Podozrivé predmety a zbrane na námestí ● Oslavujú... - každý po svojom

Na slávnu minulosť vrhajú tieň dnešné rozbroje. Ani päťdesiate výročie protikomunistickej revolúcie Maďarov nedokázalo spojiť. Pompézne oslavy, ktoré sa v Budapešti včera začali a dnes majú vyvrcholiť, tancujú na hrane škandálu.

Už včera pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní zažil premiér Ferenc Gyurcsány prvé trápne chvíle. Takmer každý desiaty z vyše sedemdesiatky ocenených odmietol jeho podávanú ruku. Dnes hrozí ešte väčšia blamáž. Traja monarchovia, osemnásti prezidenti, šiesti premiéri a ďalší účastníci oficiálnych osláv sa o miesto pred budovou parlamentu budú musieť podeliť s protivládnymi demonštrantami. Tí sa na Kossuthovom námestí schádzajú od sedemnásteho septembra, keď na verejnosť prenikol Gyurcsányov prejav s okrídleným priznaním „klamali sme ráno, v noci aj večer”. Demonštranti sa v piatok nezľakli hrozieb, že ich polícia násilím vytlačí a úrady im napokon vyhradili časť námestia, kde môžu zostať. „Nechcel by som byť premiérom v takej krajine, kde by za politickými spormi musela dať bodku polícia,” komentoval ústupok Gyurcsány. „Ak si polícia myslí, že demonštrantov nemožno obmedzovať v ich zhromažďovacom práve, potom by akýkoľvek nátlak znamenal začiatok konca demokratického právneho štátu,” dodal podľa InfoRádió. Polícia demonštrantov od slávnostnej tribúny oddelila dvojitými kovovými zátarasami. Medzi nimi v dĺžke desiatok metrov vyrástol súvislý rad bilbordov s výjavmi revolucionárov z roku 1956. Táto tri metre vysoká „španielska stena” má zahraničným štátnikom, medzi nimi aj prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, zakryť výhľad na demonštrantov. „Chcú nás takto ponížiť,” povedal pre InfoRádió András Takács, jeden z organizátorov protestov. „Pomocou stojanov sa však pokúsime s našimi transparentmi dostať vyššie,” dodal. „Chceli by sme informovať zahraničných hostí, prečo máme problém s Gyurcsányom,” dodal. Výročie chce využiť na zvýšenie tlaku na premiéra aj opozičný Fidesz. Strana bývalého premiéra Viktora Orbána chystá samostatné zhromaždenie a bude bojkotovať všetky podujatia, na ktorých prehovorí Gyurcsány. „Revolúcia má jasné posolstvo: nechceme žiť v lži,” povedal Orbán pre denník Der Standard. „Teraz je rovnaká situácia,” dodal. „Ani dnes nechceme žiť v krajine založenej na lžiach.” Fidesz zvolal na november zjazd, na ktorom chce vytýčiť postup, ako dotlačiť Gyurcsánya k odstúpeniu. Premiér, ktorého nemožno odvolať bez hlasov koaličnej väčšiny, si však cez víkend posilnil postavenie. Na zjazde socialistov dokonca oznámil, že vo februári sa bude uchádzať aj o post šéfa strany. Svojich pravicových odporcov obvinil, že chcú podkopať základy demokratickej ústavy z 23. októbra 1989, ktorá je podľa neho naplnením ideálov revolúcie roku 1956. Kľúčová úloha počas osláv pripadla hlave štátu. László Sólyom napomenul strany, aby nezneužívali výročie revolúcie. „Nie to je najhoršie, že 23. októbra chce oslavovať každý zvlášť,” citoval ho Maďarský rozhlas. „Ale to, že všetci vytrhujú z dejín kúsky podľa svojho vkusu a tie vydávajú za pravdu.”

