SMK, EĽS) si nemyslí, že sa dá hovoriť o "rezervovanom postoji" k európskym záležitostiam zo strany maďarskej vlády počas posledného polroka. Takéto hodnotenie považuje za tendenčné. „Včerajšie vyhodnotenie na plenárnom zasadnutí EP potvrdilo, že Maďarsko, ako tretia krajina z bloku postkomunistických krajín, dokonale splnila vytýčené úlohy predsedníctva. Napriek všetkým snahám ľavicovo-liberálnych síl spochybniť výsledky maďarského predsedníctva dosiahli sa zásadné pokroky v takých dôležitých témach, ako je finančný stabilizačný mechanizmus v eurozóne, uzavretie prístupového procesu s Chorvátskom, stratégia pre Rómov, Dunajská stratégia, smernica o právach spotrebiteľov, atď.“ Práve vďaka tejto situácii mohlo podľa europoslanca Poľsko 1. júla prebrať od Maďarska štafetu predsedníctva EÚ bez ťažkostí a s veľkým entuziazmom.

Poslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS) hodnotí maďarské predsedníctvo ako „dobre pripravené, ale aj ambiciózne“, ktoré „odviedlo kvalitnú prácu, i keď ho sprevádzalo aj pár kontroverzií. Nová maďarská ústava napríklad správne vyzdvihuje význam úcty a ochrany ľudského života od počatia, avšak zároveň nebezpečne zasahuje do suverenity okolitých štátov právnym zakotvením sna o veľkom Maďarsku.“

Počas návštevy Budapešti 30. júna americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová vyjadrila obavy o demokratické slobody v Maďarsku. Zároveň dodala, že systém bŕzd a protiváh by sa mal posilniť. „Ako priatelia Maďarska vyjadrujeme svoje obavy a voláme po reálnych záväzkoch ohľadom nezávislosti súdnictva, slobody tlače a vládnej transparentnosti,“ dodala. Clintonová povedala, že sa s Orbánom rozprávala o mnohých záležitostiach, vrátane ústavného súdu, mediálneho zákona a novej maďarskej ústavy.

Europoslanec Nigel Farrage, líder euroskeptického UKIPu, ironicky charaketrizoval Viktora Orbána ako „tajnú zbraň euroskeptikov“. „Myslím si, že ste dokázali byť tajnou zbraňou euroskeptického hnutia. Vašich šesť mesiacov počas tohto predsedníctva bolo vskutku historických. Pretože počas týchto posledných šiestich mesiacov sa občania Európy konečne zobudili a zistili, aký je toto nedemokratický a krachujúci projekt. Skutočným vrcholom tohto predsedníctva bolo, že Dáni roztrhali Schengenskú dohodu, takže z celkového hľadiska by som povedal, že ste mali pozoruhodných, skvelých šesť mesiacov na svojom poste. Udialo sa toho viac na znovuobnovenie demokracie a pre budúcnosť národných štátov ako kedykoľvek predtým. Myslím si, že vietor sa obracia a vidíme začiatok konca tohto extrémne nebezpečného projektu. Pán Orbán, vyborná práca,“ dodal Farage.

Na základe stránky euractiv.sk spracoval zp