Vzdelaním politológ a filozof Milan Ján Pilip sa nedávno ujal vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento úrad je orgánom štátnej správy, ktorý zabezpečuje výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a štátnu podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Milan Ján Pilip sa angažuje najmä v menšinovej politike – pracuje v Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a ako podpredseda zasadá vo Výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Je zároveň poslancom mesta Bardejov. Na ÚSŽZ nastúpil z Ministerstva obrany SR – zo sekcie majetku a infraštruktúry.

– Onedlho bude za Vami prvý, zdá sa, že i veľmi aktívny štvrťrok práce na predsedníckej stoličke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nová vláda Vás do funkcie vymenovala 16. júla 2020. S akými očakávaniami ste do úradu nastupovali?

– Mal som veľké šťastie, že práve v čase môjho nástupu sa na úrade spustili práce na spracovaní návrhu Koncepcie štátnej politiky voči Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2021 – 2025, lebo práve tu ide o možnosť nastaviť smerovanie krajanskej problematiky na nasledujúcich päť rokov. To je práve platforma, kde mám možnosť pretaviť svoje predstavy, samozrejme, v súlade s platným programovým vyhlásením vlády, a tiež predstavy samotných krajanov. Chcem, aby sa na príprave tohto materiálu podieľali aj oni. Okrem toho očakávam, že úrad jednak zmodernizuje komunikáciu s krajanmi, a že podchytí, resp. zosieťuje aj tých krajanov, ktorí o úrade doteraz nevedeli.

– Dnes sú za Vami prvé rokovania, zasadania i konzultácie návrhov, ktoré by ste mali postupne uviesť do praxe. Programové vyhlásenie vlády na krajanov nezabudlo, ba naopak, je v mnohom štedré. Aké nástroje úrad zvolí na ich postupné napĺňanie?

– Chceme zapojiť všetky relevantné rezorty. Snažím sa vysvetľovať, že štátna politika voči krajanom je komplex politík jednotlivých rezortov, od kultúry, cez školstvo, dokonca aj rezort práce, vnútra či hospodárstva a ďalšie. Pri nastavení, a neskôr aj pri realizácii štátnej politiky voči krajanom je nevyhnutná spolupráca celej štátnej správy, ale aj mimovládneho sektora či politickej reprezentácie. O to viac, ak chceme prehodnotiť krajanskú politiku nielen z hľadiska kultúry a vzdelávania, ale aj ďalšie oblasti, či už je to volebné právo zo zahraničia, dvojité občianstvo. Chceme sa tiež pozrieť na možnosti návratovej politiky, zdieľania informácií a skúseností v oblasti vedy a podnikania a mnohé ďalšie oblasti, ktoré sa krajanov týkajú.

– Máte za sebou mnohé rokovania zo zástupcami štátnych inštitúcií, zástupcami krajanských spolkov, zamestnancami zastupiteľských úradov i stretnutia s jednotlivcami. Situácia vzhľadom na koronakrízu je zložitá. Momentálne ste ochudobnený o spoznávanie krajanského sveta. Aké máte od krajanských komunít očakávania? Ako ste nastavili spoločný diškurz?

– Veľmi ma mrzí, že sa nemôžeme s krajanmi stretávať tak, ako by sme chceli, resp. potrebovali. Lebo okrem tradičnej návštevy podujatí, ktoré krajania organizujú (z ktorých sa mnohé našťastie podarilo aj napriek pandemickej situácii zrealizovať), riešime aj otázku investičných dotácií z tzv. srbského dlhu. Najhorúcejšia je podpora z našej strany pre rekonštrukciu budovy bývalého evanjelického kostola v Budapešti, ktorý pre slovenských krajanov kúpila maďarská vláda. Chceme podporiť aj ďalšie investičné akcie – rekonštrukcie alebo nákupy krajanských domov z týchto prostriedkov na Dolnej zemi, lebo taký bol prísľub vlády. Nezabúdame ani na krajanov žijúcich v západnej Európe a zámorí. Aktuálne pracujeme aj na zosieťovaní týchto komunít cez sociálne siete. Chceme s nimi komunikovať a zmapovať ich potreby. Teda okrem kultúrnych, vzdelávacích či publikačných aj potreby súvisiace s ich prácou v cudzine a ďalších potrieb, následne zapojenie príslušných rezortov do ich riešenia. Verím, že krajania prijmú pozvanie na spoločný dialóg o ich potrebách, že sa komunikácia so Slovákmi v zahraničí zlepší, a že sa do tohto dialógu zapoja aj krajania mimo organizovaných slovenských komunít. Takto budú môcť prispieť svojimi podnetmi aj k tvorbe novej koncepcie.

– Ste mladý, vyzerá, že aj veľmi agilný človek. Predstavili by ste sa našim čitateľom i trošku súkromnejšie? Čím žijete, aké sú Vaše koníčky, čo Vás baví?

– Venujem sa otázkam národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Pôsobím tiež v miestnej samospráve vo svojom rodnom meste Bardejov ako mestský poslanec. Zaujímam sa o politiku, históriu, zvlášť sa venujem heraldike. Mojím koníčkom je aj amatérska astronómia. Chcem sa Vám poďakovať za rozhovor, taktiež sa chcem poďakovať Matici slovenskej za veľmi dobrú spoluprácu, ktorú má s naším úradom, a určite ju chcem rozvíjať počas svojho pôsobenia. A taktiež by som rád pozdravil krajanov a chcem im odkázať, že sme tu pre nich.

Zuzana Pavelcová

Foto: uszz.sk