Polícia objavila na Kossuthovom námestí podozrivé predmety a zbrane

Maďarská polícia objavila pred začiatkom oficiálnych osláv 50. výročia maďarskej revolúcie na Kossuthovom námestí v Budapešti bodné a sečné zbrane, železné tyče, kladivá a drevené uhlie, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Policajný hovorca Tibor Jármy potvrdil, že predmety, ktorými by sa mohla ohroziť verejná bezpečnosť, polícia objavila po prehľadaní miesta. Podľa policajnej webovej stránky zadržali 11 demonštrantov. V stanovisku polície sa uvádza, že organizátori nedodržali dohodu a pyrotechnici nemohli preskúmať miesto demonštrácie. Z tohto dôvodu polícia v ranných hodinách demonštrantov na námestí rozohnala. Denník Magyar Hírlap pripomenul, že sa polícia chystá oddeliť kordónom demonštrantov pri parlamente, kde sa má konať ceremónia osláv za účasti významných politikov 56 krajín sveta, aby zaistila bezpečnosť prominentných hostí. Organizátori demonštrácií prisľúbili, že nebudú ohrozovať priebeh osláv.

Polícia v centre Budapešti rozohnala dav demonštrantov

Polícia pred začiatkom oficiálnych osláv 50. výročia maďarskej revolúcie z roku 1956 v centre Budapešti rozohnala niekoľko desiatok demonštrantov. Demonštranti na Nádorovej ulici v blízkosti Kossuthovho námestia policajtov provokovali pokrikmi. Viacerí z nich mali tváre zahalené šatkami a nereagovali ani na opakované výzvy polície, aby miesto opustili. Následne ich z ulice vytlačil kordón asi 300 príslušníkov polície. Polícia v záujme zabezpečenia poriadku a bezpečnosti pozvaných významných hostí - medzi nimi aj slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča - na oslavy 50. výročia revolúcie ešte začiatkom týždňa trvala na tom, aby demonštranti úplne opustili námestie, tí však majú povolenie na zhromaždenie až do 25. októbra. Polícia sa chystá demonštrantov pri parlamente, kde sa má konať ceremónia osláv za účasti významných politikov 56 krajín sveta oddeliť kordónom, aby zaistila bezpečnosť prominentných hostí.

Na bezpečnosť hostí osláv revolúcie dohliada 1200 policajtov

Oficiálne oslavy 50. výročia maďarskej revolúcie, na ktorých sa zúčastnia panovníci, prezidenti a premiéri 54 krajín, sú hlavnou témou v dnešnej maďarskej tlači. Denník Magyar Nemzet uviedol, že len ochrana zahraničných delegácií bude stáť 80 až 100 miliónov forintov. Na ich bezpečnosť bude dohliadať okolo 1200 policajtov, pričom na strechy budov viacerých rozmiestnia ostreľovačov. K tribúne na Kossuthovom námestí sa medzi policajnými kordónmi dá dostať len po dôkladnej kontrole. Objavili sa informácie, že počas oficiálnych osláv by mohli mať demonštranti pri sebe aj ostré zbrane. Z tohto dôvodu budú v dave zamiešaní aj pracovníci Úradu národnej bezpečnosti v civile, pripomína denník. Denník Magyar Hírlap pripomenul, že sa polícia chystá oddeliť kordónom demonštrantov pri parlamente, kde sa má konať ceremónia osláv za účasti významných politikov 56 krajín sveta, aby zaistila bezpečnosť prominentných hostí. Organizátori demonštrácií prisľúbili, že nebudú ohrozovať priebeh osláv.

