Priaznivci Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti na svojom poslednom podujatí pred nedávno ukončeným volebným obdobím začali svoje stretnutie smutnou epizódou mimo programu: „V období od nášho predošlého stretnutia nás navždy opustil priateľ, vytrvalý účastník našich podujatí, bývalý predseda spolku Čabanov v Budapešti Ladislav Kocsis. Zosnulý sa aktívne podieľal na vzniku spolupráce medzi Čabanmi žijúcimi v Budapešti a peštianskymi Slovákmi,“ uviedol smútočnú správu predseda samosprávy Michal Hrivnák. Účastníci vzdali úctu zosnulému minútou ticha.
Volebný cyklus uzatvárajúce rozlúčkové podujatie poslancov Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti sa konalo za neobyčajných okolností. Predseda samosprávy vo svojom úvodnom prejave pozdravil čestných hostí, predsedníčku Slovenskej samosprávy Budapešti Editu Hortiovú, vedúcu Kancelárie úradu Samosprávy XII. obvodu Budapešti Tünde Kissovú a docentku, bývalú vedúcu Katedry Slovakistiky univerzity ELTE Máriu Zsilákovú.
Michal Hrivnák považoval za dôležité zdôrazniť, že ich podujatia sú verejné, čo znamená, že sa ich môže zúčastniť ktokoľvek, ale, ako vždy, aj teraz rozosielali pozvánky. Avšak na rozdiel od predošlej praxe, na toto stretnutie pozvali iba tých, s ktorými úzko spolupracovali, ktorí navštevovali ich podujatia, vychádzali im v ústrety s nápadmi a dobrými radami, pritom ich neopúšťali ani v ťažkých chvíľach. Je príznačné, priam aj symbolické, že okrem dvoch oslovených, ktorí sa zo zdravotných a iných dôvodov ospravedlnili, všetci ostatní poctili podujatie svojou prítomnosťou. Stretnutie sa nieslo v osobitej atmosfére aj preto, lebo nešlo iba o ukončenie volebného cyklu, ale svoje pôsobenie zavŕšili takí poslanci, ktorí v samospráve pôsobili rekordné obdobie. Michal Hrivnák od začiatku, bezmála tridsať, z toho vo funkcii predsedu viac ako dvadsať rokov, a takmer toľko isto času strávil ako poslanec samosprávy aj Dr. Ján Zsolnay.
S príspevkom o činnosti slovenskej samosprávy XII. obvodu vystúpila predsedníčka SSB Edita Hortiová. „Slovenská národnostná samospráva XII. obvodu vznikla medzi prvými obvodnými samosprávami a môže sa pochváliť veľmi bohatou kultúrnou a literárnou činnosťou, čo prispelo k obohateniu národnostného života celého hlavného mesta a nieslo náš dobrý chýr aj za hranice. Jedným z jej zakladajúcich členov bol terajší predseda. Samospráva od začiatku svojej existencie organizuje kultúrne, národopisné, literárne podujatia, ale i veľkolepé spomienkové slávnosti o významných osobnostiach Slovákov v Maďarsku, vydala viac publikácií, zborníkov štúdií i samostatné práce na tému historických osobností, ale aj literárne diela.
