V roku 2019 vyšla kniha Benjamína Pravoslava Červenáka „Zrkadlo Slovenska“ prvýkrát v slovenčine. Bola napísaná už v roku 1842, vtedy vyšla po česky. Aj po 175 rokoch sú zaujímavé dve veci: autor a obsah knihy.

O autorovi toho veľa nevieme. Naša národná encyklopédia „Beliana“, ktorá sa po tridsiatich rokoch vydávania prepracovala už/až k písmenu „Ká“, ho spomína na ôsmich riadkoch. Vyberám: Červenák, Benjamín Pravoslav, 9. 10. 1816 Pliešovce, okres Zvolen – 15. 6. 1842 Bodony, Maďarsko – slovenský učiteľ, člen štúrovskej generácie. Počas štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave sa zapojil do študentského hnutia. ... V rokoch 1838 – 39 bol námestníkom profesora na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej na bratislavskom evanjelickom lýceu (po Ľ. Štúrovi). Politické názory na vývoj národného hnutia spracoval v posmrtne vydanom diele Zrcadlo Slovenska (1844). Ešte menej toho vieme o jeho diele. Pritom vydavateľ tvrdí, že „jeho kniha je chýbajúce ohnivko slovenskej histórie. Predstavuje našu vlasť z rôznych strán: od mytológie, cez históriu po dobové pomery v štúrovských časoch. Červenák ho napísal s vedomím, že ak sa má Slovensko národne prebudiť, musí samo seba spoznať. Preto dal Slovensku svoje Zrkadlo“.

Zomrel mladý – dvadsaťpäťročný u svojho brata v Bodoni (Kétbodony) pár km od Banky, národopisného pútnického miesta Slovákov v dnešnom Maďarsku. Jeho brat Karol zasadil pri Pravoslavovom hrobe dve lipy na znak toho, že tu odpočíva verný Slovan. Pri pohrebe sa naši predkovia zastrájali: „Akože, drahí krajania a priatelia, oslávime pamiatku zosnulého? Vari bolesťou a len prejavovaním bolesti? Konajme (...) dvojnásobnou usilovnosťou, a tak pamätník, ktorý si on počal stavať, dostaviame a našej budúcnosti prechováme.” Áno, ten pamätník – suverénne Slovensko sme o 150 rokov postavili, ale na Červenáka sme zabudli. Najmä my Slováci doma. Aj Bodončania, ktorí sa pomaďarčili. Prečítajte si reportáž znalca Jána Jančovica: Asimilácia v Bodoni – Je tu ešte niečo slovenské? na stránke oslovma.hu.

Ja, ako priateľ minulosti Slovákov v Maďarsku, išiel som sa presvedčiť na vlastné oči a najmä pozrieť, ako vyrástli lipy nad Červenákovym hrobom. Ale hrob na cintorínoch v Bodoni som nenašiel. Okrem niektorých slovenských mien v maďarskej transkripcii na náhrobkoch nie je nič čo by pripomínalo slovenskú slávu spred 180 rokov. Ba, niečo slovenské som našiel. Na koncoch obce drevené pútače s výraznými nápismi: „ZBOHOM“ pod maďarským „Viszontlátásra”.

Jozef Schwarz