Slovo má starostka obce Santov Eva Csicsmanczaiová

O očividnom rozvoji Santova v posledných rokoch, o tom, ako sa dajú paralelne zachovať svojské tradície a zároveň ako byť otvoreným voči novým, prisťahovaným obyvateľom, ako aj o zomknutí síl ľudí v záujme šľachetných cieľov nám porozprávala starostka pilíšskej slovenskej obce Santov Eva Csicsmanczaiová:

– V rokoch 2006-2010 som bola poslankyňou Obecnej samosprávy v Santove a keď sa blížili voľby v roku 2010, rozhodla som sa kandidovať na post starostky obce. Naše deti už boli väčšie, postupne sa vo mne vytvorilo presvedčenie, že moje kapacity a skúsenosti, ktoré som nadobudla jednak vo svojej profesii – som ekonómka, a môžem povedať, že už ako dieťa som mala dobré organizačné schopnosti –, musím využiť v prospech obce. Napriek tomu, že pôvodne som z Verešváru (Pilisvörösvár), Santov pokladám za svoju dedinu, dobre sa tu cítim. Bola to aj výzva pre mňa, chcela som vyskúšať svoje schopnosti v novej oblasti, bola som zvedavá, čo dokážem vytvoriť v tejto pozícii. Bol to určitý proces, ktorý práve na ten čas v podstate „dozrel“.

– V posledných rokoch je očividný rozvoj Santova, čoraz krajšie sú napríklad verejné budovy a priestranstvá. Ktoré boli najdôležitejšie investície a rekonštrukcie v obci v uplynulých rokoch?

– Ešte v dobe predošlého vedenia bol obnovený Kultúrny dom a vtedy, na jeseň roku 2010, sa začala aj prestavba a rekonštrukcia Obecného úradu a rekonštrukcia kostola, tieto práce sme ukončili v júni 2011. Pokračovali sme však v obnove ďalších budov, napríklad budova niekdajšej fary sa dostala do vlastníctva obce, obnovili sme ju a vytvorili sme v nej Obecnú knižnicu. Novovytvorená inštitúcia, ktorá dovtedy bola súčasťou školskej knižnice, sa nachádza v centre, organizujú sa v nej aj sprievodné kultúrne programy a už v prvých rokoch sme zaznamenali jej vyššiu návštevnosť. Pritom táto budova má vnútorný dvor aj so záhradou, ktorú sme tiež dali do poriadku, obyvateľstvo odviedlo veľký kus brigádnickej práce, do ktorej sme zapojili aj dočasných zamestnancov obecného úradu na verejnoprospešné práce. Získali sme financie na kvety a rastliny zo súbehu na vytvorenie a obnovenie zelených plôch v dedine.

Počas týchto prác sme objavili dve pivnice bývalej fary, jednu pod budovou a druhú v zadnej časti dvora. Táto druhá, ktorá okrem toho, že jej vchodový oblúk bol zrútený, bola v podstate v celkom dobrom stave, oblúk sme opravili, vypratali sme pivnicu, jej podlahu sme dali do poriadku a vytvorili sme v nej priestor pre schádzanie kolektívov, je totiž 4 metre široká a 11 metrov dlhá. Nazvali sme ju Biličovou pivnicou po farárovi Štefanovi Biličovi, ktorý slúžil dlhé desaťročia na Santove a jeho pamiatka sa dodnes teší veľkej úcte v dedine. Organizujeme tu rôzne spoločenské programy, napríklad hudobné pikniky. Zároveň sme so schodami vytvorili prechod medzi týmto priestranstvom, materskou školou a kultúrnym domom, takto máme k dispozícii napríklad na najväčšie obecné kultúrne podujatia ucelený, veľký priestor uprostred dediny. Keď sme kúpili budovu bývalej fary, boli také ohlasy v obci, že jej pozemok treba speňažiť, avšak takýto „poklad“ v centre s krásnym výhľadom na Pilíš sme sa rozhodli využiť radšej v záujme obyvateľov. Ďalšie takéto novovytvorené priestranstvo je na konci Petőfiho ulice, kde vďaka jednej firmy z Verešváru sme odhalili sochu významného básnika a okolo nej sme tiež vytvorili námestíčko aj s lavicou a oproti nej zase menší sad. Ľudia si zvykli na tieto nové priestranstvá a parky, tak starší, ako aj mladší si sadnú na chvíľku na lavice, oddýchnu si trošku a porozprávajú sa, kým deti sa medzitým môžu hrať na ihrisku.

– Určitý čas zdobí originálna kompozícia aj námestie pred kostolom...

