Pred časom som písal o tom, akú pozitívnu úlohu počas druhej svetovej vojny zohrávali noviny slovenskej menšiny v Maďarsku Slovenská jednota. Stúpali na otlaky nielen maďarským, ale aj slovenským politikom. „Vyznamenal“ sa najmä novinár a spisovateľ Ján Čajak mladší z Báčky okupovanej Maďarmi.

Slovenského vyslanca v Pešti Jána Spišiaka, ktorý dovolenkoval na Vianoce 1943 v Tatrách, si predvolal slovenský prezident Jozef Tiso. Nemecký vyslanec Ludin sa sťažoval na redaktora J. Čajaka za „nemožné“ články. Tiso navyše zdôraznil, že pri návšteve Slovenska nadáva na tzv. Slovenský štát a domácich politických činiteľov. Slovenské úrady dokonca zakázali vydať Čajakovi – redaktorovi slovenských novín z Maďarska – vízum na Slovensko! V záujme zachovania vydávania Slovenskej jednoty sa v redakcii navonok dohodli prepustiť J. Čajaka z redakcie, ale… V skutočnosti v inej forme dostával doterajší plat, mal naďalej legitimáciu maďarského novinára, čo bolo pre voľnosť pohybu dôležité, dostal moderný fotoaparát, chodil po slovenských dedinách a písal zaujímavé reportáže. Slovenská jednota vychádzala ďalej.

Začiatkom januára 1944 vyšla v Slovenskej jednote kurzívka „O naničhodnom psovi“, ktorá končila slovami: „Oplan a zlodej je tento pes. Sliepky kradne, ľudí pohrýzol, slovom naničhodník, nepolepšiteľný dobrodruh“. Čitatelia vycítili, že naničhodný pes je v tomto prípade Hitler. A práve to maďarský ministerský predseda Miklós Kállay u seba v kancelárii ustarostene vyčítal Čajakovi. Ten spoločne s Kállayom ešte raz prečítal maďarský preklad a povedal: „Kegyelmes uram, veď tu nikde nie je reč o tom, že Hitler je pes“. Kállay sa zachoval korektne a povedal: „Pán redaktor, radím Vám, zmiznite, zmiznite!

Jan Čajak pracoval pre redakciu a Slovákov v Maďarsku až do Slovenského národného povstania, ktorého sa osobne zúčastnil.

Jozef Schwarz