Slovenský národnostný parlamentný hovorca Anton Paulik zorganizoval po októbrových voľbách do národnostných samospráv stretnutie pre novozvolených (miestnych, župných a celoštátnych) predsedov slovenských národnostných samospráv v budove maďarského parlamentu, v zasadacej sále niekdajšej Hornej snemovne.

Na stretnutí 22. novembra o činnosti Národnostného odboru Úradu predsedu vlády informoval jeho šéf Richárd Tircsi, o výzvach na národnostné konkurzy Správcu fondu Gábora Bethlena hovoril riaditeľ pre národnostné granty Árpád Kárpáti, o plánoch, predstavách Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) vzťahujúcich sa na volebný cyklus predsedníčka Alžbeta Hollerová Račková a o činnosti slovenského národnostného hovorcu A. Paulik. Prítomných pozdravil aj štátny tajomník zodpovedný za cirkevné a národnostné vzťahy Úradu predsedu vlády Miklós Soltész.

Na stretnutí sa zúčastnili skoro všetky samosprávy spomedzi 112 slovenských volených zborov v Maďarsku. Hlavným účelom stretnutia bolo získanie informácií o každodennej práci, o právach a možnostiach slovenských samospráv pre novozvolených predsedov, a pre tých, ktorí už majú skúsenosti, zas chcel organizátor občerstviť znalosti. Na úvod sa prihovoril slovenský hovorca. Anton Paulik načrtol plán, že podobné stretnutia uskutoční každoročne koncom roka a v rámci nich bude informovať vedúcich slovenských volených zborov.

Miklós Soltész pripomenul, že cyklus trvá päť rokov a treba si dobre zadeliť sily. Nezabudol zdôrazniť, že maďarská vláda podporuje aktivity národností a za posledné roky sa značne zvýšila finančná podpora národnostných komunít a aktivít. Tiež pochválil slovenskú komunitu, resp. nominačné organizácie za to, že pred voľbami sa vedeli dohodnúť a podpísali koaličnú dohodu, vďaka ktorej nie sú roztržky v spoločenstve Slovákov v Maďarsku.

„Toto dnešné stretnutie považujem za veľmi dobré a Slováci v Maďarsku majú aj v tomto prvenstvo. Verím, že vás budú nasledovať aj ostatné národnosti, lebo je to príležitosť, keď aj vy máte možnosť sa stretnúť a získať nové vedomosti,“ začal po pozdrave v slovenčine vedúci odboru Richárd Tircsi, ktorý potom hovoril o národnostnej politike Maďarska. Ako povedal, tá má dve strany. Na jednej strane sú to hranice a medze, ktoré ponúka maďarský štát a vláda. Z tohto najdôležitejšie podľa neho je, že národnosti môžu priamo zasahovať do výkonnej moci, „aby nemohol nikto rozhodnúť o nás bez nás“, a to pomocou hovorcu a národnostného parlamentného výboru. Ďalším pilierom sú silné samosprávy a národnostné samosprávy, ktoré podľa neho majú veľa možností na podporu svojej činnosti, a sem patrí aj podpora duchovného života. Ako poznamenal, vznikla zaujímavá štatistika, podľa ktorej v radoch národnostných občanov je silnejšia náboženská väzba, ako medzi väčšinovými občanmi. Vo svojej prednáške ďalej hovoril o organizačných medziach maďarskej národnostnej politiky, o údajoch sčítania ľudu, o politike podpôr, o národnostných samosprávach a smerniciach a krátko aj o právach a povinnostiach parlamentného hovorcu.