– Áno, záhradný architekt István Sembery, ktorý je potomkom zemepánov našej družobnej obce na Slovensku, Žemberoviec a žije v Santove, vypracoval koncepciu upravenia tohto priestoru so sedliackym domom Eliášovcov, ako ho vysadiť rastlinami a zároveň ponechať možnosť vstupu do tejto nehnuteľnosti. A aká je náhoda? Dvaja spolupracovníci televízneho magazínu s tematikou záhrady a sady Márk McMenemy a Norbert Pálinkás – ktorí sú mimochodom tiež obyvateľmi Santova – nás vyhľadali, aby nakrútili program pre tento magazín v Santove. Museli sme zareagovať rýchlo a využiť možnosť, Norbert sa zapojil do vytvorenia koncepcie a pomocou sponzorov magazínu sme sa dostali k väčšine materiálov buď zdarma, alebo za zvýhodnenú cenu. Nehovoriac o tom, že prostredníctvom televízneho programu sme mohli spropagovať našu dedinu. Takto sme vytvorili štylizovanú maketu Santova, s miniatúrou kostola, sedliackych domov a pri nich je mini jazero aj s rastlinami, ktoré symbolizuje veľké jazero v chotári obce, na Plačku.

Pritom celú prácu nakrúcali do spomínaného televízneho programu a v ten deň sa spojila celá dedina, každý pomáhal, ako mohol, či už pri samotnej fyzickej práci, alebo niektorí varili, piekli, členovia spevokolov ich zase povzbudzovali santovskými piesňami. Kolektív je hrdý na to a najviac si váži to, čo si vytvoril sám. Je našou snahou, aby bol v dedine poriadok, aby ulice a námestia boli upravené, čisté, ozdobené kvetmi, lebo v takomto prostredí je oveľa príjemnejšie žiť.

– Ďalším veľkým projektom bola dlho očakávaná kanalizácia obce...

– Prvá fáza tohto projektu prebiehala v rokoch 2006-2010, keď boli vypracované plány. V roku 2010 sme sa uchádzali o financie, ktoré boli udelené v roku 2011. Bola to obrovská práca, mali sme množstvo ťažkostí a problémov, ale našťastie dnes už deväťdesiat percent nehnuteľností je napojených na kanalizačný systém. Tie budovy, ktoré vlastní obecná samospráva sme sa snažili napojiť na tento systém vlastnými silami, prostredníctvom dočasne zamestnaných na verejnoprospešné práce, veľké výdavky sme však mali pri napojení Zdravotníckeho domu a Základnej školy. Je dôležité pripomenúť, že sme sa medzičasom uchádzali o ďalšie zdroje na výstavbu kanalizačného systému, aj sme ich získali, tým pádom sa v značnej miere znížila výška spoluúčasti členov združenia, ktoré bolo vytvorené za účelom tejto výstavby. Združenie už všetky úvery splatilo, uvoľnené financie podľa jeho rozhodnutia budeme môcť použiť napríklad na rekonštrukciu ciest.

– Aké máte aktuálne projekty, investície obce, o ktoré by ste sa ešte podelili s našimi čitateľmi?

– Začali sme s vyčistením najstaršieho santovského cintorína so slovenskými náhrobnými kameňmi, bude to obrovský kus práce. Pred dvoma rokmi sme získali financie na obnovu športového ihriska, k čomu sme museli pridať aj vlastné zdroje, pretože okrem vytvorenia novej trávnatej plochy a zavlažovacieho systému bolo treba riešiť aj celkovú úpravu terénu, lebo rozdiel vo výške pôvodného umiestnenia dvoch brán bol viac ako dva metre. Chýbajú nám už iba zábradlia a oplotenie, aby sme získali povolenie od futbalového zväzu na prevádzkovanie ihriska.

V materskej škole sme vytvorili v minulom roku mini športové ihrisko. Obnovu elektrickej siete škôlky sťažuje fakt, že budova je kultúrnou pamiatkou a Pamiatkový úrad plánuje vykonať aj sondovanie vrstiev farby stien, čo však financovať musí naša samospráva. Tieto práce však uskutočníme určite v tomto roku, pretože elektrické rozvody škôlky sú nesmierne zastarané. Izoláciu stropu škôlky, základnej školy, Obecnej knižnice a Zdravotníckeho domu, ako aj vonkajšiu izoláciu tejto budovy sme riešili z financií zo súbehov, pričom rekonštrukciu strechy zdravotnej inštitúcie sme zaplatili z vlastných zdrojov. Naším dlhodobým plánom, na ktorom priebežne pracujeme, je, aby sme konečne mohli postaviť telocvičňu Základnej školy.

– Santovčania vás prijali, pokladajú vás za svoju. Čo je podľa vás ich silnou stránkou a v ktorej oblasti by možno mali niečo zmeniť?

– Najsilnejšiou stránkou obyvateľov Santova sú nepochybne slovenské tradície a ich chvályhodná oddanosť k nim, dôkazom je aj Santovská svadba v minulom roku, ktorá mala veľmi pozitívnu odozvu. A čo zmeniť? Možno by bolo dobré byť ešte otvorenejším voči prisťahovaným obyvateľom, veď už aj oni sú Santovčania, mnohí medzi nimi chcú pracovať v prospech dediny, je to už aj ich domov, iba spolu môžeme byť silní. Poznám napríklad pani, ktorá sa síce nenarodila tu, ale na Santovskú svadbu si dala ušiť santovský slovenský kroj a už sa našli ďalší, ktorí ju v tom nasledujú.

Cs. Lampert

Foto: autor