50 rokov od revolúcie v Maďarsku

V Maďarsku si pripomínajú 50. výročie revolúcie z roku 1956, ktorá bola namierená proti totalitnému režimu sovietskeho typu. Po trinástich dňoch povstanie potlačili pomocou sovietskych tankov. Je už menej známe, že aj stranícke a vládne vedenie susedných socialistických štátov, vrátane Československa, sa chcelo na tejto intervencii zúčastniť. Prečo? Aj o tom som hovoril s bývalým prezidentom Maďarskej akadémie vied, niekdajším ministrom kultúry v poslednej vláde pred zmenou systému, známym historikom, znalcom a bádateľom dejín strednej Európy Ferencom Glatzom. Ferenc Glatz: „Povstanie 23. októbra 1956 vyvolalo v susedných krajinách, azda s výnimkou Poľska, paniku v straníckej a štátnej špičke. Doterajšie porovnávacie výskumy ukazujú, že po Stalinovej smrti, na rozdiel od Maďarska, v okolitých štátoch sa nesnažili uskutočniť významnejšie zmeny, destalinizácia išla oveľa pomalšie, ako v Maďarsku. Protiprávne a na základe vykonštruovaných obvinení odsúdených činiteľov síce rehabilitovali, napríklad Deichmana v Nemecku, ale aparát sa snažil vylúčiť skutočnú kritiku.“ Zdá sa, že rušenie stalinistických metód zostalo osihotené v Maďarsku, zdôrazňuje Ferenc Glatz: „Československá vláda a komunistická strana po 23. októbri, kde len to bolo možné, odsúdili maďarské povstanie. Noviny maďarskej menšiny v Československu Új Szó priniesli niekoľkokrát vyhlásenia o tom, že tu ide o kontrarevolúciu. Máme však dokumenty aj o tom, že predstavitelia maďarskej menšiny sa za to veľmi hanbili, veď väčšina práve od povstania v Maďarsku a celkovo od destalinizácie očakávala, aby sa Maďari stali opäť plnoprávnymi občanmi.“ Reakcia straníckych a vládnych špičiek v Rumunsku bola hysterická, v sedmohradských dedinách a mestách nariadili pohotovosť armády a polície. A hoci v Temešvári, Kluži, či v iných maďarských centrách boli isté pohyby, následné represálie boli prehnané. Ferenc Glatz: „Koncom októbra, začiatkom novembra predstavitelia susedných socialistických krajín ponúkli Chruščovovi účasť na intervencii proti Maďarsku, čo však sovietsky vodca odmietol. V podstate neviem prečo. Ja si však myslím, že preto, lebo Chruščov nechcel zaplietať ešte aj tunajšie národnostné rozpory do jestvujúcich maďarsko-sovietskych konfliktov.“ V okolitých štátoch sa obávali ducha maďarského povstania z jednoduchej príčiny. Stranícky aparát si nikde nevedel predstaviť svoje vládnutie bez sovietskej podpory. Teda keby boli sovietske vojská odišli, čo bolo mimochodom 30. októbra reálne, bola by sa zrútila aj ich osobná moc. Vrstva kádrov mala strach a preto okrem Poliakov nikto nevítal možnosť stiahnutia sovietskych vojsk. Ferenc Glatz: „Jedným z najväčších nedostatkov historikov z bývalých socialistických krajín je práve neznalosť dejín susedných štátov. Bohužiaľ, aj my sme ako politici, že skôr ideme do New Yorku, Londýna či Paríža, ako do Bratislavy, Prahy či Varšavy. My sa to snažíme napraviť a pripravujeme chronológiu dejín štátov tohto regiónu, na budúcu jar by mala vyjsť v angličtine. No mám taký dojem, že akási snaha vnímať tunajšie krajiny v jednote sa prejavuje aj v štýle politiky posledných rokov. Mohol by som spomenúť príklad Maďarska a Slovenska, alebo Poľska a Českej republiky. Nevidím spoločné akcie, ktoré by na pozadí členstva v Európskej únii pomáhali celému regiónu. Slovom: my historici musím lepšie poznať dejiny krajín v strednej a východnej Európe preto, aby sme podnietili aj politikov, aby sa venovali aj fyzicky viac našim spoločným záležitostiam.“

