Zápisky hovorcu (6/2025)
Ako som to naznačil na konci svojich predchádzajúcich zápiskov, na domovej stránke Správy fondov Gábora Bethlena bola uverejnená výzva na tohtoročnú podporu činnosti národnostných občianskych organizácií. Termín odovzdania žiadostí je 21. február, takže vedenia našich spoločenských organizácií majú na prípravu žiadaných dokladov skoro štyri týždne.
Celkový rámec podpory činí štyristopäťdesiat miliónov forintov, z čoho podľa výpisu Úrad predsedu vlády najmenej štyristo miliónov hodlá venovať výlučne na nákup hudobných nástrojov, alebo krojov. Keďže viem, ako ťažko si naše spolky vedeli doteraz zabezpečiť financie na podobné nákupy, môžem len súhlasiť s týmto zámerom.
V niektorých predchádzajúcich zápiskoch som tiež písal o stretnutí s ministrom zodpovedným za regionálny rozvoj a štátnu správu Tiborom Navracsicsom. Na stretnutí sa pomerne veľa hovorilo o praktickom využití možnosti používania národnostných mien na oficiálnych dokladoch. Pán minister, ktorý sa netají so svojím národnostným pôvodom, nám prisľúbil, že pri školení zamestnancov vládnych úradov budú klásť väčší dôraz na poskytovanie služieb národnostným občanom v tejto oblasti.
Treba dodať, že členovia národnostných komunít neprejavujú veľký záujem o uvádzanie národnostných mien svojich potomkov pri prvej registrácii v matrike a taktiež nežiadajú vo veľkom počte uviesť svoje mená aj v národnostnom jazyku na svojich osobných dokladoch. Podľa výskumu ombudsmanky Erzsébet Szalayovej Sándorovej, ktorá má na starosti aj sledovanie využívania práv národností, z roku 2021 do tohto termínu žiadalo dvojjazyčné osobné doklady celkovo 137 občanov, z toho iba dvaja boli slovenskej národnosti. Keďže viem, že jeden z nich som ja, rád by som sa dozvedel, kto bol ten druhý, kto si dal tú námahu a vybojoval uvedenie svojho mena na osobných dokladoch aj po slovensky.
No, ale nie preto o tom teraz píšem. Tento týždeň ma vyhľadali zo spomenutého ministerstva, aby som zhrnul problémy, ktoré vidím v tejto oblasti. Tak som napísal fakty z vlastnej skúsenosti a problémy, o ktorých som sa dozvedel od ľudí, ktorých – podľa uvedených čísel z výskumu pani ombudsmanky – ťažkosti napokon odradili od toho, aby si vybojovali uplatnenie tohto práva. Viem, že to ešte bude trvať, kým sa naše mená objavia na dokladoch vo väčšom počte, ale myslím si, že je to z pohľadu našej identity veľmi dôležitá záležitosť. Avšak musíme byť aj my aktívnejší a musíme požadovať, aby boli naše mená uvedené na dokladoch aj po slovensky.
Tiež v týchto dňoch, krátko potom, ako boli uverejnené podporné sumy na fungovanie miestnych a regionálnych národnostných samospráv, ma vyhľadal predseda Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ferdinand Egyed, že podľa neho ich župná samospráva nedostala podporu v takej výške, aká jej prináleží. Ako možno viete, v Novohrade sa po posledných voľbách založilo 20 miestnych slovenských zborov. Avšak v prílohe číslo 9 rozpočtového zákona doslova je, že danú sumu, ktorá je totožná s podporou našich miestnych samospráv, má dostať aj župná samospráva v prípade, ak v jej župe bolo zvolených najmenej desať a najviac dvadsať miestnych samospráv danej národnosti. Takže, žiaľ, v Novohrade by k tomu, aby dostali dvojitú sumu podpory na fungovanie, potrebovali o jednu slovenskú samosprávu navyše. Aj takto im prajem, aby i naďalej pracovali tak intenzívne, ako v predchádzajúcom volebnom období.
A nakoniec by som rád informoval čitateľov mojich článkov, že 28. januára prezentovali v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe tohtoročný Čabiansky kalendár. Ide o krásne obnovenú publikáciu, ktorú vám aj touto cestou vrelo odporúčam do pozornosti.
Anton Paulik