Aký má byť vzťah medzi miestnou, obecnou, prípadne mestskou samosprávou a národnostnými samosprávami pracujúcimi na danom teritóriu – to je otázka, na ktorú hľadajú odpovede v podaktorých národnostných volených zboroch pomerne často.

Naši národnostní politici sú neraz nedostatočne vyškolení, nemajú skúsenosti so sebavedomým vystupovaním voči štátnym úradníkom. Tí nezriedka zneužívajú svoje postavenie a vytvárajú zdanie, že sú nadriadenými našich národnostných samospráv. Pritom zákon sa vyjadruje presne o povinnostiach, ale aj právach národnostných samospráv, o povinnostiach tzv. „veľkých” samospráv voči nim, o úlohách prednostu, o službách, ktoré má, musí poskytovať obecný, mestský, ba aj vyšší úrad. Aké následky môže mať, keď prednosta úradu si neplní povinnosti? Na koho sa môžu prípadne obrátiť národnostné samosprávy, keď sa chcú domáhať nápravy, ak si trúfajú? O takýchto a podobných otázkach rokovali nedávno vo viacerých, Slovákmi obývaných župách. Stretnutie v Eleku zorganizovala Slovenská samospráva Békešskej župy.

Súbor Elek navodil príjemnú atmosféru

V záujme toho, aby predstavitelia našich volených zborov v Békešskej župe vedeli, ako postupovať v prípade nápravy nedostatkov, o aké právne normy sa môžu opierať, usporiadali v najvýchodnejšom cípe Békešskej župy, v meste Elek 26. februára fórum národnostných samospráv Békešskej župy. Na úvod predviedol folklórny súbor Elek, pod vedením Kristíny Gerovej a Ondreja Szilágyiho, ako sa v Eleku tancujú Maglódske tance, Békešské tance a miestne choreografie. Vzápätí potešila národnostných politikov na miestnej úrovni mladučká citaristka Bíborka Zalaiová, ktorá sa učí hrať na tomto starodávnom nástroji len niečo vyše roka v základnej umeleckej škole. Na radosť všetkých účastníkov zahrala Zadunajské melódie. V mene mesta Elek sa rokovaniu prihovoril primátor György Szelezsán. Moderátorkou podujatia bola dlhoročná predsedníčka župnej slovenskej samosprávy Judita Krajčoviczová. Ešte predtým, ako sa 93 reprezentantov národnostných samospráv Békešskej župy pustilo do práce, podpredsedníčka župného zboru Ildika Kanátová Zelmanováúčastníkov rokovania požiadala, aby do kolujúcej tabuľky každý zapísal svoje kontaktné informácie a tiež, aké podujatia plánujú, v akom termíne, aby vedeli svoju činnosť zosúladiť.

