Tento rok sme si pripomenuli 75. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Presídľovanie v mnohých prípadoch spôsobilo roztrhnutie rodín. Často sa stávalo, že nie všetci členovia rodiny sa chceli presťahovať do Československa, tým pádom došlo aj ku kurióznym prípadom, keď sa deti presídlili, ale rodičia zostali, alebo opačne.

Nebolo zriedkavým javom ani to, že sa nezhodli súrodenci: jedni zostali a druhí sa presídlili. Ba dokonca boli prípady, keď sa preto rozpadli manželstvá. Časom sa naštrbené rodinné vzťahy normalizovali a v obciach a mestách na oboch stranách hraníc organizovali autobusové zájazdy za účelom návštevy príbuzných. Tieto zájazdy sa konali väčšinou v čase hodových slávností, alebo, ako sa na Komlóši hovorilo, na búčov. Počas jednej takejto návštevy po príchode autobusu na Slovensko sa niekto z davu čakajúcich opýtal vystupujúcich: vy ste všetci Slováci? Prišla okamžitá odpoveď: Igen, všetci!

Nemám poznatky o tom, kedy sa konal posledný autobusový zájazd z mojej rodnej obce na Slovensko, ale obávam sa, že dnes by to s tou odpoveďou dopadlo oveľa horšie. Žiaľ, výmena obyvateľstva nepriaznivo ovplyvnila osudy Slovákov, ktorí zostali v Maďarsku, ich asimilácia sa zrýchlila.

Samozrejme, život v etnicky zmiešaných komunitách prináša aj veľa zaujímavých situácií, vyplývajúcich z používania zmiešaného jazyka, v ktorom sa striedajú slovenské a maďarské prvky a štruktúry. Pre niekoho to možno znie ako hatlanina, ale pre nás, ktorí ovládame oba jazyky na úrovni materinského, je to niečo fascinujúce, osviežujúce a niekedy aj komické, ale, samozrejme, nie v zlom zmysle.

Pri jednej návšteve na Slovensku počas zabíjačkovej sezóny sa stalo, že náš hrdina mal za úlohu očistiť cesnak do klobás. Ako tak usilovne čistil, išla okolo gazdinka a povedala mu: „Janko, stačí.“ On na to čistil veselo ďalej a keď gazdinka znovu išla okolo, tak mu znovu riekla: „Janko, stačí!“ Janko na to odpovedal: „Ale ja pomalšie už neviem čistiť.“ Gazdinka sa usmiala a povedala: „Dosť bude.“ Janko sa tiež usmial a odpovedal: „Tak to mi povedzte a nie že stačím.“

Moja mama, keď som prišiel domov na návštevu, sa ma zvykla pýtať: „Dáš si viršle s muštárom?“ Opačný prípad bol, keď išli zo Slovenska do Budapešti na výlet a v mäsiarstve, kde sa dali kúpiť vynikajúce jedlá, si niekto takto objednával: „Kérek párkit horcsicával.“ Samozrejme, predavač nepochopil a odpovedal: „Horcsica nincs!“ Či predavač pochopil, čo sú to párky, mi nie je známe.

Oveľa kurióznejší bol prípad, keď dvaja mladíci z južného Slovenska išli nakupovať do Maďarska, do Győru, a v drogérii hľadali šampón proti lupinám. Ich otázka bola: „Lupinás sampon van?“ Mladá predavačka si myslela, že chlapci si z nej robia srandu, ale vynašla sa. Odpoveď, ktorú dostali, vám nemôžem napísať, avšak môžete sa to veľmi ľahko dovtípiť. Mladí hrdinovia sa zahanbene vytratili z obchodu.

Hrdá mamička sa chválila počas ochotníckeho divadelného predstavenia: moja ďjovka serepľuje na sinpade. Nuž, to by určite nedopadlo dobre, keby to doslovne tak bolo.

Tento jav je, samozrejme, prítomný aj na južnom Slovensku, kde žije početná maďarská národnostná menšina. Musím však pochváliť Maďarov na Slovensku, že slovenčina im ide vynikajúco, bárs by tak ovládali jazyk svojich predkov aj Slováci v Maďarsku.

Určite by sme mohli vymenovať aj ďalšie vtipné príklady, ktoré prináša život pri paralelnom používaní dvoch jazykov. Dbajme na to, aby sme nezabudli náš materinský jazyk, aby sme neboli nikomu na posmech a potupu.

Ján Farkas

Foto: Kedysi dávno... Návšteva Komlóšanov v Horných Salibách