Oslavy revolúcie sa zvrtli na politický cirkus

Oslavy výročia revolúcie v r. 1956 poznačili spory medzi Fideszom a socialistami, ktorí rozdielne hodnotia históriu. Najväčšia opozičná strana odmietla účasť na ústredných oslavách organizovaných úradom vlády a zvolala vlastný míting.

Oslavy 50. výročia maďarskej revolúcie z roku 1956 už vopred stratili väčšinu svojej dôstojnosti a premenili sa na politický cirkus. Zachrániť to už nemôže ani 56 zahraničných delegácií, vedených významnými svetovými politikmi. Medzi hosťami osláv sú napríklad traja panovníci, vrátane španielskeho kráľa Juana Carlosa II., 18 prezidentov a šesť premiérov. Do Budapešti pricestoval šéf Európskej komisie José Manuel Barroso či generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Slovensko reprezentuje prezident Ivan Gašparovič. Najväčšia opozičná strana Fidesz expremiéra Viktora Orbána odmietla účasť na ústredných oslavách organizovaných úradom vlády a zvolala vlastný míting na rušnú križovatku Astória v centre Budapešti. Mestská doprava kolabujúca pre prítomnosť zahraničných štátnikov tak pravdepodobne dostala poslednú ranu z milosti. V pozadí sporov je vnútropolitická rozdelenosť krajiny. Fidesz požaduje odstúpenie socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý sa na zverejnenom zázname priznal, že v predvolebnej kampani klamal. Gyurcsány odísť odmieta a jeho pozíciu opäť potvrdilo aj sobotňajšie zasadanie vedenia strany. Na Kossuthovom námestí pred parlamentom sa zdržujú krajne pravicoví demonštranti, ktorí tiež požadujú Gyurcsányov odchod. Polícia a vláda, aby sa vyhli prípadnému násiliu, demonštrantom ustúpili a nechali ich na námestí. Od zahraničných návštevníkov ich však oddelili policajným kordónom a ukryli sa stenou s bilbordmi s fotkami z roku 1956. Demonštranti sú nahnevaní. Pôvodne sľubovali, že sa budú správať počas osláv dôstojne a nebudú ich rušiť. Či to vydržia, je veľmi otázne. K aktuálnym politickým sporom sa pridáva rozdielne hodnotenie histórie, v prvom rade práve udalostí z roku 1956. Obe politické strany si z neho vyberajú iba to, čo sa im hodí. Socialisti sami seba vyhlasujú za následníkov reformne komunistického premiéra Imre Nagya, popraveného po revolúcii. Fidesz o sebe taktiež tvrdí, že je jediným dedičom revolúcie práve on. „Socialisti sa správajú, ako keby neboli postkomunistickou stranou, ktorej predchodkyňa poslala Imre Nagya na smrť. Druhá strana chce naopak z roku 1956 urobiť akési pravicové povstanie, s ktorým reformní komunisti nemali nič spoločné,“ poukazuje americký historik maďarského pôvodu Charles Gati na falošnosť oboch vyhranených postojov. Podľa maďarských médií opustilo na tieto dni Budapešť veľa jej obyvateľov. Niektorí iba preto, aby využili predĺžený víkend, mnohí sa však netaja tým, že majú strach. Po pouličných nepokojoch predchádzajúcich týždňov sa obávajú, či sa oslavy tiež nezvrtnú v niečo podobné.

Revolucionári odmietli Gyurcsányovu ruku

Maďarsko chcelo tento rok dôstojne osláviť okrúhle 50. výročie protikomunistickej revolúcie z roku 1956. Oslavy však padli za obeť vnútropolitickým bojom a rozdielnemu pohľadu na revolúciu. Parlamentné strany sa nedokázali dohodnúť na spoločných oslavách. Vysokí zahraniční politici, ktorí sa zúčastnia na hlavných oslavách na námestí pred budapeštianskym parlamentom, sa tak na námestí stretnú s protivládnymi demonštrantmi. Možno ich však neuvidia. Demonštrantov oddelili od tribúny policajnými zátarasmi a bilbordmi s fotografiami z roku 1956. Prejavili sa odlišné hodnotenie histórie a vnútropolitické spory. Niektorí z účastníkov povstania a významných osobností, ktoré preberali najvyššie štátne vyznamenania, odmietli podať ruku súčasnému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi. Gyurcsány stojí na čele postkomunistickej socialistickej strany a čelí mnohým výzvam na odstúpenie. „Moja minulosť,” odôvodnila jedna z vyznamenaných, členka vedenia zväzu politických väzňov, prečo premiérovi nepodala ruku. Dodala, že bola osem rokov väznená v Sovietskom zväze, kde Gyurcsány študoval. To je však omyl, premiér študoval v Maďarsku.

