S cieľom nacvičiť novú choreografiu usporiadal folklórny spolok Lipa koncom októbra trojdňový intenzívny tanečný tábor v priestoroch budapeštianskej slovenskej školy.

„Nacvičujeme abovské tance,“ prezradila nám choreografka spolku Eva Szilágyiová Šubová, ktorá sa pochválila, že na tanečnom tábore sa zúčastňuje 22 členov súboru, medzi nimi niekoľko žiakov budapeštianskeho slovenského gymnázia. Tanečníci prišli z Kerepešu, Čívu, Mlynkov, Kestúca, Budapešti, Šóškútu, Vácegrešu, Čomádu, Veňarcu a Szigetszentmiklósu.

„Nacvičuje s nami choreograf Vladimír Urban, s ktorým spolupracujeme už dlhé roky,“ povedala choreografka. „Je to jeho asi desiata choreografia. Ročne usporiadame dvakrát podobné intenzívne tanečné tábory pre našich členov. Dávnejšie sme organizovali tieto tábory na Slovensku, boli sme vždy na inom mieste a oboznamovali sme sa s tanečnou kultúrou regiónu. Posledné roky, žiaľ, na to už nemáme financie, ale budapeštianska slovenská škola a Centrum K. Klebleberga nám vyšli v ústrety a nemusíme platiť za nocľah ani za miestnosti počas tábora. Je to pre nás veľké plus, lebo medzi našimi členmi viacerí dochádzajú iba na skúšky týždenne raz a na vystúpenia a na nacvičenie novej choreografie potrebujeme viac času, než ho máme na skúšky. Náš tábor finančne podporili Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku a podporia nás aj obvodné samosprávy v hlavnom meste a Slovenská samospráva v Budapešti, ale prispeli aj žiaci tým, že si hradili stravovanie,“ uviedla nás do tajomstva vzniku novej choreografie E. Szilágyiová Šubová. Príprava choreografie je teda zdĺhavejšia ako nacvičenie nového tanca, ale podľa E. Szilágyiovej Šubovej sa za mesiac naučia základné motívy a potom už treba iba zjemňovať jednotlivé zložky.

Choreografia pozostáva z karičky, verbunku a čardáša. „Musíme ešte vykalkulovať, v akom oblečení budú môcť vystúpiť tanečníci, lebo na nové kroje v súčasnosti nemáme financie. Jeden kroj môže stáť aj 60- tisíc forintov, jedny čižmy 40- tisíc, topánky 13- tisíc forintov. To si nemôžeme teraz dovoliť, ale máme také kroje, ktoré môžeme zosúladiť s choreografiou, aby sme boli trochu autentickejší. Mali sme šťastie, že sme pred niekoľkými rokmi ešte v Malom Kereši získali modrotlače, ktoré sú univerzálne skoro pre všetky slovenské regióny,“ povedala choreografka.

„Na budapeštianskych tanečníkoch je vzácne, že chcú naozaj tancovať,“ povedal pre naše noviny Vladimír Urban. „Počas práce je náročné hlavne to, že sú medzi nimi obrovské rozdiely. Ten, ktorý je tu dlhšie, ľahšie pochopí a naučí sa nové kroky, kým začiatočník ťažšie. Okrem toho niektoré rytmické variácie môžu byť dosť cudzie. Vždy som sa snažil pripraviť originálnu choreografiu, ktorá je pre tých tanečníkov, ktorí majú nejaké danosti a schopnosti. Je to malý zázrak, že ešte robím choreografie, lebo som zriaďovateľom umeleckej školy a umeleckým vedúcim súboru Železiar, ktorý má vysoké nároky,“ povedal V. Urban.

„Folkloristi už v 50. a 60. rokoch využívali choreografie z východného Slovenska, ale skôr zo Zemplína a Šariša. Abov nebol pre nich veľmi málo atraktívny. Ale je vzácny v tom, že je originálny. Je bližší maďarským príbuzným regiónom, ale má svoju staršiu kultúru a popri tej novouhorskej je jedinečná a neopakovateľná,“ dodal. Ako prezradil, jeho spolupráca s budapeštianskou slovenskou školou sa datuje od roku 1979 a úspešne spolupracuje aj so súborom. Čo sa týka hudobnej časti novej choreografie, stála hudobníčka, vedúca kapely Kóborzengő Klára Erdélyiová, žiaľ, kvôli zdravotným problémom sa nemohla zúčastniť na tábore, ale prisľúbila, že nahrajú hudobnú časť novej choreografie, ktorú možno uvidíme už čoskoro.

 (ef)