Počas existencie vojnovej Slovenskej republiky vyslancom v Maďarsku bol diplomat Ján Spišiak. V roku 2010 vyšla jeho kniha Spomienky z Budapešti 1939 – 1944. Sú to denníkové zápisky. Čítavam ju s veľkým záujmom, obsahuje výdatný zdroj informácií aj pre dnešok.

V apríli 1941 Nemci prepadli Juhosláviu a Maďarsko vtiahlo do Báčky a okupovalo ju. Maďari splnili čiastočne už tretí cieľ revízie. Po južnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi r. 1938/39 a severnom Sedmohradsku r. 1940. Zároveň s územiami získali i množstvo slovenských a iných obyvateľov. Sám ministerský predseda Kállay povedal, že nechápe, prečo chcú Slováci politiku reciprocity, lebo „Maďarsko má 300 000 Slovákov a na Slovensku je len 80 000 Maďarov, takže Slováci by viac trpeli“. Maďarské štátne orgány postupovali prísne proti príslušníkom nemaďarských národností. Príkladom je vynesenie trestov smrti nad mladými odbojármi v Petrovci 28. 10. 1941, alebo masové vraždenie v januári 1942 v Novom Sade. Po oslobodení odhadli počet mŕtvych v Báčke na 21 tisíc osôb, z toho podľa Bajcsy-Zsilinszkého 8 350 Slovanov.

Slovenský národný život neutíchal. Slováci vydávali týždenník Slovenská jednota, ktorý začiatkom jari 1942 začali meniť na denník. Bol to ťažký zápas s úradmi. Ako Spišiak píše: „Je predstaviteľné v tunajšom, vysoko šovinistickom režime, aby jeden denník zachoval ľadovo chladný postoj k tisícročnej svätoštefanskej myšlienke? Veď horthyovský režim si postavil túto myšlienku za ideový základ svojej existencie“. Prvé číslo Slovenskej jednoty ako denníka vyšlo 24. mája 1942. Redakciu viedli také osobnosti ako Ján Čajak ml., Michal Topoľský či Andrej Sirácky. Malo to zmysel. Podľa Spišiaka nikdy predtým široké vrstvy slovenského ľudu nečítali tak masovo slovenské noviny. Dokonca konkurovali aj režimovým denníkom na Slovensku. Nedeľné čísla Slovenskej jednoty sa tlačili v počte 25 tisíc výtlačkov. Dobre sa čítali aj vydania zo stredu týždňa. To sú počty, ktoré by brali slovenské denníky aj dnes.

Jozef Schwarz