Maďarský prezident vyzval národ na zjednotenie

Maďarský prezident László Sólyom v nedeľu vyzval občanov, aby sa zjednotili pri spomienke na protisovietske povstanie z roku 1956, ktorú komplikuje mnoho rôznych interpretácií. Počas slávnostného podujatia v štátnej opere na úvod osláv 50. výročia revolúcie upozornil, že Maďari si jej význam prispôsobujú vlastným záujmom. „Ľudia oslavujú nielen oddelene, ale oslavujú tiež niečo iné,” tvrdí Sólyom. „Módnym heslom je, že bolo mnoho rokov 1956, a jeho hodnota a význam sa tým relativizuje. Ale ja vravím, že revolúcia z roku 1956 je len jedna,” vyhlásil prezident, načo ho publikum prerušilo potleskom. Opozičné strany a viaceré skupiny veteránov chcú bojkotovať spomienkové podujatia, na ktorých vystúpi socialistický premiér Ferenc Gyurcsány. Okrem septembrového škandálu s priznaním predvolebných klamstiev o stave hospodárstva kritici vyčítajú socialistom, že ako nástupcovia komunistickej strany nemajú právo viesť oficiálne oslavy. Štátny sviatok si však podľa Sólyoma vyžaduje, aby sa Maďari vrátili k „jednote a jednoznačnosti roku 1956”. V predvečer výročia maďarského povstania proti sovietskej nadvláde pricestovalo do Budapešti niekoľko desiatok predstaviteľov európskych štátov vrátane španielskeho a nórskeho kráľa, 18 prezidentov, dvoch premiérov, predsedu Európskej komisie a generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie. Ako zástupca zahraničných hostí v opere vystúpil rakúsky prezident Heinz Fischer, ktorý zdôraznil, že revolúcia nebola zbytočná, pričom poukázal na členstvo Maďarska v Európskej únii. „V demokracii politickí oponenti nie sú nepriateľmi, žiadna strana nemá výlučné právo na pravdu... Strany sú dôležité, ale krajina je ešte dôležitejšia,” zopakoval názor maďarského kolegu. Sólyom, Gyurcsány a predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová predtým udelili štátne vyznamenania takmer 80 osobnostiam vrátane mnohých veteránov revolúcie. Viacerí z vyznamenaných si však potriasli rukou iba s prezidentom a dvojicu predstaviteľov Maďarskej socialistickej strany vynechali. Maďarské povstanie vypuklo 23. októbra 1956 ako pokojný študentský protest, ku ktorému sa postupne pridala inteligencia, robotníci a roľníci žiadajúci slobodu po rokoch stalinistického útlaku. Demonštrácie tak prerástli do ozbrojeného odporu, počas ktorého hlavne mladí ľudia bojovali na uliciach proti sovietskym tankom. Povstanie po dvoch týždňoch brutálne potlačila sovietska Červená armáda a skončilo sa 4. novembra. Zásah Moskvy si vyžiadal okolo 2800 mŕtvych a 12 000 ranených. Približne 200 000 ľudí utieklo na Západ.

Plenárne zasadanie EP

Vo francúzskom Štrasburgu sa dnes začína ďalšie plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu. Pred europoslancami počas neho vystúpi maďarský prezident László Sólyom, na programe je tiež rozširovanie Schengenského priestoru či budúcoročný rozpočet únie. Maďarský prezident vystúpi pred europoslancami v stredu pri príležitosti 50. výročia maďarskej protikomunistickej revolúcie z roku 1956, ale nie je vylúčené, že sa dotkne aj aktuálnych tém, vrátane vzťahov so Slovenskom. Poslanci sa budú v prvom čítaní zaoberať budúcoročným rozpočtom únie a tiež legislatívnym balíkom, ktorý je nevyhnutný pre rozšírenie Schengenského priestoru bez hraničných kontrol o Slovensko a ďalšie nové štáty. Fínsky premiér Matti Vanhanen bude europarlament informovať o výsledkoch minulotýždňového neformálneho summitu v Lahti, ktorý bol venovaný najmä energetike. Poslanci príjmu kritickú rezolúciu o vzťahoch s Ruskom a vo štvrtok sa rozhodne o tohtoročnom držiteľovi Sacharovovej ceny za slobodu myslenia. Favoritom je líder bieloruskej opozície Aleksander Milinkievič.

