Od roku 2000 funguje medzi Maďarskom a Slovenskou republikou zmiešaná medzivládna komisia pre otázky národnostných menšín. Podľa pôvodných predstáv by mala zasadať každoročne, striedavo v jednej alebo druhej krajine.

Obidve krajiny si zostavili svoju časť zmiešanej komisie na základe odbornosti, v jednotlivých sekciách sú zastúpené rezorty, ktoré majú na starosti v danej krajine jednotlivé oblasti národnostného života, počnúc školstvom a končiac trebárs aj hrobmi vojakov padlých počas svetových vojen. Na oboch stranách sú prizvaní aj predstavitelia národností, teda do slovenskej sekcie predstavitelia maďarskej národnosti na Slovensku a do maďarskej sekcie predstavitelia slovenskej národnosti v Maďarsku. Slovákov v Maďarsku zastupuje v komisii predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ja, ako parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku a ako predstaviteľ občianskej slovenskej národnostnej sféry Attila Spišák, evanjelický farár v Slovenskom Komlóši.

Komisia na svojich zasadnutiach obyčajne po dlhých diskusiách prijíma odporúčania pre obe vlády, z ktorých potom vzniknú uznesenia vlády. V nich sú vyznačené jednotlivé rezorty, ktoré majú na starosti realizáciu daného odporúčania. Táto fáza trvá v horšom prípade aj niekoľko rokov aj napriek tomu, že vládne uznesenie obyčajne určuje celkom konkrétne zodpovedné ministerstvo. Na základe takýchto odporúčaní sa rekonštruovali slovenské dvojjazyčné školy, resp. podporovali rôzne iné aktivity našej národnosti.

Keďže Zmiešaná komisia by mala zasadnúť v blízkej budúcnosti, 26. 11. sa zišla maďarská sekcia, aby sme prebrali plnenie jednotlivých skorších odporúčaní. V rámci sekcie sa prerokúvajú dosiahnuté výsledky predchádzajúceho obdobia, vyhodnocuje sa proces plnenia jednotlivých odporúčaní a predkladajú sa aj nové odporúčania pre obidve strany. Nové odporúčania, ktoré sa týkajú slovenskej vlády, obyčajne predložia predstavitelia orgánov maďarskej štátnej správy, kým tie, ktoré sa vzťahujú na našu komunitu, predkladá zvyčajne Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku.

Na tomto stretnutí, na základe už dávnejšie prijatých odporúčaní, ktoré odstupom času už stratili svoju aktuálnosť, predsedníčka CSSM opätovne predložila žiadosť, aby obe strany podporili nákup budovy bývalého kostola peštianskych slovenských evanjelikov na Rákócziho triede 57/a i jej obnovu na účely kultúrneho strediska Slovákov v Budapešti, ako aj sídla kultúrnych ustanovizní CSSM. Na predbežných rokovaniach s predstaviteľmi oboch vlád sme sa doteraz stretli s pozitívnym prístupom k tomuto návrhu, len aby to tak zostalo aj potom, keď už budú určené ministerstvá, ktoré majú zabezpečiť potrebné financie na túto nemalú investíciu.

Úrad ombudsmanky, zodpovednej za národnosti, CSSM, jej inštitúcia a moja kancelária sme si spoločne zaspomínali na folkloristu, tanečníka, autora viacerých odborných publikácií, rodáka z Pišpeku Štefana Lamiho. Na podujatí boli prítomní jeho bývalí kolegovia, priatelia a aj deti. Na základe prednášok a spomienok prítomných som si ešte viac uvedomil, čo som aj minule písal, že naše osobnosti si musíme vážiť, evidovať ich a podľa možnosti aj si ich pripomínať. Rád by som dodal, že ak takto činíme v spolupráci s organizáciou, v ktorej predtým možno ani nepočuli o danej osobnosti, sami sa prekvapíme, ako po takýchto spomienkových podujatiach vzrastie záujem o jej život a dielo. Len treba nájsť zaujímavých ľudí v našom okolí, ako sa to podarilo aj v prípade Štefana Lamiho.

Anton Paulik