Maďarsko si pripomenulo 50. výročie protisovietskeho povstania

Na oslavy 50. výročia maďarského povstania proti sovietskej nadvláde pricestovalo do Maďarska niekoľko desiatok predstaviteľov európskych štátov vrátane španielskeho a nórskeho kráľa, 18 prezidentov a dvoch premiérov.

Lídri a zástupcovia 46 krajín sa v nedeľu zúčastnili na slávnostnom predstavení v národnej opere, kde sa k nim prihovoril maďarský prezident László Sólyom. V pondelok sa všetci návštevníci zúčastnia na slávnostnom vztyčovaní maďarskej vlajky pred budovou parlamentu, po ktorom by malo nasledovať podpísanie deklarácie o slobode v spomienke na Budapešť 1956.

Maďarské povstanie pri komunistickému režimu vypuklo 23. októbra 1956 ako pokojný študentský protest, ku ktorému sa postupne pridala inteligencia, robotníci a roľníci žiadajúci slobodu po rokoch stalinistického útlaku. Demonštrácie tak prerástli do ozbrojeného odporu, počas ktorého hlavne mladí ľudia bojovali na uliciach proti sovietskym tankom, ktoré mali nepokoje potlačiť. Na miestach, kde sa v Budapešti odohrali najťažšie boje boli počas víkendu vystavené tie isté tanky. Povstanie bolo po dvoch týždňoch brutálne potlačené sovietskou Červenou armádou a skončilo sa 4. novembra. Zákrok Moskvy si vyžiadal okolo 2800 mŕtvych, ďalších 12 000 ranených a okolo 200 000 ľudí utieklo na západ.

Celonárodné oslavy poznačila aj pretrvávajúca vnútropolitická kríza. Opozičná pravicová strana Fidesz plánuje v pondelok usporiadať osobitnú slávnostnú spomienku na protest proti vláde socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya. Pred parlamentom pokračuje v niekoľkotýždňových protivládnych protestoch malá skupinka, ktorej maďarská polícia povolila ostať na okraji námestia aj počas pondelkových slávností.

Ruskí poslanci cítia hlbokú morálnu zodpovednosť

Horná komora ruského parlamentu - Rada federácie - prijala vyhlásenie k sovietskej intervencii a krvavému potlačeniu ľudového povstania v Maďarsku v roku 1956. Predseda Rady federácie Sergej Mironov sa zúčastní v Budapešti na oficiálnych podujatiach pri 50. výročí udalostí z roku 1956. V duši cítime hlbokú morálnu zodpovednosť za niektoré stránky našej minulosti a dúfame, že dnešná maďarská spoločnosť dôstojne ocení úprimnosť našej ľútosti. Hovorí sa vo vyhlásení, ktoré prijali ruskí senátori. Udalosti z roku 1956 vyhlásenie označuje za prelom maďarského národa k slobode, za cenu veľkých ľudských obetí. Ruská federácia nezodpovedá za činy sovietskeho štátu, ktorý spôsobil maďarskú tragédiu. Už dávno nie je na mape sveta, ale zostalo svedectvo toho, kam vedie totalitný systém ak odmieta právo národa, konštatujú ruskí senátori.

Rakúsky prezident ocenil pomoc 70 000 maďarským utečencom

Rakúsky prezident Heinz Fischer si v sobotu pripomenul 50. výročie maďarského protisovietskeho povstania z roku 1956 neďaleko mosta v rakúskej dedine Andau na rakúsko-maďarských hraniciach, ktorý sa pre mnohých Maďarov stal symbolom slobody. Po drevenom moste, ktorý spájal Maďarsko s Rakúskom sa pred 50 rokmi počas dvoch týždňov dostalo pešo na Západ okolo 70 tisíc maďarských utečencov. Prezident Fischer ocenil spontánnu reakciu obyvateľov Andau, rakúskych charitatívnych organizácií a Rakúskej armády, ktorí utečencov vítali a poskytli im po príchode do Rakúska potrebnú pomoc. Maďarské povstanie za politickú slobodu sa začalo 23. októbra 1956 a skončilo 4. novembra po tvrdom zásahu Červenej armády. Drevený most v Andau bol zničený maďarskými vojakmi vernými sovietskemu režimu 21. novembra 1956 a znovu bol postavený o 40 rokov neskôr maďarskými a rakúskymi vojakmi. V súčasnosti je most otvorený pre chodcov a cyklistov v čase od apríla do októbra.

Demonštranti v Pešti námestie udržali

Protivládni demonštranti na Kossuthovom námestí pred budapeštianskym parlamentom zostanú na svojich miestach aj v pondelok, počas osláv výročia protikomunistickej revolúcie v roku 1956. Polícia pôvodne požadovala, aby na malom, ohradenom priestore na námestí zostalo najviac sto demonštrantov. Požadovala tiež odstránenie stanov, ktoré si na námestí postavili. Tí všetko odmietajú a tvrdia, že vytrvajú až do pádu socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya. Polícia dala demonštrantom ultimátum: ak neprijmú ich návrh, z námestia ich mali odstrániť násilím. V piatok popoludní polícia najprv ultimátum predĺžila do večera. Lídri demonštrantov stále odmietali odísť­ a tvrdili, že sa budú brániť. „Túto revolúciu je treba doviesť do konca, ak bude treba, hoci aj do smrti a kto si to nemyslí, nech ide domov,“ vyhlásil Ferdinand Lanczner, označujúci sám seba za hlavného veliteľa Kossuthovho námestia. Podľa posledných informácií sa polícia na žiadosť prezidenta László Sólyoma rozhodla pre iné riešenie. Nechce už obmedzovať počet demonštrantov, námestie však železným kordónom rozdelia na dve strany. Kordón začali stavať už večer. Na námestí bolo asi 300 demonštrantov. Jeden z ich rečníkov kordón okamžite nazval najnovšou železnou oponou 21. storočia. Demonštrácia na námestí sa už dávno zvrhla na frašku. Zúčastňujú sa na nej iba prívrženci krajnej pravice. Potvrdili to aj rečníci. Okrem uisťovania, že v krajine prebieha revolúcia a že budú námestie brániť vlastnou krvou, prichádzajú s čoraz divokejšími politickými predstavami a požiadavkami. Muž, ktorý sa predstavil ako emigrant žijúci v New Yorku požadoval, aby dostal každý Maďar byt, auto a peniaze na dovolenku. Žiadal tiež vytvoriť hornú komoru parlamentu, v ktorej by sedelo aj sto senátorov z území bývalého Uhorska, patriacich dnes k susedným štátom. Iný žiadal, aby Sólyom v krajine vyhlásil občiansku vojnu.