Maďarské oslavy revolúcie

Dnes večer vyvrcholia v Maďarsku oslavy 50. výročia revolúcie z roku 1956 v štátnej Opere a zajtra v Parlamente za účasti vyše dvadsiatky hláv štátov a premiérov z celej Európy. Pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní sa stal ďalší incident: mnohí odmenení neboli ochotní podať ruky premiérovi. Polovica Budapešti je pre rozmanité spomienkové akcie a pohyb zahraničných delegácií uzavretá. V parlamente spoločne odovzdávali štátne vyznamenania prezident Sólyom, predsedníčka národného zhromaždenia Sziliová a premiér Gyurcsány. Ako to už býva pri podobných príležitostiach pomaly zvykom, podaktorí odmenení si podali ruky len s prezidentom republiky a predsedu vlády ignorovali - takto chceli vyjadriť protest proti jeho osobe. Na námestí pred parlamentom je pokoj, demonštrantov polícia izolovala dvojitým kordónom, navyše tam postavila objemné paravány s obrázkami, na ktorých sú výjavy z revolúcie. Týmto spôsobom sa ich zrejme podarí aj ukryť pred zahraničnými predstaviteľmi, z ktorých spomeňme španielskeho a nórskeho kráľa, prezidentov a premiérov zo severských krajín, a okolitých štátov. Je medzi nimi aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý pre Slovenský rozhlas vykreslil svoj pohľad na maďarskú revolúciu. Okrem iného pripomenul, že v politickej, ekonomickej i sociálnej situácii v Maďarsku sa prejavili výrazné negatívne rysy. V tom čase však už aj celá Európa bola silne rozdelená a Sovietsky zväz si mohol dovoliť revolúciu potlačiť. „Na Maďaroch to určite zanechalo stopy... na určité obdobie byť poslušní, ale predsa len aj stopy o tom, že ak sa všetci spoja a ak sa spojí z tohto pohľadu aj Európa, to nepríjemné a nepriaznivé, ktoré tu bolo v Európe - okupácia - sa dá odstrániť. Takže ja považujem maďarskú revolúciu v 56. aj po týchto päťdesiatich rokoch za signál pre ostatné krajiny, že je potrebné spoločne rozhodnúť o tom, aby človek mohol byť slobodný, aby človek mohol byť v rámci svojej tolerancie zodpovedný za svoju prácu“ - povedal Ivan Gašparovič.

Politické šarvátky

V predvečer osláv 50. výročia revolúcie z roku 1956 si dve najväčšie maďarské politické strany posielali nepriame odkazy v duchu vyostrených vnútropolitických pomerov. Socialisti mali kongres, Fidesz zasa zvolal zasadanie svojho predsedníctva. Premiér Gyurcsány na kongrese socialistov hodnotil súčasnú situáciu v Maďarsku - podľa neho ide o otvorený mocenský boj. Opozícia spochybňuje demokratické politické zriadenie, a vôbec nejde o boj medzi ľavicou a pravicou, ale o zápas medzi demokratmi a radikálmi - mieni premiér. Zo zasadania predstavenstva Fideszu „odkázali“ socialistom, že ich považujú za dedičov, ba čo viac, za pohrobkov niekdajšieho totalitného režimu alebo za ľavicu, ktorá stojí v službách cudzích záujmov. Socialisti vyslovili podporu predsedovi vlády a Gyurcsány potvrdil, že na budúcom kongrese, zrejme vo februári 2007, bude kandidovať na post predsedu strany. Vo Fidesz takéto problémy nemajú, Viktor Orbán stojí pevne na čele strany, hoci tentoraz nestihol prísť z rokovania európskych ľudových strán z Fínska, pretože jeho let z technických príčin vymazali.

(SlTl - SRo, Pravda, TASR)