Samospráva udržiavala úzke kontakty s Békešskou Čabou, Sarvašom a Slovenským Komlóšom, uskutočnili spoločné programy. Predseda sa zúčastnil na viacerých podujatiach organizovaných Maticou slovenskou, na kongresoch slovanských matíc, na slávnostiach 160. výročia založenia Matice slovenskej a pred mesiacom na slávnostiach 80. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania. Príspevky, ktoré na týchto podujatiach predniesol sú uverejnené v rôznych periodikách Matice slovenskej. Okrem účasti na hore uvedených programoch, sa M. Hrivnák zameral na oživenie a organizovanie literárneho života Slovákov v Maďarsku. Je iniciátorom a redaktorom prvej antológie pôvodných diel tunajších literátov Výhonky, ako aj jedným zo zakladateľov Literárnej sekcie DZSM. Bol predsedom Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku, počas jeho pôsobenia v tejto funkcii literárny život Slovákov v Maďarsku prekvital. M. Hrivnák spolupracoval s predsedníctvom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov v zahraničí. Bol zakladajúcim členom Slovenskej samosprávy Budapešti, ako predseda Kultúrneho výboru SSB bol iniciátorom a organizátorom povestnej konferencie s medzinárodnou účasťou na tému Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov, jedným zo zakladateľov časopisu Budapeštiansky Slovák, ktorý istý čas aj redigoval. Ako literát vydal viaceré zväzky krátkych próz. Spracoval príbehy o obľúbenom pedagógovi, literárnom historikovi Lászlóovi Sziklayovi, kolujúce medzi jeho odchovancami – Ladislav Sziklay skutočnosť a legenda, je autorom knihy Ondrej Áchim L. a Slováci, bol redaktorom početných zborníkov a ďalších publikácií. Jeho rodné mesto mu udelilo vyznamenanie Pro urbe Slovenský Komlóš. Roku 2006 bol Valným zhromaždením CSSM vyznamenaný Za našu národnosť, SSB mu vlani udelila cenu Za budapeštianskych Slovákov,” uviedla E. Hortiová.
Po nej sa ujala slova vedúca Kancelárie úradu Samosprávy XII. obvodu Tünde Kissová. Priznala, že neprišla len z dôvodu pracovných povinností, alebo zo zdvorilosti, ale predovšetkým z úcty voči kolegom, s ktorými úspešne spolupracovali, váži si ich vytrvalosť a oduševnenosť. „Poslanci sa obracali na nás dôverou, to nás zaväzovalo venovať sa im ešte viac, bolo nám spolu dobre, občas aj veselo, a teraz je nám aj trošku ľúto, že odchádzajú,“ skončila svoj príspevok pani Kissová.
Debatu zhrnul M. Hrivnák. Úvodom poznamenal s určitou dávkou nostalgie, že zanechali po sebe naplánovaný, avšak neuskutočnený projekt, ktorý vlastne podľa ich pôvodnej predstavy mal byť hotový v rámci programu rozlúčkového stretnutia. Nevyšlo im to. Má to svoju históriu, ktorej korene siahajú až do slovenského Komárna. Príbeh je neobyčajný, ale aj symbolický, preto sa ho oplatí oživiť:
„Literárny vedec, prednášateľ na univerzite Jánosa Selyeho v Komárne Patrik Šenkár asi pred rokom prezradil, že pripravuje knihu o Slovákoch XII. obvodu Budapešti. Na otázky o obsahu knihy povedal trošku záhadne: – Je to o všetkom, čo s tunajšími Slovákmi súvisí. Na ďalšiu konkrétnu otázku – súvisiacu s jeho lakonickou poznámkou „všetko“ – či by sa totiž kniha nehodila na prezentáciu pred našimi Slovákmi ešte v tomto volebnom období, oslovený reagoval so šibalským úškrnkom v očiach: …o to viac, malo by to byť povinné!... Dohodli sme sa, knihu sme čakali, ale nedočkali sme sa jej… Vydavateľ nás informoval s poľutovaním, že publikácia bude prístupná verejnosti iba po jej prezentácii na bratislavskom knižnom festivale Bibliotéka začiatkom novembra, to jest v nasledujúcom volebnom cykle. Toto v značnej miere ovplyvnilo i dnešný program, v časovej núdzi sme boli nútení obmedziť sa iba na prezentáciu vlastnej činnosti, aj to sme mohli realizovať iba za pomoci našich čestných hostí. Pritom uvedený obsah publikácie i ďalšie okolnosti jej zrodu (renomovaný autor) nás oprávňujú predpokladať, že by sme mali s knihou počítať aj v budúcnosti, zatiaľ však iba vo virtuálnej rovine. Publikácia vo svojej, autorom naznačenej, podstate by mohla byť symbolom kontinuity, spojivkom medzi tým, čo zanechala po sebe predchádzajúca „generácia“ a čo by asi malo prísť po nich, povedané športovou terminológiou, zároveň i metaforicky: mohla by byť štafetovým kolíkom v behu do budúca. Samozrejme, za podmienok, že by sa našli partneri v tomto smere... A čo si počať s neuskutočneným projektom? V zmysle právnej kontinuity právo rozhodovať v tejto konkrétnej veci prináleží už nastupujúcemu poslaneckému zboru. Odstupujúci sa môžu iba prispôsobiť. Keďže sa však príbeh začal v období odchádzajúceho poslaneckého zboru, ďalší osud knihy, jej začlenenie do krvného obehu nášho kultúrneho života, by mohol byť otázkou dohody, v prípade nároku na spoluprácu by ju odstupujúci určite neodmietli...“ ukončil predseda svoje rozjímanie o neobyčajnom príbehu.
M. Hrivnák prinavrátiac sa k prejavom dvoch čestných hostí o činnosti samosprávy konštatoval, že výrazne potvrdzujú hore spomínanú nepravidelnosť dnešného podujatia. Kým počas pôsobenia samosprávy v centre pozornosti poslancov bola obyčajne národnosť ako taká, čo znamená, že sa snažili uskutočňovať programy, ktoré pomáhajú národnosti v predĺžení jej existencie, prispievajú k zachovaniu tradícii a posilňovaniu národnej identity jej príslušníkov, teraz sa obracajú viac do seba. Prezentácia dosiahnutého síce môže vzbudiť dojem samochvály, to však v toto prípade zmierňuje skutočnosť, že bilanciu urobili na základe faktov namiesto nich iní. „Ak hovoríme o úspechoch, tak to sú úspechy spoločných úsilí všetkých tu prítomných, bez vás by to nešlo. Poslanecký zbor našej samosprávy s uspokojením konštatuje predovšetkým to, že sme sa mohli s vami desaťročia stretávať, zabezpečovať vám podmienky pre napĺňanie voľného času našim, slovenským spôsobom. Vám patrí srdečná vďaka zvlášť, že ste pri nás vytrvali,“ zdôraznil predseda samosprávy.
Poďakoval sa E. Hortiovej za spoluprácu, za jej vždy rozvážne a suverénne rozhodovanie. Vďaku vyslovil aj pracovníkom Kancelárie úradu samosprávy XII. obvodu, hlavne vedúcej T. Kissovej za jej ľudský prístup, emocionálny vzťah k poslaneckému zboru a jeho činnosti. Predseda v tejto súvislosti podotkol, že desaťročia pracovali bez väčších treníc a dodal, že za svojim tvrdením si stojí, hoci sú v sále prítomní aj takí, ktorí by to mohli vyvrátiť... Poďakoval sa aj pracovníkom Finančnej kancelárie, ktorí sa k ich pokleskom obyčajne stavali lojálne, a riešenie sa vždy našlo. Ak sa iní snažili objaviť závažnejší priestupok v narábaní s financiami národnostnej samosprávy, poslanci v napätých situáciách nepociťovali voči sebe žiadne zmeny zo strany pracovníkov poslaneckej, ani finančnej kancelárie, skôr súcit. V tejto súvislosti M. Hrivnák s poľutovaním konštatoval, že z rodinných dôvodov nemôže byt prítomná Zuzana Hollósyová. Keď sa konflikt vyhranil do krajnosti, a dotknutí stáli pred dilemou „byť či nebyť“, poslankyňa VZ CSSM bola jediná, ktorú zaujímal ďalší osud národnostnej samosprávy, nabádala ich k vytrvalosti. Podieľala sa v značnej miere na tom, že – aj podľa hodnoverných dokumentov – po trampotách konečne vyviazli zo strojenej šlamastiky so vztýčenou hlavou.
M. Hrivnák sa poďakoval svojmu kolegovi Dr. J. Zsolnaimu, ktorý pri ňom vytrval v dobrom i v zlom. Na znak úprimnej vďaky a uznania v mene poslaneckého zboru odovzdal všetkým osloveným skromné darčeky. Poďakoval sa tiež všetkým prítomným pravidelným návštevníkom podujatí Slovenskej národnostnej samosprávy XII.obvodu Budapešti a pozval ich k bielemu stolu.
(-h-)
Foto: Ľubomíra Fallerová