Sviatočné chvíle, čas, keď citlivejšie vnímame svet okolo nás a dianie v ňom, máme pomaly za sebou. Po hlučnom privítaní nového roka sa v duchu pripravujeme na úlohy, ktoré nás čakajú v nastávajúcom období.

Vstupujeme do štvrtého roka, keď v našom bezprostrednom susedstve zúri vojna, čo sme si pred niekoľkými rokmi nevedeli ani len predstaviť. Keď pozorne sledujeme udalosti okolo seba, naším želaním pomaly zostáva len to, aby ani ten prichádzajúci rok nebol horší, ako odchádzajúci, a keď nám už nič pozitívne neprinesie, aby aspoň nikoho z našich blízkych neodniesol.

Človek je však, našťastie, večný optimista. Optimizmus mu dáva silu, aby sa aj z tých najťažších situácií pozviechal, aby sa znovu postavil na nohy a šiel ďalej. Táto neobyčajná duševná sila pomohla aj našim predkom vybudovať si domov v neznámych podmienkach novej vlasti a stáročia tu pretrvať. Nezlomili ich prírodné pohromy, vojny, epidémie, ani neprajné prostredie. Silu im dodávala hlboká viera v Pána Boha, o ktorú sa opierali pri hľadaní a budovaní nového domova, skromných príbytkov pre seba a – samozrejme – stánkov Božích a škôl. Aby mali strechu nad hlavou. Naše honosné kostoly a školské budovy sú dodnes najdôležitejším prejavom a zároveň symbolom slovenskosti v našich obciach a mestách. Na nich je založený pocit spolupatričnosti náboženských komunít a kedysi uzavretých spoločenstiev, ktoré vyznávali nielen spoločného Boha, ale aj spoločné hodnoty. Tieto hodnoty a pravidlá určovali ich život, usmerňovali človeka v každej životnej situácii a boli mu oporou.

Dnešným generáciám pripadla úloha starať sa o toto dedičstvo a zveľaďovať ho. Uplynulo viac ako dvadsať rokov odvtedy, ako naša samospráva využila zákonom dané možnosti a začala prevádzkovať prvú dvojjazyčnú slovensko-maďarskú školu. Stalo sa tak na základe dohody s dovtedajším prevádzkovateľom inštitúcie a majiteľom budovy, v ktorej škola pôsobí. Prešlo ďalších desať rokov, keď Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku postupne preberala školy a začala sa starať aj o nehnuteľnosti. Zo začiatku mala užívacie právo, potom sa stala správcom hnuteľného a nehnuteľného majetku a neskôr, na základe modifikácie národnostného zákona, jeho vlastníkom. Táto zmena mala za cieľ zjednodušiť a uľahčiť získavanie prostriedkov na modernizáciu školských budov a internátov. Okrem celoštátnej samosprávy neľahkú úlohu prevádzkovania materských a základných škôl vzali na seba aj miestne slovenské volené zbory v Alkári, Níži, Šámšonháze, Dabaši-Šáre, Tatabáni-Bánhide a Tardoši. Slovenské národnostné samosprávy sa stali dobrými gazdami budov, v ktorých školy fungujú. Vďaka vládnej podpore a nemalým snahám slovenských volených zborov sa každoročne vykonávajú rekonštrukčné a modernizačné práce na školských budovách – vymieňajú sa okná, modernizuje sa kúrenie, elektrická sieť, dopĺňa sa nábytok a iné zariadenia. Okrem povinností, ktoré vyplývajú zo zmlúv s pôvodnými majiteľmi týchto budov, miestnymi samosprávami, k tomu motivuje prevádzkovateľov aj snaha o vytváranie príťažlivého prostredia pre deti, ktoré tieto inštitúcie navštevujú. Lebo pre rodičov, ktorí sa rozhodujú, ktorú školu vyberú pre svoje ratolesti, je dôležitá náplň vyučovania, nenahraditeľný je dobrý pedagóg, ale nie je jedno ani to, aká je strecha, ktorú majú deti nad hlavou.

Miestne národopisné zbierky v Maďarsku sa začali masovo zakladať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Medzi prvými tzv. oblastnými domami bola zbierka uchovávajúca hmotné dedičstvo slovenských obyvateľov v Kestúci (1964). Spomedzi národností v Maďarsku majú najviac takýchto zbierok Nemci a Slováci. My ich máme 77, približne 61 z nich je v budovách ľudovej architektúry, na rekonštrukciu ktorých možno získať dotácie z programu Károlya Koósa. Mnohé z týchto zbierok sú vo vlastníctve alebo v prevádzke miestnych slovenských samospráv, ktoré sa svedomito starajú o dedičstvo slovenskej komunity. V záujme napomáhania odbornej starostlivosti o toto bohatstvo Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku založila v roku 2006 obchodnú spoločnosť Legatum. Táto oblasť je síce v súčasnosti zastrešená Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku, ale pôvodný cieľ sa nezmenil. Na pravidelných, každoročne organizovaných odborných školeniach renomovaní odborníci poskytujú ľuďom, ktorí sa starajú o tieto zbierky, poznatky súvisiace so starostlivosťou o vystavené predmety. A, samozrejme, informácie o zdrojoch, ktoré sú dostupné na ich údržbu a rekonštrukciu, pretože strecha, ktorá chráni naše bohatstvo, nesmie zatekať.

Naša samospráva je tiež majiteľom budovy, v ktorej je inštalovaná Národopisná zbierka zemplínskych Slovákov. Nachádza sa v Baňačke, mestskej časti Nového Mesta pod Šiatrom, a v posledných rokoch tiež prešla rekonštrukciou. Okrem modernizácie elektrickej siete a strechy bola obnovená aj samotná výstava, ktorá sa stala príťažlivejšou aj vďaka využívaniu najmodernejšej techniky. Spoločenské priestory vybudované v zadnej časti domu ponúkajú priestor pre zamestnania múzejnej pedagogiky a stretávania generácií v rámci spoločných aktivít. Od minulého roka sa môžeme pýšiť aj stálou výstavou novohradských a hevešských Slovákov zriadenou vo Veňarci, v kúrii Dessewffyovcov, ktorú sme dostali do bezplatného užívania od samosprávy obce. V súčasnosti tam prebieha modernizácia elektrickej siete a zatepľovanie stropu, čo zabezpečí úspornejšiu prevádzku objektu. Obidve zbierky sú vlastne prvými krokmi k založeniu Múzea Slovákov v Maďarsku. Nová inštitúcia bude mať miesto v novom Slovenskom kultúrnom stredisku vyrastajúcom v bývalom slovenskom evanjelickom kostole na Rákócziho triede v Budapešti, ktorý v roku 2025 dostal novučičkú strechu.

Vďaka dotačnej politike vlády v posledných rokoch v Slovákmi obývaných mestách a obciach vznikajú a obnovujú sa aj slovenské spoločenské domy. Táto infraštruktúra, ktorá sa rodí za nemalej námahy slovenských samospráv a spolkov, sa postupne stáva stálym bodom, kde sa členovia slovenskej komunity a ich sympatizanti môžu pravidelne stretávať, a zároveň ich zviditeľňuje. Vďaka tomu slovenské iniciatívy na miestnej úrovni konečne majú strechu nad hlavou. Úlohou nasledujúceho obdobia bude vypracovať a presadiť schémy financovania týchto inštitúcií, aby ešte dlhé roky mohli plniť svoje poslanie.

Alžbeta Hollerová Račková
predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku