Predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková na nedávnej zdvorilostno-pracovnej návšteve v Bratislave informovala predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Jána Pilipa o postupe vlády Maďarska v rámci kľúčového projektu Slovákov v Maďarsku – finančného zabezpečenia odkúpenia objektu, ktorý je v súčasnosti majetkom súkromného subjektu, nie je vo vlastníctve štátu.

Ide o budovu impozantného evanjelického kostola „ukrytého“ vo dvore jedného z najrušnejších miest širšieho centra Budapešti na Rákócziho triede 57/A. Práve táto téma sa stala aj s jej aktualizačnými faktami nosnou v debate M. J. Pilipa na pôde ÚSŽZ s dvojicou dlhoročne angažovaných popredných predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Nielen o pretrvávaní a ďalšom rozvíjaní pozitívnych medzištátnych vzťahov na úrovni oboch vlád, ako aj ďalších inštitúcií Maďarska a Slovenska, ale aj o pozornosti, akú Maďarsko venuje rozvoju všetkých 13 národnostných menšín v krajine – vrátane slovenskej – v neformálnej debate s predsedom ÚSŽZ informovali Anton Paulik, parlamentný hovorca slovenskej menšiny v zákonodarnom zbore Maďarska, a Imrich Fuhl, konateľ Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm (o. i. vydávajúcej aj týždenník Ľudové noviny).

Projekt multifunkčného inštitucionálno-kultúrneho centra Slovákov v Maďarsku na Rákócziho triede v Budapešti sa podľa slov Antona Paulika aj vďaka záujmu a  intenzívnej práci vlády Maďarska prejavujúcej enormnú snahu, aby sa odkúpenie, následná náročná rekonštrukcia s rovnocenným finančným prispením vlád Maďarska a Slovenska a tým aj oživenie  a sfunkčnenie jedného z prvých evanjelických kostolov peštianskych Slovákov dostalo už na úroveň samotnej administratívnej i realizačnej fázy. („Dejiny kostola sú späté s históriou peštianskeho slovenského evanjelického zboru. Ten sa vyčlenil z pešť-budínskej evanjelickej cirkvi po rôznych peripetiách v roku 1854. Slovenskí veriaci používali v tom čase spolu s nemeckými a maďarskými evanjelikmi kostol na dnešnom Deákovom námestí, ktorý sa však stával stále tesnejším. Preto sa Slováci obrátili na palatína Jozefa so žiadosťou o poskytnutie pozemku na stavbu samostatného kostola. Palatín ich prosbu vypočul a daroval im pozemok na Kerepešskej triede (dnešná Rákóczi út) s rozlohou 2200 štvorcových siah na výstavbu kostola, fary a školy...“ – to je citát zo zaujímavého blogu Diány Maroszovej / https://dianamarosz.blog.sme.sk/c/458998/fitnes-v-kostole.html)

Hovorca Slovákov v parlamente Anton Paulik, ktorý pôsobil a dôveru vládnych kruhov Maďarska získal aj ako dlhoročný pracovník Ministerstva ľudských zdrojov, doslova „začerstva“ prezentoval rozhodnutie vlády Maďarska, ktorá celý objekt predmetného kostola (trojpodlažná, interiérovo zaujímavo funkcionalisticky členená budova s pivničnými priestormi má plochu viac ako 2-tisíc metrov štvorcových!) odkupuje od súkromného majiteľa za 765-miliónov forintov (2,2 milióna eur), aby sa následne stal majetkom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Prirodzene, Milan Ján Pilip sa živo zaujímal nielen o finančné zabezpečenie náročnej rekonštrukcie (vlády SR a Maďarska sa predbežne zhodli na rovnocenných vkladoch „pol na pol“), ale najmä o účelné využitie potenciálneho mimoriadne dôstojného inštitucionálneho a spoločensko-kultúrneho stánku Slovákov v Budapešti, ktorý sa tak stane reprezentatívnym pre celú Slovač v Maďarsku.

Imrich Fuhl, ktorý je vo veci znalý aj ako dlhoročný publicista a občiansky aktivista v štruktúrach Zväzu Slovákov v Maďarsku, vyzdvihol najmä jednotnú adresu všetkých kľúčových organizácií, inštitúcií, ako aj kultúrnych telies, ktoré takto získajú Slováci v Budapešti pod jednou strechou: veď okrem kancelárskych priestorov pre CSSM a všetky jej zložky vrátane Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, vďaka priestrannej spoločensko-divadelnej sále so scénou sa konečne dočká svojho vlastného domova aj Slovenské divadlo Vertigo, redakciu si tu rozloží aj týždenník Ľudové noviny, knižničné zbierky, nuž a vďaka kaplnke sa, prirodzene, nezabudne ani na veriacich. A to je iba stručný prierez obsahových plánov, ako sa chystajú Slováci v Maďarsku vynaložiť s veľkoryso vnímaným projektom tak zo strany Maďarska, ako aj Slovenska.

V závere pracovnej návštevy A. Paulika a I. Fuhla na pôde ÚSŽZ, ktorá sa konala aj v prítomnosti podpredsedu ÚSŽZ Petra Prochácku, dôsledne oboznámeného nielen s plnohodnotným životom slovenskej menšiny v Maďarsku, ale aj s konkrétnymi kvalitnými výstupmi najmä v oblasti rozvoja vzdelávania či autochtónnej slovenskej kultúry našej Slovače na pravom brehu Dunaja, Milan Ján Pilip oboznámil hostí so zámermi a konkrétnymi predstavami, s akými ÚSŽZ pristupuje k prípravnej fáze rozpracovania novej Koncepcie politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2021-2025. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Imrich Fuhl – aj vzhľadom na to, že zastáva funkciu predsedu Komisie pre médiá a vydavateľskú činnosť pri ÚSŽZ – sa vďaka svojej fundovanosti stane prínosom 20-členného odborného tímu, ktorý bude od druhej polovice septembra kreovať a pripomienkovať predmetnú koncepciu.

(ĽP)

Foto: Ľudo Pomichal