Predsedníčka CSSM poznamenala, že voľby, ktoré máme za sebou, môžeme hodnotiť ako úspešné z viacerých dôvodov. Jednak z toho hľadiska, že počet slovenských voličov pri týchto voľbách bol o jednu štvrtinu vyšší, ako pred piatimi rokmi, čo je pre legitimitu miestnych samospráv, ako aj celoštátnej samosprávy dôležité. Vyzdvihla aj pomerne vysokú účasť voličov vo voľbách (72,5 %). Avšak bude potrebné sa zaoberať relatívne vysokým počtom (1400) neplatných hlasov. Alžbeta Hollerová Račková hovorila aj o štruktúre Valného zhromaždenia CSSM, ktoré v tomto volebnom cykle má 31 členov. „Naším cieľom je, aby sme vytvárali našim inštitúciám čoraz lepšie podmienky na fungovanie,“ povedala a dodala, že ide o pokračovanie v modernizácii školských budov a vytvorenie slovenského kultúrneho strediska v Budapešti pre naše inštitúcie. Hovorila o potrebe permanentnej výmene generácií v našej komunite. Zmienila sa o prijatí a naplnení Koncepcie slovenského národnostného školstva, ktorého dôležitým elementom je založenie odborného kolégia, ktoré je prvé medzi národnosťami, teda Slováci sú priekopníkmi v tejto oblasti. Zmienila sa aj o inštitucionalizácii právnej pomoci pre miestne a teritoriálne samosprávy a občianske organizácie, vďaka ktorej môže CSSM pomôcť aj v tejto sfére. Ako posledné spomenula iniciatívu a snahu CSSM vybudovať sociálny domov dôchodcov, o ktorý prejavili záujem v Novohradskej oblasti, v okolí Budapešti a priamo v hlavnom meste. Na vybudovanie takejto inštitúcie je treba ešte modifikovať pridelenie normatívnej podpory aj v prípade národnostných samospráv.

Riaditeľ pre národnostné granty Árpád Kárpáti hovoril o aktuálnych výzvach Správy fondov Gábora Bethlena. Pripomenul, že v posledných rokoch sa zvýšili aj v tejto oblasti financie, ktoré môžu prerozdeliť na aktivity národností. Pripomenul, že hoci spomedzi Slovákov viacerí sa uchádzajú o granty, ešte stále sú iba štvrtí medzi národnosťami. Predbiehajú nás nemeckí, chorvátski a srbskí uchádzači. Pripomenul, že okruh žiadateľov nie je vysoký a nabádal prítomných, aby sa uchádzali o granty. Práve jemu položili najviac otázok, ktoré sa týkali napríklad zavedenia možnosti sústredenia/tábora aj pre dospelých, resp. uskutočnenia tábora aj mimo letných prázdnin (lyžovačky). Riaditeľ zasa požiadal predsedov slovenských volených zborov, aby posielali svoje zápisnice pravidelne aj pre Správu fondov, kde ich analyzujú a na základe tejto analýzy môžu získať samosprávy podporu na vykonávanie činnosti. Tieto zápisnice podľa platných predpisov samosprávy, resp. prednostovia danej obce, posielajú vládnym úradom a ten ich pošle správe iba dva razy do roka, čo znamená nevyvážené rozdelenie práce.

O práci hovorcu môžu čitatelia Ľudových novín čítať každý druhý týždeň, takže teraz chceme len dodať, že má možnosť lobovať za priority svojej komunity na všetkých úrovniach, spolupracuje s vládnymi úradmi a celoštátnou samosprávou. Národnostný výbor je tzv. kolektívnym členom parlamentu a jeho členovia môžu vystúpiť na plenárnom zasadnutí, hoci väčšinou dosť neskoro večer. Na konci svojej prednášky hovorca nabádal účastníkov, aby sa so svojimi problémami pokojne obracali na neho a čo bude v jeho možnostiach, to urobí.

Stretnutie slovenských predsedov v maďarskom parlamente sa skončilo recepciou, počas ktorej sa nielen zoznamovali noví vedúci predstavitelia slovenských volených zborov, ale si aj vymieňali svoje názory na aktuálne národnostno-politické otázky.

(ef)

Foto: autorka