Najvýstižnejšie opísal maďarský mediálny masaker bývalý hlavný ombudsman László Majtényi: niktoši (senkik) prepúšťajú niekoho (valakiket). Je to dosť žlčovité. Ale aj mne sa otvára nožík vo vrecku pri pohľade na obe verejnoprávne televízie a počúvaní rádia.

Ja som takpovediac profesionálny poslucháč a divák, dlhé roky dennodenne, od rána do večera sledujem prácu svojich (bývalých?) kolegov. Akonáhle vstanem, zapínam stanicu, ktorá si robí reklamu so sloganom: „Sila slov!“ Vždy som ju chválil, najmä po zmene vlády, lebo televízia (a myslím predovšetkým na spravodajstvo a publicistiku) už takmer hneď začala hovoriť na adresu dvojtretinovej väčšiny „hosana“ a jej protivníkov vylúčila z „národnej spolupatričnosti“. Takže rozhlas stál na varte dosť dlho, vlastne až doteraz, kým nezačali prepúšťať jeho výkvet. Vždy som sa mohol spoľahnúť na rýchlosť, aktuálnosť, serióznosť informácií, hneď ráno som získaval prehľad o tom čo sa dialo a čo sa bude diať v Maďarsku. Vrcholom statočnosti, hoci nezvyčajným a možno aj extrémnym prejavom protestu, bolo minútové ticho v relácii 180 minút na MR1-Kossuth Rádió v to ráno po schválení smutne slávneho mediálneho zákona v parlamente vlani v decembri. Moderátor Attila Mong už bol donútený odísť skôr, editor relácie Zsolt Bogár sa dostal na lopatu teraz. Vláda si počkala na koniec maďarského predsedníctva v Európskej rade a umiestňuje v médiách svoju klientelu, kto k nej nepatrí, musí odísť – hovorí Bogár.

Princíp „šteňaťa nášho psa“ síce platil stále, aj možno pripustiť, že v posledných 20 rokoch prevládal vo verejnoprávnych médiách ľavicovo-liberálny duch. (Poznamenávam: aký by mal byť novinár, ak nie liberálny, čiže otvorený voči všetkému, so schopnosťou empatie a schopný či najmä ochotný diskutovať, a neopakovať iba naučené sentencie.) Teraz je to zaklínadlo, ale čo je najhoršie: pripravenosť, fundovanosť, jazykové, vyjadrovacie schopnosti, jedným slovom profesionalita sa vytratila, vystriedala ju povrchnosť a jednostrannosť, až zaslepenosť, bez kultúry, inteligencie, šarmu...

...a vtipu! Všetko nasvedčuje tomu, že to myslia krvavo vážne. Nežartujú. Nemajú humor. A poznáte hlášku: kto humor má, vie všetko, ale kto humor nemá, je všetkého schopný...