O nádeji na konferencii Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?
Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) usporiadal 15. a 16. novembra v Mlynkoch konferenciu Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? s podtitulom Nádej je naša povinnosť, beznádej je naša slabosť. Dvojdňové podujatie bolo venované slovenskej kultúre, školstvu a národnostnému verejnému životu v Maďarsku, pričom ponúklo príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad budúcnosťou slovenských samospráv a občianskych organizácií. Prednášalo 13 osobností národnostného verejného života, moderátorom bol konateľ Neziskovej verejnoprospešnej spoločnosti SlovakUm s. r. o. Imrich Fuhl, ktorý po každom bloku dal príležitosť na diskusiu.
Po hymnickej piesni Daj Boh šťastia tejto zemi sa prítomným prihovorila predsedníčka ZSM. Ruženka Egyedová Baráneková zdôraznila, že aktuálny ročník konferencie je výnimočný tým, že sa v prednáškach dôraz kladie na budúcnosť. „Je veľmi dôležité všímať si, čo z doterajších skúseností vieme aplikovať v budúcnosti. Nemôžeme sa spoliehať len na istoty, ktoré pre nás z národnostného zákona vyplývajú, pretože je zrejmé, že na prežitie slovenskej národnosti nestačia. Bolo by dobré, keby sme sa rozprávali o tom, čo by sme vedeli robiť inak, lepšie, efektívnejšie,” zdôraznila predsedníčka najstaršej a najpočetnejšej občianskej organizácie Slovákov v Maďarsku. R. Egyedová Baráneková následne pozdravila hostí, ktorí prijali pozvanie na konferenciu aj ako prednášatelia. „Som rada, že naše pozvanie prijali predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) Bence Szeljak, vedúci Čabianskej organizácie Slovákov Bence Püski-Liker sa tentokrát nevedel zúčastniť, keďže organizuje podujatie, ale odkázal, že na najbližšom fóre sa podelí o plány. Je tu medzi nami aj predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku (ÚSOM) František Zelman. Len Slovenský spolok Identita (SPI) nevyužil možnosť prezentovať na konferencii svoju koncepciu do budúcnosti. Pozvanie prijali aj najvyšší predstavitelia slovenskej národnosti v Maďarsku: predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik, hlavný referent pre národnostné školstvo Ministerstva vnútra Maďarska Štefan Kraslán a riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. Jedným z cieľov konferencie bolo, aby sme si povedali, čo je dobré a čo by mohlo lepšie fungovať, predstaviť naše vízie. […] Mojím skalopevným presvedčením je, že celý náš slovenský národnostný život je ako jedna veľká mozaika. Každý svojím malým obrázkom musí prispieť k tomu, aby sa poskladalo naše spoločné dielo. Musíme hľadať cestu k spolupráci staršej a mladšej generácie, aby sme sa učili navzájom,” zahájila stretnutie predsedníčka R. Egyedová Baráneková.
Prvým prednášateľom bol genetik, bývalý predseda Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický. Jeho prezentácia s názvom Postrehy a ponaučenia z polstoročia – máme ešte šancu? sa venovala slovenskému národnému povedomiu. Autor sformuloval 3 základné chyby Slovákov v Maďarsku: často nerozlišujú národnú príslušnosť a štátne občianstvo, nechajú, aby ich považovali za imigrantov – prisťahovalcov odniekadiaľ z cudziny a nechajú, aby im vzali to, na čo by mohli byť hrdí – slávne osobnosti, materiálne a duchovné hodnoty aj ich samých. M. Šipický sa okrajovo venoval aj stavu slovenského jazyka slovenčina stratila funkciu prirodzeného prostriedku komunikácie, prerušil sa prirodzený proces odovzdávania znalosti jazyka z generácie na generáciu a používanie slovenčiny sa zužuje na čoraz tenšiu vrstvu intelektuálov. Prednášajúci dospel k názoru, že šanca na revitalizáciu a zachovanie terajšieho stavu je takmer beznádejná. M. Šipický možné riešenie vidí v zachovaní a posilnení citovej väzby na pôvod a tradície.
Riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy a úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová sa v prednáške Možné smery v národnostnom školstve – realita a možnosti v našich školách venovala možnostiam vychovávania uvedomelého člena slovenského verejného života. Podrobne sa zaoberala životnou dráhou jedinca, presnejšie, ako ho vychovať, aby bol prosperujúcim členom komunity Slovákov v Maďarsku. Upriamila pozornosť na možnosti, ktoré ponúka inštitucionálny systém. M. Szabová za najdôležitejší cieľ pokladala vychovať pracovnú silu v národnostných školách ako aj aktívneho člena slovenskej komunity. Zdôraznila, že systém disponuje dostatkom vábivých možností, ako napríklad zvyšovanie pedagogickej mzdy, národnostný príplatok alebo celoživotné vzdelávanie.
Univerzitná profesorka, kulturologička, etnografka a bývala predsedníčka ZSM Anna Divičanová vo svojom príspevku hovorila o školstve a verejnom živote slovenskej národnosti v Maďarsku. Podľa nej sa tu vytvorila slovenská národnosť so špecifickými črtami a slovenskosťou. Najsilnejšie ostrovy boli dolnozemský, pilíšsky a novohradský. Upozornila, že pedagógovia už niekoľko desaťročí tvrdo pracujú na tom, aby si žiaci osvojili slovenský jazyk, pretože do slovenskej školy deti prichádzajú so slabými alebo nijakými znalosťami slovenského jazyka. Vyzdvihla, že Slováci v Maďarsku si medzi prvými vytvorili samosprávy a bojovali, aby sa slovenčina vyučovala v našich osadách. Dodnes je otvorenou a zložitou otázkou posilnenie slovenského charakteru výchovno-vzdelávacích inštitúcií, čo si vyžaduje neprestajnú pozornosť a reformy. Dodala, že zrod Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku bol príkladom pre ostatné národnosti, a po roku 1993 bolo treba vyvinúť úsilie na zachovanie Zväzu, ako významnej občianskej organizácie. A bolo to veľmi správne rozhodnutie, potvrdzuje nám to každý rok jeho existencie.
Mládežnícky referent Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku Károly Radóczy opísal praktické skúsenosti so spustením série podcastov (Podcast je zvuková nahrávka, ktorú jej autori šíria prostredníctvom internetu alebo mobilných aplikácií a to väčšinou v sérii ako pravidelnú reláciu). Poznamenal, že v súčasnosti sa táto digitálna forma teší veľkej obľube. Ozrejmil, že nemecká samospráva funguje na základe 5. strategických oblastí: politika, vzdelávanie, kultúra, mládež a komunikácia. K poslednej patria podcasty ako jedna z foriem oslovenia nemeckej národnosti v Maďarsku. K. Radóczy hovoril aj o tom, že v začiatkoch je dôležité vytýčiť formu, určiť cieľovú vekovú skupinu, vybrať si jazyk a štýl, pričom veľa záleží na osobnosti moderátorov, hostí a na voľbe tém.
