Na jar, keď aj sliepky dobre nesú, zasiahla Maďarsko pandémia koronavírusu. Aj vo Veľkom Bánhedeši boli ľudia nútení poslúchnuť požiadavku zostať doma. Krúžok pestovania slovenských ľudových tradícií v tejto malej obci dovtedy žil svoj spoločenský život veľmi intenzívne a náhle sa jeho, zväčša starší členovia, sedemdesiatnici, osemdesiatnici, ocitli doma, sami, priam opustení, osamotení. Postihlo ich to podobne náhle, ako aj ďalších členov našich väčších či menších spoločenských organizácií. Ľudia vo Veľkom Bánhedeši však majú to šťastie, že na čele skupiny s tromi rôznymi zložkami stojí Jolana Pepóová.

Keďže pani Pepóová pracuje v sociálnej sfére, ani pomyslieť nemohla na to, že bude pracovať z domu. Zároveň bola jednou z mála neustále sa presúvajúcich pracovníkov sociálnej starostlivosti. Preto využila všetky možnosti kontaktu s členmi Krúžku.

Odlúčenosť vyvolávala pocit choroby

– Kým ste usporiadali svoje rady a začali ste motivovať členov Krúžku, nechýbali ste im?

– Bolo pozoruhodné, také zvláštne, vidieť, ako ťažko znášajú odlúčenosť členovia zoskupenia, ktoré sa nestretalo len raz za mesiac, ale – napríklad vyšívačky – každý týždeň pracovali spolu aj niekoľko hodín. Pritom sú to disciplinovaní starší občania. Aj sa trochu báli o svoj krehký život, aj si zobrali k srdcu výzvu, aby zostali doma. Pritom ani na okolí našej malej dediny nebol nikto, kto by bol čo i len podozrivý z nákazy koronavírusom. Jedna mladá dievčina s niekoľkými kolegami prišla zo zahraničia a dobrovoľne sa dali do karantény v dome, ktorý dievča zdedila. Mamička sa postarala, aby mali plnú chladničku a špajzu, a nepohli sa odtiaľ ani na krok. Napriek tomu členovia Krúžku, ani im inak nehovorím, len moji drahí, vytrvalo sedeli zamknutí doma. Jedna z vyšívačiek sa dokonca natoľko uzatvorila do seba, že už ani vyšívať nemohla. Tak jej chýbali ostatní, že nedokázala chytiť ihlu do ruky. Vzpriečila sa jej v ruke. Boli aj ďalší, ktorým natoľko chýbali vnúčence, že začali „psychosomatizovať“ rôzne ochorenia. Tu bolí, tam pichá... Preto som sa nesmierne potešila výzve v Ľudových novinách o súťaži kreatívnych rúšok. Hneď som napísala odbornej vedúcej Krúžku, aby sme motivovali členov.

Sotva niekoľko dní pred zavedením obmedzenia pohybu sa uskutočnila tzv. Textilná konferencia, na ktorej členky Krúžku vyšívania Rezeda z Veľkého Bánhedešu, spoločne s krúžkom Rozmarín z Békešskej Čaby získali vysoké ocenenia. Oba spolky vedie vychýrená vedúca, rodáčka z Veľkého Bánhedešu Anna Illésová Botánska.

– Ktorá mimochodom preslávila slovenskú výšivku z Maďarska, aj zo Slovenska, ako aj maďarskú výšivku po celom svete. Má zanietené „študentky“ dokonca aj z krajiny vychádzajúceho slnka, z Japonska. (Expozíciu ocenených prác budú môcť obdivovať naši čitatelia v najbližšej prílohe Lúč.)

– Anika je veľkým prínosom pre naše tvorkyne. Nádherne, precízne vyšívajú, pritom realizujú vlastné nápady a návrhy doplnkov k oblečeniu ozdobených motívmi slovenských ľudových výšiviek. Vedia to vynikajúco!

– O aké doplnky ide?

– Sú to kabelky, toaletné taštičky, puzdrá na okuliare, na vreckovky, na doklady, obal na USB kľúč, na knihy, notesy, ba aj fotoalbum. Takže predmety, ktoré človek môže používať vo všedný deň a skrášliť si nimi bežný život. V každom prípade vnášajú do tvorby prvok modernosti, vnuknutie súčasnosti, takú fintu, vďaka ktorej dostane napríklad krížiková výšivka punc súčasnosti. Napríklad uško tašky je nesmierne moderne vypracované, alebo na uzáver použili neočakávane súčasný prvok. Neraz spoja vypracovanie s technikou patchworku. Nesmierne obdivuhodné je, ako dôkladne, kvalitne a náročne dokážu ušiť jednotlivé spoje, záhyby, okrasné švy. Ako je vsadený zips. Som z ich diel úplne uchvátená. Sú mimoriadne vkusné! Som na ne natoľko hrdá, že ani slov nenachádzam.

