Anton Heizer ● Treba brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia

Do 15. októbra stál na čele Úradu pre národné a etnické menšiny. Profesionálny diplomat, ktorý by mal ešte tohto roku nastúpiť na post veľvyslanca Maďarskej republiky v Bratislave, nikdy netajil svoj nemecký pôvod. S Antonom Heizerom sme sa rozprávali pri príležitosti ukončenia jeho misie v ÚNEM.

- V jednom zo svojich prvých rozhovorov ste povedali, že pre domáceho menšinového politika prísne z odborného hľadiska je vrcholom kariéry post predsedu Úradu pre národné a etnické menšiny. Myslíte si to aj teraz, pri odchode z tejto funkcie?

- Moja mienka sa nezmenila, bola to veľmi zaujímavá a napínavá práca, ale taká je všetka práca na národnostnom poli. Vykonával som ju od roku 1995, posledné štyri roky som viedol úrad. Bola to zaujímavá práca aj preto, lebo v tomto období dostal menšinový úrad pomerne široké pole pôsobnosti pri formovaní menšinovej politiky. K sformovaniu tejto politiky sme mali aj finančné prostriedky, čo počas doterajšej existencie úradu nebolo vždy tak. Cítili sme, že vytvorením právnych noriem a zabezpečením finančných zdrojov formujeme národnostnú politiku, a nielen ju sledujeme. Práve vďaka tomu sme mohli začať s procesom inštitucionalizovania, ktoré je zakotvené v menšinovom zákone. Myslím si, že bolo dobré byť predsedom úradu v tomto období a mal som možnosť spolupracovať s dobrými kolegami a so zosilňujúcimi sa menšinovými komunitami.

- Čo považujete za najlepšie a za najhoršie momenty posledných štyroch rokov?

- Jeden najlepší moment bol vtedy, keď parlament schválil modifikáciu menšinového zákona 99-percentnou väčšinou hlasov. Bol to výsledok dlhej, takmer desaťročnej práce, ktorá napokon bola silnou zbraňou predošlého volebného cyklu. Medzi dobré momenty rátam aj odovzdanie obnovenej sarvašskej a komlóšskej školy, na čom mali veľké zásluhy aj pracovníci ÚNEM. Je veľmi príjemný pocit, ak nielen vybudujeme steny, ale ak ich tamojší pedagógovia dokážu naplniť obsahom. Tak isto pri vytvorení chorvátskeho centra na ostrove Pag finančne aj morálne pomáhali obidve vlády. Takto narýchlo by som ani nevedel povedať veľmi nepríjemnú udalosť. Každý rok sú nepríjemné rokovania o rozpočte, veď oprávnené požiadavky sú vždy vyššie, než ako dokáže zabezpečiť rozpočet. Aj osobne som ťažko znášal iniciatívu na uznanie Hunov za menšinu. Pre mňa je dodnes nepochopiteľné, ako chcú niektorí zneužiť menšinové práva. Bol nepríjemný moment, keď som osobne musel predostrieť stanovisko vlády na zasadnutí parlamentného výboru. Je neprijateľné, aby sa časť Maďarov považovala za menšinu, aby takto mohla získať nejaké výhody.

- Na čele úradu ste stáli vo veľmi rušnom období. V tom čase sa zrodili modifikácia menšinového a volebného zákona, protidiskriminačný zákon a teraz sa mohla vytvoriť ozajstná kultúrna autonómia národností. Nie je vám ľúto, že to tu necháte?

- Na začiatku cyklu sme sľúbili, že budeme napredovať v dvoch oblastiach, čo sa aj podarilo. Sľúbili sme modifikáciu menšinového a volebného zákona, keďže to vyzeralo tak, že nové menšinové samosprávy vzniknú protiústavne a tiež sme prisľúbili rozbehnúť proces inštitucionalizovania. Obidva sľuby sme splnili, čo môže byť aj zhoda okolností. Tešil som sa tomu, že návrhy podala vláda, a nie parlamentný výbor, ako v predošlých cykloch. V roku 2004 sa podarilo návrh predostrieť poslancom, ale aj tak trvalo vyše roka, kým ho parlament schválil. Druhá oblasť bola podobná: v šťastnom rozpočtovom roku 2003 sa podarilo vytvoriť základ, ktorý sme spolu s národnosťami dokázali zachrániť, aj keď občas nešlo všetko podľa našich najlepších predstáv. Takto sme mohli investovať do inštitúcií takmer 2 miliardy forintov. Ale to sú iba začiatky, ktoré pred nás stavajú nové úlohy. Ja však dôverujem svojim kolegom, ktorí zodpovedne pristupujú k národnostným veciam.

