Nervozita, očakávanie, napätie, dojatie, radosť, smútok, bolesť – takéto pocity v srdci malo 16 končiacich študentov Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe 28. novembra, keď stáli pred dverami veľkej, sviatočne vyzdobenej jedálne, kde ich čakali mladší spoločníci, aby im pripli stužku – znak nezastaviteľne sa blížiacej rozlúčky.

Ešte posledná úprava, aby kostým či oblek vyzerali tip-top, posledný pokus o fixáciu majstrovskému účesu, rýchlo ešte napraviť viazanku. Cvak-cvak, posledná skupinová fotka, ktorú nasleduje ešte desať ďalších, lebo vždy má niekto zavreté oči. Postaviť sa do radu, hlavy hore, ruka v ruke a s úsmevom cez slzy kráčať do miestnosti stužkovej slávnosti.

Na javisku ich, učiteľov a hostí, pozdravili Kamilla Zolvánová a Szilvia Petőczová, študentky organizujúcej 11. triedy. Všetkých prítomných usadili pred imaginárnou obrazovkou. Striedali sa rôzne kanály, spravodajské, zábavné, gastronomické, hlavnými aktérmi všade boli študenti končiaceho ročníka a ich triedna učiteľka Csilla Albertiová. V nápaditých záznamoch ožili veselé aj menej veselé chvíle. 12. trieda sa taktiež predstavila krátkym filmom, v ktorom ukázali svoj spoločný život. Medzi filmovými blokmi spestrilo program vystúpenie tanečníkov umeleckej skupiny Ványai.

V čabianskej slovenskej škole nemá tradíciu tanec končiacich študentov, no 12. trieda v tomto roku prekvapila svojich učiteľov a v nečakanom momente ich požiadali o valčík. Rad prekvapení sa tým nezastavil: s dojímavou piesňou sa poďakovali triednej učiteľke za jej doterajšiu prácu a pomoc.

Po pripnutí stužiek sa maturantom prihovorila aj riaditeľka inštitúcie Edita Pecsenyová, ktorá ich obdarovala myšlienkou na zapamätanie: „Nie je silný ten, kto nikdy nespadol, ale ten, kto sa vždy dokázal postaviť.“

Po jej povzbudzujúcich slovách všetci zablahoželali študentom končiaceho ročníka a pripili si pohárom sektu. Slávnostná udalosť sa skončila priateľským pohostením a zábavou až do noci.

(kan)

Foto: autorka