Samosprávy sú rovnoprávni partneri

Odpovede na otázky, ktoré často trápia predstaviteľov našich volených zborov, sa nachádzajú v zákone o národnostných menšinách a právnej norme o samosprávach, povedal prednosta miestneho úradu v Sarvaši Ján Meliš. Odborník prišiel na pozvanie Slovenskej národnostnej samosprávy Békešskej župy do Eleku nielen preto, že má slovenský pôvod, veď aj jeho predkovia zakladali pred tristo rokmi Sarvaš, ale aj preto, aby sa podelil o svoje skúsenosti. Rozhodne zastáva stanovisko, že sa to má – podľa zákona – všade robiť rovnako. Bol prekvapený, že to inde nie je tak vo vzťahu miestnych, obecných samospráv a národnostných volených zborov. – Keď sme hovorili o národnostiach v 90. Rokoch, keď sa zrodil zákon upravujúci ich status, práva a povinnosti, hovorili sme tomu menšinový zákon, – povedal. – „Veď mi našich mladších bratov budeme pekne dirigovať“, pomysleli si asi predstavitelia moci v obciach. Ale nebolo to tak v zmysle zákona ani kedysi, ani teraz. A obzvlášť to nie je tak od roku 2011, keď boli prijaté dve veľmi dôležité právne normy, Zákon 2011/179, najmä jeho 6. Kapitola o právach národností v Maďarsku a onedlho na to sa zrodil zákon o samosprávach v Maďarsku, ktorý preto považujem za nesmierne dôležitý, lebo obsahuje, škaredo povedané, subsidiárne, to jest, druhotné pravidlá. Všetko to, čo sa týka činnosti národnostných samospráv v Maďarsku a neriadi sa národnostným zákonom, je regulované zákonom o samosprávach. Národnostná samospráva je práve taká samospráva, ako obecná, mestská, ktorákoľvek teritoriálna samospráva. Platia pre ňu tie isté zákony, ako pre všetky samosprávy, v zmysle organizačných prevádzkových predpisov. Zákon o právach národností v Maďarsku konkrétne stanovuje, ako môžu národnosti v Maďarsku uplatňovať svoje kolektívne a individuálne práva a v rámci nich uplatňovať svoje práva na svoju samosprávnosť, vzdelávanie, zachovávanie kultúrneho dedičstva, pestovanie tradícií a ďalších, a tento zákon reguluje aj organizačné pravidlá, 6. Kapitola hovorí vyslovene o národnostných volených zboroch. Teraz nás zaujíma, aký vzťah majú mať medzi sebou obecné a národnostné samosprávy. V Maďarsku je 3155 obcí a miest a vo viac ako 45% týchto obcí a miest funguje jedna, prípadne viac národnostných samospráv. Predseda národnostnej samosprávy práve tak reprezentuje vykonávanie práv a povinností samosprávneho zboru, ako ich v prípade obecnej samosprávy reprezentuje starosta alebo primátor. Právny princíp je zhodný. Neexistuje podriadený alebo nadriadený vzťah medzi národnostnou samosprávou a samosprávou obce, mesta, župy, či hlavného mesta. Obecná samospráva nie je nadriadeným pánom vo vzťahu k národnostnej samospráve. Zákony stanovujú práva, povinnosti, oprávnenia týchto zborov. Tie majú byť uskutočňované vo vzájomnom pochopení a mieri. Hoci sú to dva systémy, v dvoch bodoch tesne súvisia. Jeden je ten, že obecná samospráva je povinná zabezpečiť tie vecné a personálne podmienky, ktoré sú potrebné na fungovanie národnostných samospráv. Nechcem sa vychvaľovať, ale Slovenská národnostná samospráva v Sarvaši dostala do správy nehnuteľnosť, ale prípadne, ak miestna samospráva nevie poskytnúť priestory na stále používanie, podľa zákona musí povinne zabezpečiť kancelárske priestory na výkon činnosti po dobu 16 hodín mesačne. Je zbytočné rozvádzať, čo je národnostná verejná záležitosť, veď sú tu skúsení a praxou ostrieľaní predstavitelia samospráv, teda len dodám, že národnostné samosprávy musia práve tak, ako teritoriálne samosprávne orgány, samostatne robiť a uplatňovať opatrenia, samostatne prijímať uznesenia, práve tak uplatňovať svoje práva vlastníka ako obecná samospráva, hospodáriť, spravovať svoj majetok, tvoriť svoj rozpočet a postarať sa o jeho plnenie vyplývajúce zo zákona, veď hospodária podľa schváleného rozpočtu. Národnostné samosprávy a obecné samosprávy spolupracujú navzájom v duchu zmluvy o spolupráci, ktorá musí byť uzavretá v priebehu 30 dní po vzniku samosprávy a musí obsahovať všetky podmienky spolupráce. Aj to, aké konkrétne služby obec, mesto poskytuje národnostnému volenému zboru. Zárukou sú právne normy. Musíme brať na zreteľ možnosti tej – ktorej obce, mesta. Národnostné samosprávy si obyčajne nemôžu dovoliť mať administratívnu silu, túto prácu za ne vykonáva určená administratívna sila obecnej samosprávy, – povedal okrem iného Ján Meliš. Dodal tiež, že zo zákona vyplýva povinnosť buď pre prednostu alebo s ním zhodne kvalifikovaného spolupracovníka obecného úradu zúčastňovať sa na zasadaniach národnostných samospráv. Musí byť tiež stanovené, ako majú byť pripravované zasadania zborov a aké administratívne kroky majú v zmysle zákona vykonať a zaznamenať v zápisnici. Zápisnice národnostných samospráv majú byť práve tak odovzdávané vládnemu úradu ako aj zápisnice zo zasadaní obecných samospráv. Zákon sa vzťahuje rovnako na obe.

Služba právnej pomoci CSSM

Národnostná samospráva vtedy funguje podľa zákona, keď uplatňuje svoje práva na vyjadrenie svojho názoru, popri tom, že organizuje spoločenský život svojich národnostných voličov vo svojom prostredí. V prípade, že obecná samospráva nepožiada o názor, prípadne súhlas národnostnej samosprávy, tá má zákonom garantované právo obrátiť sa na vládny úrad s požiadavkou o nápravu, ba dokonca môžezačať administratívno-správny spor. – Ak k sebe pristupujeme čestne a s úctou, rešpektujeme navzájom požiadavky a potreby toho druhého, tak celkom isto nenastanú problémy v spolupráci, – povedal skúsený odborník s viac ako dvadsaťročnou praxou prednostu obecného úradu.

Na rokovaní odznelo aj to, čo môžu očakávať členovia národnostných volených zborov od starostovského úradu, lebo v tejto súvislosti sa objavili viaceré problémy, najmä v prípade prípravy rozpočtových návrhov. Primátori sotva robia po večeroch rozpočet svojho zboru, za nich to pripravia ekonomické oddelenia, kým – podľa predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej – mnohí predsedovia národnostných samospráv sa s touto úlohou musia popasovať sami. A navyše, volení národnostní poslanci nie sú kvalifikovaní, vyškolení na tieto úlohy. Pritom rozpočtový zákon predpisuje aj to, ako má taký návrh vyzerať, akú má mať formu. Prednosta Meliš odporúčal predsedom národnostných samospráv, že v prípade, ak si podaktorá „veľká“ samospráva nevykonáva svoje povinnosti podľa zákona, zobrali text právnej normy a požiadali príslušného prednostu, aby si prečítal, čo je v zákone. Obecné samosprávy sú povinné poskytovať servis pre národnostné samosprávy, veď tie nemajú svojich zamestnancov. Predsedníčka CSSM využila príležitosť, aby informovala členov slovenských samospráv Békešskej župy, že najvyšší volený zbor pracuje na vytvorení služby právnej pomoci, aby sa naši národnostní politici mali na koho obrátiť v prípade hľadania riešenia či potrebnej obrany pred „veľkými“ samosprávami.

Účastníci rokovania usúdili, že fóra samospráv sú veľmi osožné, preto už teraz vedia, že na jeseň sa stretnú opäť. Dejiskom diskusií v novembri bude Kardoš.

Erika Trenková

Foto: autorka