Slováci v Maďarsku sú už 100 rokov príslušníkmi národnostnej menšiny. Nie všetci, iba tí, ktorí chcú zostať naďalej Slovákmi. To je zásadná zmena oproti Rakúsko-Uhorsku.

Za Františka Jozefa boli v Uhorsku všetci zo zákona príslušníkmi maďarského politického národa – teraz je to na ich voľbe. Nie je to a nikdy nebolo jednoduché. Buď čierne alebo biele. Uvediem čiernobiely príklad Jána Černocha, resp. maďarsky Csernocha Jánosa. Historická osobnosť, ktorá je v Maďarsku známejšia ako na Slovensku.

Narodil sa v Skalici roku 1852 v rodine slovenského skalického mešťana. Po gymnáziu sa dal na dráhu katolíckeho kňaza. Začínal v Radošovciach, dedinke na Záhorí, ale ďalšia jeho životná púť sa odohrávala na území dnešného Maďarska. Vrcholom jeho uhorsko-maďarskej kariéry bola funkcia ostrihomského arcibiskupa, uhorského prímasa a „korunovateľa“ Karola IV. za uhorského kráľa v roku 1916. Slovák korunoval kráľa! Historicky posledná korunovácia.

Zo slovenským záhoráckym prostredím a predovšetkým zo Skalicou nikdy neprerušil kontakty. Na začiatku 20. storočia bol desať rokov za ňu poslancom uhorského snemu. Pri prvej voľbe kortešoval v prospech Černocha aj dr. Pavel Blaho, známy slovenský národovec a od roku 1910 tiež poslanec uhorského snemu. Neskôr mu vyčítali podporu pre Slovákov nepriateľského kandidáta.

Bol to takmer gordický uzol osobných, rodinných, národných a štátnych záujmov. K tomu pristúpil aj priateľský a príbuzenský vzťah medzi Blahom a Černochom. Krstným otcom malého Janka Černocha bol „starý“ Blaho. A opačne, budúci kardinál Černoch bol krstným Blahových detí. Napríklad aj synovi Jankovi Blahovi, neskôr známemu opernému spevákovi Slovenského národného divadla. Ten spomína na návštevu svojej matky u J. Černocha: „Pani kmotrenko, co si myslíte, že budu furt podporovat ten váš panslávsky dúm? Frfotal, frfotal, ale tisícovku dal.“ O čo išlo? Černoch v roku 1905 daroval skalickému Spolku sv. Vincenta 5000 zlatých, ktoré slúžili na výstavbu kultúrneho domu Katolícky kruh. Na jeho prevádzku prispieval aj neskôr ako svedčí Janko Blaho.

Na dokreslenie osobnosti J. Černocha: Skalicu podporil v rokoch svetovej vojny, v roku 1916 založil fundáciu 10 tisíc korún, okrem toho daroval Skalici 4 tisíc korún a dva vagóny osiva. Jeho „proslovenské“ činy názorne dokazujú povrchnosť zjednodušenej typológie založenej na národnej/národnostnej báze.

Zánik Uhorska neprijal. Skôr naopak, brojil proti novému Československu. Nemôžeme sa mu čudovať. Odpočíva v ostrihomskej bazilike, kam jednoznačne patrí. Taktiež sa nemožno čudovať, že v slovenskej pamäti sa často nevyskytuje. Čiastočnou nápravou je osadenie pamätnej tabule s jeho menom na skalickom gymnáziu, ktorého bol žiakom a ktoré počas svojho života podporoval.

Jozef Schwarz