Štátny sviatok, tobôž, keď je aj národný, vyvoláva v politikoch prirodzenú potrebu prehovoriť na verejnosti. Nazýva sa to slávnostný prejav. Po tohtoročnom svätoštefanskom 20. auguste však človek žasne, čo všetko sú schopní dať na papier, či zaimprovizovať, maďarskí politici.

Mne sa najviac páčil štátny tajomník ministerstva vnútra András Tállai, ktorý v meste Jáger (Eger) predniesol bojovný prejav hodný obrancov hradu zo 16. storočia, pravda, tí bojovali s „islamistickými“ Turkami. Takže: „Štefan založil krajinu, ktorá sa zachovala tisíc rokov, kým z palety dejín sa stratili národy a krajiny, respektíve vznikli nové, ktoré si vyrobili falošný sviatok z maďarského historického dedičstva... Chceli by sme byť nezávislí. Od finančného kapitálu a Svetovej banky... Na našu pôdu majú zálusk bohatí západniari, kúpiť ju nemôžu, preto ju chcú zničiť záplavou lacných potravín. Náš dom chcú získať banky, našu vlasť však nemusíme brániť proti ozbrojenému nepriateľovi, ale pred budúcnosťou, ktorá je v záložni... Spoločenstvo Maďarov jestvovalo aj vtedy, keď bol štát rozpadnutý na prach, a spájala ho Svätá koruna...“

„Každý národ je jedinečnou a neopakovateľnou hodnotou“ – tento citát od vicepremiéra Zsolta Semjéna obsadzuje u mňa druhú priečku. A tretiu? Aby bol stupienok kompletný? Samozrejme predseda parlamentu László Kövér, ktorý býva permanentne v službe, aby mohol vyriecť svoje sentencie: „Našou úlohou je teraz obnova krajiny po plienení Tatárov, pretože gyurcsányovské divoké, panské tatárske hordy rozvrátili a systematicky rozkradli túto krajinu...“

Oproti týmto zahmleným myšlienkam sa mi zdá tentoraz celkom jasné, čo chcel povedať – v Kluži! – prezident Pál Schmitt, preto sa zo stupňa víťazov zošmykol: „Ďakujem každému, kto už využil možnosť požiadať o zľahčené prinavrátenie občianstva, a svoje doteraz iba duševné spojenie s materskou krajinou vyjadril aj právne. Každá jediná žiadosť o poskytnutie maďarského občianstva upevňuje v ľuďoch spoza hraníc vieru, upevňuje národ a upevňuje národnú spolupatričnosť“. Nad týmto štvrtým miestom som predsa trocha váhal, či to neposunúť vyššie, pretože ústa hlavy štátu opustila aj táto veta, ktorá podľa môjho názoru neguje všetku snahu o získanie nových občanov: „Dokážeme milovať, čo je naše, a ctiť si a rešpektovať, čo patrí inému...“

Apropo! Politikova manželka zbadá na mužovej tvári reznú ranu. – Čo sa ti stalo, preboha? – Ale, pri holení som myslel na svoj prejav a sekol som sa s britvou. – Tak najbližšie mysli na holenie a sekni s tým svojím prejavom...