- Ak by ste mali magickú sklenú guľu, spýtali by ste sa jej, aká bude budúcnosť v tejto oblasti?

- Neverím, že by som sa spýtal, neverím totiž v mágiu. Ja verím v prácu, ako aj v to, že treba nájsť zhodu s každou dotyčnou stranou. Na to sme nikdy neľutovali čas: usporiadali sme 19 celodňových rokovaní s národnosťami o každom úseku menšinového zákona. Vždy treba brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Môže sa vyskytnúť, že napriek tomu, že rozhodnutie bolo dobré, sa ukáže, že ho treba zmeniť podľa toho, ako sa zmenila situácia. Príkladom je nedávny výrok, ktorý odznel na rokovaní s ministrom Kissom z úst viacerých predsedov celoštátnych menšinových samospráv ohľadne Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny. Podľa nich už nie je potrebná ako medzičlánok medzi vládou a národnosťami, hoci počas rokovaní o modifikácii zákona sa ešte o tom nehovorilo. Predsedovia sú toho názoru, že prostriedky by bolo treba súmerne rozdeliť medzi samosprávami, ktoré by vypísali na ne súbehy v rámci svojej komunity. Myslím si, že rokovanie o tomto návrhu bude aktuálne najskôr po marci 2007, keď vzniknú nové, súmerné samosprávy, kde budú mať zastúpenie všetky silné občianske organizácie. V rukách štátu však treba nechať isté prostriedky pre prípad, keby niektoré segmenty komunity sa nedostali k financiám.

- Podarilo sa vám vytvoriť dobré kontakty s každou menšinou, ale so Slovákmi v Maďarsku zvlášť. Akí sú Slováci v Maďarsku?

- Teším sa, ak to tak cítite, myslím si, že som si vytvoril celkom dobré vzťahy s vedúcimi celoštátnych samospráv, občianskych organizácií, ale aj miestnych inštitúcií. Asi preto sa vytvorila užšia spolupráca so Slovákmi, lebo pri vytváraní finančnej základne pre inštitucionalizáciu Celoštátna slovenská samospráva (CSS) sa najrýchlejšie a najaktívnejšie zapojila do tohto procesu. Keď sa pozrieme na bilanciu posledných rokov, zistíme, že v prvom roku Slovač v Maďarsku napredovala pri zakladaní nových inštitúcií a pri získavaní financií. Som rád, že som sa mohol zúčastniť na množstve podujatí - na otváracích slávnostiach spoločne „vydobytých“ inštitúcií, ale aj na iných akciách. Dúfam, že tieto dobré kontakty si zachováme aj počas mojej nasledujúcej práce. Čo sa týka vedúcich predstaviteľov samospráv a občianskych organizácií, spoznal som veľmi otvorených a iniciatívnych ľudí, ktorí sa neboja ani riskovať.

- Maďarsko-slovenské vzťahy vás budú sprevádzať aj v nasledujúcom období, budete veľvyslancom Maďarskej republiky v Bratislave. Čo si zabalíte do svojho virtuálneho kufra z rokov strávených v úrade?

- Verím, že si doňho môžem vložiť celý svoj systém kontaktov so Slovákmi v Maďarsku a chcel by som im ponúknuť čo najviac možností prezentovať sa v Bratislave. Svoju prácu si predstavujem tak, že práve spolu s národnosťami by som chcel zblížiť oba národy. Najdôležitejším segmentom svojej práce ako veľvyslanca považujem práve pestovanie medziľudských vzťahov, lebo som toho názoru, že keď politika zlyhá, dobré ľudské kontakty, dobré kontakty spriatelených osád a miest pomôžu pri zbližovaní sa. Možno aj takto sa dajú rozviazať historické kŕče. Pociťujem to tak, že v Maďarsku medzi Slovákmi a väčšinovými obyvateľmi nie je výraznejšie napätie a neviem o takom ani na Slovensku, keď sa ľudia poznajú. Dôležité by bolo, aby na Slovensku spoznali Maďarsko, ktorého súčasťou je aj 13 národných a etnických menšín, ich kultúra a dejiny. Ak na to budú finančné prostriedky, a prečo by neboli, potom by som chcel klásť dôraz na kultúrne aktivity, veď najjednoduchším spôsobom spoznania sa je, ak vieme sprostredkovať vysoké kultúrne hodnoty. V tomto majú Slováci v Maďarsku značné tradície. Zároveň chcem dodať, že ak Slováci z Maďarska pocestujú do Bratislavy, aby nevynechali návštevu nášho veľvyslanectva. Plánujem otvorené veľvyslanectvo, kde bude každý vítaný na pohár vody a na kus reči.

Eva Patayová Fábiánová