– Začiatkom leta mali byť ďalšie výstavy a súťaže, ale boli odvolané a odročené, pokiaľ viem.

– Presne, a tie nám veľmi chýbajú, preto boli „moje dievčatá“ sklamané. Neodložili však výzvu skupiny Matyó Tisíc ruží. Preto teraz s veľkým nasadením navrhujú a realizujú to, v čom sa skutočne vyznajú – doplnky okrášlené výšivkou tisícich ruží. Niektoré sú len na polceste byť hotové a už sú nádherné!

4. zväzok Bánhedešských zošitov o svadobných zvykoch

– Ďalšou zložkou Krúžku je Vareška. Predpokladám, že vareškári tiež akurátne využili čas a zvŕtali sa v kuchyni jedna radosť.

– Z desiatich vajec sa tu u nás robia cestoviny do polievky. Práve dnes som navštívila jednu z členiek Varešky, Evku Lukácsiovú. Urobila cestoviny z 210 vajec. Rekordérka spracovala 21 kíl múky, ušlo sa nielen celej rodine, ale aj priateľom, aj mne.

– Chystáte ďalší diel, 4. zväzok Báhnedešských zošitov.

– Áno, to je ďalší dôvod na hrdosť. Pani docentka Žiláková sa asi natoľko nudí v tejto karanténe, že si stále pýta robotu. Ďalší diel našej publikácie pripravila do tlače. Aj tieto dokumenty sú dedičstvom po predkoch, ktorí odišli v čase výmeny obyvateľstva na Slovensko. Je to sčernalá knižka, obsahujúca popis úplne najstarších bánhedešských svadobných a pohrebných zvykov, aké kedy boli u nás popísané a objavené. Medzi svadobnými jedlami i veršíkmi družbu objavila také starodávne veci, ktoré považovala za nekonečne vzrušujúce. Mária Žiláková zbierala materiál medzi Slovákmi v rôznych kútoch Maďarska a tento zdroj považuje za mimoriadne hodnotný a zaujímavý. Navrhla veľmi peknú obálku, spolupracovala na nej s Annou Ištvánovou. Na titulnej strane bude modlitebná knižka a vetvička rozmarínu. Pred pár dňami sa ku mne dostal USB kľúč s rukopisom. Len naskenujem ďalšie ilustrácie a odnesiem to do tlačiarne. A už aj zbierame materiál pre 5. zväzok. Marika Žiláková diktuje také tempo, akoby som aj ja bola dôchodkyňa.

– Dopočula som sa, že pripravujete zbierku bánhedešských ľudových piesní.

– Janka Vidovenyecza už dlhú dobu nahováram, aby zatiaľ, kým býva tu a stará sa o sestru Ilonku, pripútanú na lôžko, zaznamenal bánhedešské pesničky, ktoré si hádam okrem nich už nikto nepamätá. Celá rodina bola nejako spätá s muzikou. Janko hrá na husliach, aj na všelijakých iných nástrojoch. Vari by sa bol z neho stal profesionálny muzikant, ale otec mu vraj nedovolil ísť na konzervatórium. Aj píše pesničky, dokonca ich hrajú v Rádiu Dankó. Potom ma informoval, že 31 pesničiek už pozapisoval. Chce, aby zošit dostal formát A4, lebo noty sa vraj nedajú zaznamenať do menšieho formátu. Okrem toho má záhradu, za ktorú by sa ani Mičurin nemusel hanbiť. Taký veľký hrášok som ešte u nikoho nevidela.

Citaristi – školáci sa teraz venujú digitálnej škole, preto sa budú musieť veľmi snažiť, až sa bude dať znova cvičiť, lebo boli preložené súťažné prehliadky na neskôr.

Síce už neplatí obmedzenie vychádzania ani vo Veľkom Bánhedeši, nikto si zatiaľ netrúfa pustiť sa do organizovania spoločenského života. Akosi sa každý uspokojil s možnosťou ísť do obchodu, na cintorín. Život sa spomalil, nikto sa nikam neponáhľa. Len Jola Pepóová má naponáhlo. Práca v sociálnej sfére odklad nestrpí.

Erika Trenková

Foto: J. Pepóová

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.