V zrkadle času (7/2024)
Pred 50 rokmi: O pátraní po dvore slov s básnikom M. Filadelfim
Na pozvanie slovenských klubov v Mlynkoch a Orosláni Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku (DZSM) začiatkom februára 1975 usporiadal autorské večierky békeščabianskeho maďarského básnika slovenského pôvodu Mihálya Filadelfiho.
Básne tohto po celej krajine uznávaného autora v slovenskom preklade Alexandra Kormoša pod názvami Polnoc a ešte bdiem, Samota, Osamelí, Áchim a Monológ predniesli študentky slovenského gymnázia v Budapešti A. Vrbovská a M. Hertliková. M. Filadelfi zarecitoval niektoré svoje najnovšie verše a prečítal aj svoju esej o pátraní po dvore slov. V rámci dvojjazyčného a priateľského rozhovoru účastníci večierka ako v Mlynkoch, tak aj v Orosláni sa zhovárali celkom otvorene a úprimne o potrebe zachovania materinského jazyka a pestovania slovenskej národnostnej kultúry, o otázkach dvojjazyčnosti, ako aj o príčinách a následkoch presídlenia Slovákov z Maďarska na Slovensko po druhej svetovej vojne. (13. februára 1975)
Pred 40 rokmi: Fašiangové nosenie Šimona a Judy pod Pilíšom
Raritou fašiangových zvykov v podpilíšskych Mlynkoch je dodnes „noseňí Šimona a Judy”. Tento obľúbený starodávny ceremoniál vyláka z domu každého obyvateľa najslovenskejšej dediny v Maďarsku – od najmenšieho až po najstaršieho. Šimon a Juda, čiže figuríny muža a ženy sú pekne vystrojené do miestneho kroja a majú na krku aj zvonček, ktorý im neprestajne zvoní. Obidvoch pripevnia na koleso, ktoré priviažu za voz alebo sánky a tak ich prevážajú hore-dole dedinou, ba zavezú ich aj do susedných lokalít. Obvod kolesa, na ktorom stoja a za ktorý sa držia, sa otáča spolu s nimi a vyzerá to tak, ako keby tancovali. Je to v podstate posledný fašiangový tanec a zároveň symbol plodnosti. Po obchôdzke „maškár” sa mládenci schádzajú v krčme a šenkárku pekne poprosia, aby im z nazbieraných potravín pripravila chutnú večeru a pridala aj šišky. (14. februára 1985)
Pred 25 rokmi: „Každý náš Slovák je rovnako dôležitý“
Na XI. stretnutí novohradských Slovákov v Gute niekdajšia podpredsedníčka maďarského parlamentu a predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Mária Jakabová - Šingeľová pripomenula, že sa narodila v neďalekých Horných Peťanoch a vyrastala práve v Gute a tak „každého Novohradčana nosí v srdci”. Parafrázujúc významného maďarského muzikanta a textára Jánosa Bródyho upozornila na to, že celý strom nevidíme, ak sa pozeráme iba na korunu alebo len na konár, nehovoriac už o prepotrebnom koreni. Súčasná predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková na úvod plodnej diskusie novohradských, pilíšskych, békešských a ďalších našich Slovákov prirovnala k rovnako potrebným kolieskam v hodinkách. Každý náš Slovák je teda rovnako dôležitý a je nezmyslom umelo vytvárať kategórie „dobrých, zlých, lepších a horších Slovákov“. Podľa nej pomaly, ale o to istejšie sa konečne začínajú prebúdzať naši Slováci aj v takých menších lokalitách, ktoré skeptickejšie založení znalci problematiky už neraz úplne odpísali. (17. februára 2000)
FotoMOMENTKY z našej minulosti
Lesní robotníci zo Senváclavu (Pilisszentlászló) 12. januára 1954 v zasneženom pilíšskom kraji pri svojej práci v štátnom hospodárstve. (mti)
Záber zo slovenského kultúrneho programu ochotníckych folkloristov predneseného 23. januára 1962 v Sarvaši pod názvom Večierka. (mti)
Mária Hovorková, Anna Žingerová a Zuzana Magyarová počas družného rozhovoru na maškarnom plese 29. februára 1960 v osvetovom stredisku v Slovenskom Komlóši. (mti)
Zostavil: Imrich Fuhl