Na pracovný stôl v čase, keď v pálivej kanikule je lepšie zatôniť sa v starom bratislavskom tehlovom dome, odkiaľ sa dívam na uznojených turistov malátnejúcich na dunajskom nábreží povedľa Slovenského národného múzea, zvyknem si vyložiť nielen nohy, ale najmä knihy. Najlepšie hneď viac, a to z rôznej sorty.

Mám nenapraviteľný rozmar, že v nastavení „z každého rožku trošku” je vždy väčší čitateľsko-poznávací záber, ako aj myseľ povzbudzujúci informačno-intelektuálny motív, akoby som sa mal umárať na jeden hlt „monológovou” spisbou prestížneho veršotepca či literárnym konštruktivizmom poznačeného príbehového pokušiteľa.

V týždňoch, keď sa Slovač skrze Európou, najmä juhovýchodnou, sýti folkloristickým zvykoslovím, najmä však pôžitkárskym hladkaním gurmánskeho čreva, hoci uskromnený striedmosťou dietologických zeleninových šalátov a usrkávaním čiernej kávy zásadne mierne osladenej agátovým medom (a veď už mám po šesťdesiatke...), bažím po zážitkovosti jedál od výmyslu sveta (najmä slovenského!) v knižných kuchárkach.

S domýšľaním chutí, vôní a farebnosti stáročiami zaručene potvrdených receptov, snujem si kýžený okamih podporený okrídlenou frázou „veď ak raz vkročím do dôchodku...” Naisto si opášem zásteru a pustím sa do kuchtenia. A veru s vervou! Napokon, čo Slováci tu hore, a či tam dolu, pod Dunajom, poväčšine nie sme veru drúci, ako skôr súci: postaviť sa za hrnce, kotlíky či panvice, nevraviac o „klbáskovom kumšte”. Čo už, my s dolnozemskými génmi, sťaby nám ho vpisovali po narodení do generačného Tranoscia...

A tak si (zatiaľ) skôr vo fantazírovaní podmieneným prečudesným čítaním vytváram možno raz čarodejnícke menu. Pôvodca mojich ašpirácií je mešťan Ján Babilon. Pôvodne Gemerčan mal v Budapešti reštauráciu, ktorú navštevovali – zrejme aj preto, že Babilon bol človek šľachetných mravov a dobročinných zámerov – aj osobnosti slovenskej kultúry.

Kniha obsahovala 1500 receptov na jednoduché, ale i honosnejšie jedlá. Nuž a okrem receptov aj abecedu dobrej gazdinky, fortieľneho hospodára, spoločenskej etikety... Jesto sa u Babilona čomu priučiť i kuchársky „pričuchnúť“ aj s odstupom čochvíľa poldruha storočia! Napokon, v roku 2020 oslávime 150 rokov od okamihu, čo rodák z Radvane nad Hronom (2. jún 1818 – 17. január 1877) jedinečným spôsobom „zložil na kolená” gurmánsky vychýrenú Pešť. Preto pri čítaní jeho 495-stranovej „Biblie najlepších chutí” sa ma zmocňuje genius loci. Sťaby nostalgicky slovenský. Originálny, pikantný, voňavý, romantický, možno národný, azda monarchistický. Ale náš, podtatranský!

Nebojme sa Jána Babilona nazvať kuchárskym kniežaťom. Veď práve jeho Kuchárska kniha, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1870 v Pešti, bola vôbec prvou kuchárskou knihou v „slovenskej reči“ – ako to dopĺňa aj jej názov. Mešťan Ján Babilon na obale knihy oznamuje, že ju vydal vo vlastnom náklade, pričom koľko slovného jemnocitu možno rovnako na obale nájsť v dobre mienenom odporúčaní, prečo by mal po nej človek siahnuť... „K velikému osohu nielen pre domácu potrebu, ale aj pre hospodárstvo, obsahujúc tie najjednoduchšie jako i najvybranejšie jedlá i pre každodennie i mimoriadne skvelé obedy.“

A prečo sa pred poldruha storočím do písania tejto „zážitkovo-gurmánskej” epopeje pustil? „Pretože nielen ja, ale i mnohí rovnako zmýšľajúci uznali, že kuchárska kniha je potrebná pre každý národ. Veď základ telesného živobytia všetkých národov spočíva na pokrme a ak je zlý základ, t. j. zlý pokrm, je zlé aj zdravie a ako blatom nikto neobieli plátno, tak ani zle pripravené varivo, nieže nenapraví žalúdok a neobživí telo, aby bolo zdravé, ale ho pokazí. Táto kniha má tedy vytýčený vznešený cieľ, a pretože slovenský národ takú knihu posiaľ nevidel, dalo veľa práce nielen knihu spísať tak, aby neostala v pozadí za nemeckými kuchárskymi knihami, ale aby bola aj každému zrozumiteľná.”

Prečo práve tu a teraz o večnej téme? Vari preto, že jesto nadostač dôvodov tešiť sa na zrod „modernistického Babilona”. Rovnako je z Pešti, a takisto rodom Slovák – Zoltán Bárkányi. Spoločnosť SlovakUm už teraz avizuje, že na jeseň 2019 vydá jedinečnú knihu z vlastnej dielne v slovenskom a maďarskom jazyku, v ktorej príťažlivým spôsobom ponúkne milovníkom kulinárstva recepty 250 slovenských jedál!

Už sa teším na prezentáciu knihy počas novembrovej Bibliotéky v bratislavskej Inchebe. Ba ešte viac na to, ako v predvianočnom čase budem mať sto a viac dôvodov na to, aby som si opäť s úľubou vyložil nohy s knihou – „chuťovkou” na svoj pracovný stôl.

Takže – do knižného pochutenia, priatelia!

Ľudo Pomichal