Povstanie robí imidž krajine

Maďarská revolúcia z roku 1956 bola najradikálnejším prejavom odporu proti komunistickej diktatúre v rámci stredo-východnej Európy. Na ozbrojenom boji sa z maďarskej strany zúčastnilo asi 15-tisíc väčšinou mizerne vyzbrojených a prevažne veľmi mladých ľudí. Zomreli tisíce maďarských civilistov a vojakov. Na základe súdnych rozsudkov po povstaní popravili 229 osôb. Sovietska armáda stratila v bojoch stovky mužov a asi 70 tankov a obrnených vozidiel. Medzi sovietskymi obeťami boli aj vojaci, ktorí odmietli v Budapešti bojovať, keď si uvedomili, že proti nim nestoja „fašistické živly“, ako im tvrdili. Bolo to povstanie proti komunistickej totalitnej diktatúre a režimu politického teroru. Aj napriek tomu, že väčšina jeho účastníkov, aspoň tých niekoľko dní, pokiaľ trvala, nežiadala zásadné odvrhnutie socializmu. V jeho príprave hrali rozhodujúcu úlohu príslušníci vnútrostraníckej opozície vládnucej komunistickej strany. Spontánny vývoj udalostí však rýchlo prekonal ich plány. Platí to hlavne pre najznámejšiu postavu revolúcie, reformne komunistického premiéra Imre Nagya. Ten bol po väčšinu času vo vleku udalostí. Po niekoľkých dňoch sa však postavil za požiadavky revolucionárov a nepoprel ich ani neskôr, napriek nátlaku nového komunistického vedenia na čele so zradcom revolúcie Jánosom Kádárom. Aj keď si mohol za cenu odvolania svojich postojov z novembra 1956 zachrániť život.

Aj keď revolúcia neuspela a bola utopená v krvi, zaistila Maďarom od 60. rokov minulého storočia o niečo slobodnejší a slušnejší život než obyvateľom normalizovaného Československa. Kádárovské vedenie aj Moskva si uvedomili, že nesmú prepínať strunu, inak praskne a bude zle. „Reformovaný kádárovský režim bol permanentnou reflexiou na rok 1956,“ hovorí historik a šéf budapeštianskeho ústavu na výskum roku 1956 János M. Rainer. Jednou z asi nikdy nevyriešených otázok zostane, či mohol demokratický Západ Maďarom v ich boji za slobodu poskytnúť účinnejšiu pomoc. V povedomí našich susedov v každom prípade zanechal pocit, že boli zanechaní svojmu osudu. Spojené štáty im neprišli na pomoc a OSN sa ukázala ako bezmocný debatný krúžok. „Bolo šťastím, že nám neprišli na pomoc. To by sme tu teraz už nesedeli,“ tvrdí však historik László Borhi, podľa ktorého by Západ dokázal prekonať prevahu sovietskej pozemnej armády v strednej Európe iba nasadením jadrových zbraní. Rok 1956 dodnes pozitívne ovplyvňuje imidž Maďarska v celom svete. Aj keď ju nevnímali jednoznačne a jej sláva skoro pohasla. Svet mal iné starosti. V roku 1956 získal prestížne ocenenie Človeka roka amerického časopisu Time „peštiansky chalan“, legendárna postava mladého bojovníka z ulíc Budapešti. O rok neskôr však rovnaké ocenenie získal „budapeštiansky mäsiar“ Nikita Chruščov.

Prezident SR na oficiálnom otvorení osláv maďarskej revolúcie

Prezident SR Ivan Gašparovič sa zúčastnil v Budapešti v Maďarskej štátnej opere otvorenia oficiálneho programu dvojdňových osláv 50. výročia maďarskej revolúcie z roku 1956. V otváracom prejave maďarský prezident László Sólyom povedal, že spolu s Maďarskom si revolúciu pripomína celý svet. „Dôležitým dôvodom osláv je, že sme sa zišli v takom Maďarsku, ktoré je dnes nezávislým, samostatným právnym štátom, ktorý je členom Európskej únie. Naplnili sa tak ciele revolúcie,“ konštatoval maďarský prezident a dodal, že vďaka revolúcii v roku 1956 svet hladí na Maďarsko pozitívne. Po Sólyomovi sa ujala slova rakúska hlava štátu Heinz Fischer. Na slávnostný otvárací koncert osláv do opery pozvali organizátori niekoľko stovák účastníkov revolúcie, troch panovníkov, 18 prezidentov a šesť premiérov, medzi nimi aj najvyšších predstaviteľov krajín, ktoré po revolúcii prijímali maďarských utečencov. Prítomní sú aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jaap de Hoop Scheffer a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Oficiálne oslavy revolúcie pokračujú v pondelok, program sa začne dopoludnia slávnostným vztýčením vlajky na Kossuthovom námestí za účasti pozvaných hostí a slávnosťou nazvanou „Budapeštianska deklarácia slobody 56“ v budove parlamentu. Revolúcia, ktorá sa začala 23. októbra 1956 požiadavkou maďarskej mládeže na väčšie politické slobody, bola o niekoľko týždňov neskôr krvavým zásahom Červenej armády potlačená. V konflikte, ktorý bol najhorší v Európe od skončenia druhej svetovej vojny, zahynuli tisícky ľudí.

(sme, tasr)