Vedúca kabinetu CSSM Orsolya Szabó zhrnula výsledky 16. sčítania obyvateľstva. Podrobný rozbor žúp ste si mohli prečítať aj v našom týždenníku. Podľa informácií štatistického úradu, sčítanie obyvateľstva v tejto forme prebiehalo poslednýkrát. Nasledovala prednáška Heleny Hímešovej s názvom Kyberkriminalita – digitálne hrozby a ako s nimi úspešne bojovať. Nadporučíčka a vyšetrovateľka Policajného zboru Novohradskej župy hovorila aj o bežných typoch podvodov a o psychickej manipulácii, inštalácií aplikácií ako aj o hackeroch (používatelia počítačov, snažiaci sa cez počítačovú sieť preniknúť do cudzích systémov). „V žiadnom prípade by sme nemali poskytovať dôverné informácie, bankové, identifikačné a autentifikačné údaje v odpovediach na mejlovú alebo inú žiadosť. Najlepšie je keď prerušíme konverzáciu. Používajme jedinečné a silné heslá, viacfaktorové overovanie, neinicializujme platbu v reakcií na žiadosť zaslanú listom, držme sa dôveryhodných zdrojov, kontaktujme osobu alebo organizáciu prostredníctvom kanálov, ktoré máme k dispozícií. Nebuďme dôverčivý. Nie je reálne, aby cudzí ľudia ponúkali možnosť ľahkého zbohatnutia. Keď dostaneme takýto list, buďme podozrievaví. Spomaľme a premýšľajme o tom, čo skutočne žiadajú a nedôverujme neznámemu volajúcemu, pretože sa môže stať, že spozná naše údaje, známych a naše okolie.“
Večer prvého rokovacieho dňa spestrila hudba kapely Csibaj Banda z Jače, pri ktorej prítomní disutovali do neskorého večera.
Druhý deň konferencie sa prvá prihovorila predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. V prednáške s názvom Nový cyklus – výzvy a plány sa najsamprv venovala výsledkom júnových národnostných volieb. Spomenula, že sa registrovalo 12 345 voličov, z čoho k urnám prišlo 9 902. Na základe 8025 odovzdaných platných hlasov sa v krajine mohlo založiť 116 miestnych samospráv. Predsedníčka grémia informovala prítomných o nasledujúcich dôležitých stretnutiach CSSM. Spomenula, že do škôl postupne nastupujú ľudia, ktorí boli vychovaní školským systémom, ktorý má 75 rokov. Okrem doterajších dosiahnutých a prebiehajúcich cieľov vyzdvihla, že v ďalšom cykle je dôležitá metodická obnova v slovenských národnostných školách, treba posilniť Pedagogické metodické centrum finančne i personálne. Na poli kultúry, okrem prác na Slovenskom kultúrnom stredisku na Rákócziho triede a zriadenia Múzea Slovákov v Maďarsku, pokladá za možnú cestu založenie slovenskej národnostnej umeleckej školy, len je potrebné nájsť optimálnu organizačnú formu. Predsedníčka je toho názoru, že by sa mali realizovať výskumy, ktoré môžu pomôcť v rozhodovaní na poli školstva a v ďalších oblastiach. A. Hollerová Račková prezradila, že v tomto cykle sa chce viac venovať popularizovaniu slovenského jazyka.
Parlamentný hovorca Slovákov sa venoval otázkam okolo parlamentného zastúpenia národnosti v Maďarsku. Anton Paulik zdôraznil, že aj bez hlasovacieho práva sa dá hájiť záujmy Slovákov v Maďarsku. Informoval o činnosti parlamentného Výboru pre národnosti v Maďarsku. „Konečne sa rozhoduje o nás a nie bez nás. Rámce, ktoré máme sú pomerne dobré, ale dostali sme ich dosť neskoro. Už nie sme taká silná komunita, aby by sme ich vedeli naplno využiť,“ poznamenal s tým, že pre hovorcov sú dôležité iniciatívy zdola, aby vedeli presadzovať záujmy komunity. Dodal, že 2025 bude rokom 30. výročia založenia prvej slovenskej samosprávy a dotvorenia celého celoštátneho systému.
Riaditeľ Slovenského odborného kolégia Juraj Rágyanszki hovoril o činnosti ním vedenej inštitúcie v Budapešti, ktorú v súčasnosti navštevuje 10 mladých. V prvej časti prednášky sa venoval základným pojmom a histórii. Druhá časť sa týkala štatistických údajov. „Teraz odchádza jedna generácia, ktorá ukončila vysokoškolské štúdium. Onedlho budeme mať voľné miesta, čakáme teda stredo- aj vysokoškolákov,” vyzýval na využitie kolégia a hovoril aj o voľnočasových programoch, ktoré môžu byť pre mládež užitočné a vábivé.
