V októbri bude už pätnásť rokov tomu, ako sa osem záujemkýň o ručné práce v rámci Čabianskej organizácie Slovákov ( ČOS) rozhodlo založiť si výšivkársky krúžok.

Začali pracovať pod odborným vedením nositeľky titulu majsterka ľudového umenia Dr. Anny Illésovej Boťánskej, pričom záštitu nad krúžkom mala do svojej smrti riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová.

Za pätnásť rokov v živote tohto kolektívu, ktorý si za názov vybral Rozmarín a ktorý má dnes už viac ako štyridsať členiek, sa udialo veľmi veľa. Akousi kronikou pestrej činnosti šikovných rúk je aj publikácia, ktorú ČOS vydala nedávno práve pri príležitosti výročia. Ako v Úvode brožúrky vedúca krúžku A. Illésová Boťánska píše, už na začiatku pôsobenia si jasne vytýčili cieľ: predovšetkým spoznať, spracovať a prezentovať výšivkárske motívy národopisných oblastí tak v Maďarsku, ako aj v susedných krajinách; vyšívanie takých ľudových motívov, ktoré vyhovujú umeleckým, aj úžitkovým hodnotám súčasnosti a v neposlednom rade vytvoriť spolok a kolektív prostredníctvom zmaterializovaného ľudového umenia.

„Narodeninová“ publikácia s názvom Srdcom vyšívané, ktorú zredigovala konateľka ČOS Hajnalka Krajčovičová za pomoci Alžbety Liptákovej a Etelky Rybovej, podáva stručné výňatky z dejín spolku, ako aj bohatú fotografickú ilustráciu činnosti jeho oduševnených členiek. Ako sa uvádza v brožúrke, aj tento kolektív Domu slovenskej kultúry sa vybral do rôznych kútov krajiny i sveta jednak na spoločné výlety, ale aj s cieľom zberateľskej práce. Počas pätnásťročnej činnosti spracovali rôzne oblasti a regióny, resp. naučili sa motívy dolnozemských vyšívaných kožuchov; motívy slovenských a srbských čepcov; trenčianske, gemerské, detvianske výšivkárske techniky a motívy.

Po prehľade nespočetných výstav v Maďarsku, ako aj kvalitných prezentácií činnosti spolku v zahraničí od Rumunska a Turecka cez Slovensko a Českú republiku až po Francúzsko a Anglicko nasleduje zoznam kolektívnych a individuálnych ocenení a uznaní, ktoré spolok získal na rôznych odborných prehliadkach. Spomeňme tú najvzácnejšiu: v desiatom roku svojho pôsobenia práve v Békešskej Čabe, na Celoštátnej konferencii a konkurze textilného umenia získal Výšivkársky krúžok Rozmarín prestížne, najvyššie odborné uznanie v Maďarsku, Cenu Granátového jablka, o ktorom sme v tom čase informovali aj my.

CsL

Foto: DSK, archív

Publikáciu Srdcom vyšívané si môžete stiahnuť TU.