V poslednom bloku prvý vystúpil predseda OSMM Bence Szeljak, ktorý sa venoval budúcnosti slovenskej mládeže v Maďarsku na organizačnej a individuálnej úrovni. Vyzdvihol dva veľké programy: študentskú konferenciu a celoštátnu súťaž Slovenskosť pre mňa je. Z noviniek spomenul novú facebookovú stránku, ktorá má za cieľ združovať slovenskú mládež v Maďarsku, a Slovenskú mládežnícku akadémiu, ktorá by sa stala festivalom.
Predseda ÚSOM František Zelman prezentoval rozvoj slovenskej národnostnej občianskej sféry na Dolnej zemi. Navrhol, že všade kde je to ešte možné, treba založiť spolky, ale mali by si zachovať slovenský charakter. Upriamil pozornosť na grantový systém a odporučil vypracovanie metodiky, aby sa viac využívala slovenčina v každodennom styku.
Sociológ, člen výboru Matice slovenskej, osvetár a publicista Jozef Schwarz na konferencii vystúpil s prednáškou Ako zostať Slovákom v Maďarsku napriek „kvalite” slovenskosti v materskej krajine. „Skúste byť a nielen zostať Slovákom za hranicami,“ odkázal na začiatku príspevku J. Schwarz. Za neadekvátne pokladal neadresné rozdeľovanie práce medzi zahraničnými Slovákmi. „Pre nás je životne dôležitá spolupráca materskej krajiny s menšinami. Matica slovenská plánuje vyhlásiť 2025 za Rok zahraničných Slovákov,“ zdôrazni matičiar.
Posledná prednáška mala názov Nádej je naša povinnosť – Čo všetko musíme ako slovenskí aktivisti? Autorka R. Egyedová Baráneková v nej vyzdvihla dve dôležité vlastnosti: vytrvalosť a systémovosť. „Nedosiahne sa ihneď požadovaný výsledok napriek tomu, že človek do toho vynaloží veľa síl. Mládež potrebuje niekoho, na koho môže byť právom hrdá a ukazuje jej smer. Preto ZSM spolu s Ľudovými novinami vyhlásil rok 2024 za rok Osobností Slovákov v Maďarsku.“ Z nových plánov ZSM predsedníčka uviedla zakomponovanie ľudovej školy umenia do každodennej činnosti výchovno-vzdelávacích inštitúcií. „Spoločnými silami sa dá dosiahnuť veľa. Citová väzba ku kultúre je tá najsilnejšia, vďaka ktorej cítime, že máme radi slovenčinu. Vieme, že sa k nej viažeme. Práve preto aj ZSM už celé desaťročia organizuje Slovenské Spievanky, Slovenský škovránok, či Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku v Banke alebo školu v prírode Poznaj svoje korene.”
Po plodnej diskusii organizátorka podujatia, predsedníčka ZSM R. Egyedová Baráneková zhodnotila rokovanie. „Som spokojná, že ste prišli zo všetkých kútov z Maďarska. Je zastúpený každý región a každá veková kategória. Je tu akási vzorka zo života Slovákov v Maďarsku: mladá, stredná a staršia generácia, Slováci z Dolnej i Hornej zemi. Dôležité je, aby ste si ako účastníci odniesli z konferencie nejaký impulz, motiváciu, informáciu, lebo len vtedy splnila svoje poslanie. Veľmi dôležitá je pozitívna energia a Vy ste všetci takí, že ju rozdávate, nerozdeľujete Slovákov v Maďarsku, ale ich spájate. A aj tento pocit je úžasná pridaná hodnota takýchto stretnutí.“
12. ročník konferencie sa vysielal naživo na sociálnej sieti Zväzu, kde si ju záujemcovia môžu pozrieť aj teraz.
(ar)
Foto: autor, I. Fuhl